TREND Business Breakfast

PPP projekty na Slovensku

retrospektíva + perspektíva

Ján Figeľ1. podpredseda vlády

a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

15. november 2011

1

Rôzne prístupy k PPP na Slovensku

PPP 2007 – 2010:

Populism, Pretence, Plunder(ing)

PPP 2010 - ??:

Public Private Partnership

22

PPP projekty – návrat k zodpovednosti

• Ukončili sme predražené PPP projekty, ktoré by daňovníkov obrali o miliardy eur a na dlhý čas by zastavili výstavbu úsekov iných diaľnic a rýchlostných ciest

• Po dobu 30 rokov by išlo na splátky trom koncesionárom ročne 600 až 700 mil. eur – oveľa viac ako dával štát dokopy na výstavbu, údržbu a opravy všetkých D a RC

• Zodpovedný prístup:• PPP iba ako doplnkový zdroj financovania cestnej infraštruktúry• partnerstvo, ktoré je výhodné nielen pre firmy, investorov a banky,

ale aj pre štát = daňovníkov, občanov Slovenska

3

Aká je naša vízia s PPP 1/3

• Vybrať ucelené úseky prevádzkovateľné z jedného miesta • nezmyselné zlepenie nespojitých úsekov do 1 balíka zbytočne

zvýšilo ceny 1. aj 2. balíka PPP

• Nespojiť stavby príliš vysokej hodnoty• megalomanské balíky úsekov D1 výrazne obmedzili konkurenciu

uchádzačov o koncesiu (iba 2, 4, resp. 1 ponuka) aj financujúcich bánk, nevyhnutnosť veľkých konzorcií = drahšia výstavba , prevádzka i financovanie

• Vyhnúť sa úsekom s vysokými rizikami, ktoré sú mimo vplyvu koncesionára

• vysoké geologické riziká ani koncesionár nevie zredukovať, musí ich len oceniť (pod tlakom investorov a bánk s väčšou rezervou)

4

Aká je naša vízia s PPP 2/3

• Začať pri nižšom stupni prípravy a dať koncesionárovi včas priestor na optimalizáciu

• postavenie balíkov PPP na najlepšie pripravených úsekoch D1 neznamenalo urýchlenie ale naopak odloženie ich výstavby

• Nesúťažiť viacero balíkov úsekov v rovnakom čase• časová kolízia troch obrovských balíkov vyvolala obavy z výrazného

nedostatku kapacít, čo zvýšilo ceny o desiatky percent

• V súťaži poskytnúť dostatočný čas na prípravu kvalitných ponúk a realistické doby projektovej prípravy a výstavby

• extrémne skrátené termíny realizácie nútili záujemcov naceniť mobilizáciu mimoriadne veľkých kapacít na limitovanú dobu, čo výrazne zvýšilo investičné náklady

• po skončení súťaže sa nakoniec lehoty výstavby predlžovali (predčasné práce, niekde aj výrazné predĺženie zmluvných termínov), no do ceny sa dodatočné zmäkčenie/zreálnenie podmienok už nepremietlo

5

Aká je naša vízia s PPP 3/3

• Definovať technické a prevádzkové požiadavky PPP kontraktu so zreteľom na dodatočné prínosy a náklady

• Nežiadať od koncesionára plnenia neprinášajúce užívateľom adekvátnu pridanú hodnotu v pomere k nákladom

• Naviazať platby koncesionárovi nielen za zabezpečovanie dostupnosti služby ale aj na dopyt užívateľov, teda reálne využívanie koncesionárom prevádzkovanej diaľnice (zdieľanie rizika dopytu)

6

súkromný partner

Hlavné riziká v PPP – naša predstava

súkromný partner rozloženie medzi koncesionára a verejného

obstarávateľa

7

Čo chceme obstarať cez PPP

• V oblasti cestnej infraštruktúry je našim zámerom využiť PPP formu na nasledujúce úseky D a RC:

D4 Bratislava, Jarovce sever – Ivanka pri Dunaji(východný a južný diaľničný obchvat hl. mesta)

+ R7 Bratislava - Dunajská Lužná (na D4 nadväzujúce úseky rýchlostnej cesty v smere na Šamorín)

Spolu: cca 35 km, CAPEX cca 600 mil. €

8

Plánované PPP: D4 + R7

R7 BA – Dunajská Lužná (PPP)7 km; 72,9 mil. €

R7 BA Prievoz – BA Ketelec (PPP)7 km; 73 mil. €

9

D4 Bratislava/Jarovce – Ivanka pri Dunaji (PPP)23,2 km; 569,6 mil. €

Hroziace rozpočtové bremeno (v prípade pokračovania 1. a 3. balíka PPP)

10

Štátny dlh a dlhová služba (odhady pre rok 2016 – plánované ukončenie výstavby cez PPP)

Verejný dlh (%HDP)

Dlhová služba v prípade priemerného úročenia ŠD 4,5%

(mil. eur/rok)

Východisková báza (predpoklad, bez diaľnic)

50 1688 mil. €, zodpovedá dlhu 50 % HDP

Dlh vrátane CAPEXov a dlhová služba s nákladmi financovania 3 balíkov PPP

57 %,vplyvom PPP postupne rast

nad 60%

2160 mil. €,zodpovedá dlhu 64 % HDP (CAPEXy v PPP financované 2x

drahšie)

Vrátane 2. balíka PPP + nové súťaže na D1s financovaním cez ŠD

54,51890 mil. €,

zodpovedá dlhu 56% HDP

Vrátane 2. balíka PPP a pri pokrytí 60% nákladov na D1 z eurofondov

531839 mil. €,

zodpovedá dlhu 54,5% HDP

11

Dôsledky pre krajinu a rozpočet I.

Zvýšenie deficitu verejných financií o 0,7 perc. bodu – dlhodobo neudržateľné, platby za PPP boli na 30 rokov!

(je predpoklad, že podiel AVP na HDP by sa pozvoľna znižoval)

alebo

Úplné zastavenie ďalšej výstavby a obnovy diaľnic aj iných ciestvrátane stavieb financovaných z eurofondov

(neboli by ani zdroje potrebné na spolufinancovanie)

12

Nevyhnutnosť výrazne znížiť iné výdavky štátu, suma 500 mil. eur zodpovedá napríklad:

• 14 % zníženiu starobných dôchodkov, • 20 % zníženiu výdavkov na školstvo,• 25 % zníženiu výdavkov ministerstva práce,• 40 % ročných výdavkov rezortu pôdohospodárstva,• 60 % zníženiu platov učiteľov (ZŠ, SŠ aj VŠ)

Vyberte si !

Dôsledky pre krajinu a rozpočet II.

13

Dôsledky pre krajinu a rozpočet III.

Nevyhnutnosť výrazne posilniť príjmy štátu – najreálnejší scenár, ak by sa všetky PPP boli realizovali. Iba na pokrytie platieb koncesionárom by bolo potrebné zvýšiť sadzby:

DPH o 3 percentuálne body na 23 % (ceteris paribus)

aleboDaň z príjmov fyzických osôb o 5 p.b. na 24 %

aleboDaň z príjmov právnických osôb o 6 p.b. na 25 %

Vyberte si !

14

Doterajšie výsledky,...

15

Rozdiely vo finančných nákladoch

Financovanie cez 3 balíky PPP

Financovanie cez štátne dlhopisy SR

9 - 10 % 4 - 5 %

Úrok, pri ktorom Grécko potrebovalo pomoc EÚ a MMF

(faktický bankrot)

nad 7 %

16

Ďalšie možnosti využitia PPP

• mýtny systém

• výstavba a rekonštrukcia železničných staníc

• výstavba a rekonštrukcia nemocníc

• verejné osvetlenie

• športové areály

17

Ďakujem za pozornosť

18