Echo Echo KLINKLINaaObecné noviny – občasník Číslo 2/2007 | Júl 2007 | Ročník I. | Bezplatné

Prichádza leto. Pre niekoho je to čas oddychu, prázdnin, dovolenky, no pre mnohých Kliňanov čas plný práce. Ak v stajni stojí pár hovädzieho dobytka, nejaké to prasiatko, sliepky, pomyslenie na dovo-lenku je zažehnané. Nastáva čas kosenia trávy, sušenia se-na a túžobného očakávania krásnych slnečných dní, ktoré sú v tomto období vítané viac než dážď.

Takýto štýl života k tejto de-dinke patrí. Kedysi žila často len z polí, úrody a domácich zvierat, ktoré boli zárukou pre-žitia. Deti terajších dôchodcov si ešte pamätajú na časy, keď bolo úplne samozrejmé hodiť školskú tašku a bežať za rodič-

mi na pole, kde sa očakávala pomoc každej ruky.

Svet sa však mení. Dnes už aj tí, ktorí takýto spôsob života zažili, chcú zmenu. Je mož-nosť práce mimo poľnohos-podárstva a tak niekdajší štýl života ostáva často len v ru-kách starších, ktorých, napriek ich veku, stále vidno na poli. Keby ste im navrhli, aby ten-to spôsob života vymenili za podľa vás lepší, nenašli by ste kladnú odozvu. Im je totiž, hoci to tak nepomenúvajú, tá práca aj koníčkom. Keby ju stratili, niečo životu potrebné by z nich odišlo. Pôda má pre nich hodnotu, ktorú ešte stále merajú životom. Ten pocit im koluje v krvi.

Leto – čas kosenia trávy, Leto – čas kosenia trávy, sušenia sena… sušenia sena…

– red –

Na konci má-ja sa v Hruštíne konala už tra-dičná „Hruštín-ska kosa“ – súťaž v kosení trávy ručnou kosou naostro. Tohto roku z nej vy-šiel víťazne náš Ľubomír Ko-šút, ktorý svoje súťažné pole (1/2 ára) skosil za 2:06,43 min.

Na tejto sú-ťaži sa objavil po prvýkrát. „Vyprovokova-li ma kolegovia z Hruštína, ktorí neverili, že kosiť viem,“ pove-dal nám. Ako vidieť, neve-deli, s kým majú dočinenia. Vedúci veľkoskladu a kan-didát na starostu v posled-ných voľbách takto doká-zal, že sa vie „postaviť“ku každej práci.

Súťažné kosenie mu „za-chutilo“ a svoje sily si zme-ral aj na ďalšom podujatí – XIII. Majstrovstvách Po-horelej v kosení, ktoré sa uskutočnilo začiatkom jú-na tohto roku. Aj tu v kate-górii „Chlopi do 60 rokov“ vyšiel, opäť „na prvý šup“, víťazne časom 1:48,23. Naviac svojím majstrov-

Celý ich život bol len o práci! – j –

stvom pomohol 5–členné-mu družstvu (2 Hruštínci a 2 Terchovanci) k prvému miestu v kategórii družstiev (čas 5:15,00). „Ocenenie na tejto súťaži si vážim viac,” dodal čerstvý víťaz. „Kosila sa lucerna, nie tráva. A kto vie kosiť, pozná, že sa pri lucerne zapotí väčšmi!“

Čo dodať? Neviem posúdiť, či kosenie zostane atraktívne pre ďalšie generácie, keďže si technika našla miesto aj v poľnohospodárstve. Jedno je však isté – práca ešte nikdy nikomu neuškodila, a ak sa ňou dokážeme zviditeľniť, je ešte osožnejšia.

Prišiel, zvíťazil !Prišiel, zvíťazil !

Manželia Karol a Angela Večerkovci z Klina nedávno oslávili okrúhle životné ju-bileum – on deväťdesiatku, ona osemdesiatpäťku!

Priznám sa, že som išla nav-štíviť rodinu pána Karola Ve-čerku s manželkou Angelou trochu s obavami. Pán Karol

totiž v apríli oslávil svoje 90–te narodeniny a moja predstava o fyzickom i duševnom stave človeka v tomto veku bola dosť rozpačitá.

Susedia mi uká zali, do kto-rého domu mám ísť (meno Večerek je v Kline veľmi čas-té). Dvere domu boli doko-

rán, keďže bol jeden z tých dusných letných dní, aké bývajú posledné roky. Hneď v predsieni som našla nízkeho, útleho, bielovlasého starkého, sediaceho na stoličke pri okne s poodhrnutou záclonkou. Za-registroval ma, i moju otázku, a nasmeroval ma do kuchyne:

Pokračovanie na 12. strane

Manželia Revajovci pri sušení sena

Ľubomír Košút vždy kosieva len ručne

Keby mohli, aj teraz by pracovaliKeby mohli, aj teraz by pracovali

Obľúbené miesto pána Večerka– vo verande pri okne

Júl 2007Júl 20072 2 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

Ohradená plocha pri starej škole, bývalá „záhrada MŠ“, bude mať novú po-dobu.

Kedysi bola využívaná deťmi materskej škôlky na hry. Dnes je ohradená no-vým plotom a používa sa na

Uznesenie zo zasadania obecného zastupiteľstva –Uznesenie zo zasadania obecného zastupiteľstva –čo sa v obci chystá, čo sa schválilo, i čo neprešločo sa v obci chystá, čo sa schválilo, i čo neprešlo

Bývalá „záhrada MŠ“ bude parkoviskom a malým Bývalá „záhrada MŠ“ bude parkoviskom a malým dopravným ihriskomdopravným ihriskom

na hry a praktickú výučbu pravidiel cestnej premávky i plniť úlohu parkoviska pod kostolom,“ uviedol starosta obce, p. Peňák, na posled-nom obec nom zasadaní.

Okrem tejto funkčnosti sa v projekte plánuje spevniť ko-pec pod príjazdovou cestou ku kostolu, vysadiť ho okras-nými kríkmi a v strede vybu-dovať maličké pódium. Celý tento projekt bude realizova-ný fi rmou, ktorá vyhrá súťaž vyhlásenú obecným úradom. Konečný výsledok by mal uzrieť svetlo sveta koncom augusta tohto roka.

Obecné zastupiteľstvo ob-ce Klin zo svojho zasadania 13. apríla 2007

Berie na vedomie:a) prezentáciu stavebno–technického riešenia a fi -nancovania rekonštrukcie kotolne v budove ZŠ, s. č. 122 zástupcom fi rmy Tedea s Ing. Golasovským, predkla-dateľom štúdie vykonateľnos-ti „Zmena palivovej základne obce Klin“ a zástupcom fi rmy Hegas – Ing. Wániom, pred-kladateľom projektu „Spra-covanie analýzy a projektu pre rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia“.b) informáciu starostu obce o výbornom výsledku Mo-nitoru žiakov 9. roč. na ZŠ Klin z matematiky a sloven-ského jazyka.c) žiadosť Eduarda Plutin-ského a manželky Janky, obaja bytom Klin č. 292, o výstavbu RD na parcele č. 2 676 a žiadosť Juraja Simana a manželky Moniky, obaja bytom Vladina 671, Tvrdo-šín o výstavbu RD na parcele č. 2 676. Žiadosť na výstav-bu rodinného domu bude schválená až po predložení geometrického plánu na od-kúpenie pozemkov pod vý-

stavbu miestnej komuniká-cie v danej lokalite Roveň I. a uzatvorení kúpnej zmluvy.d) informáciu starostu obce o odpovedí Ministerstva vý-stavby a regionálneho rozvo-ja SR na žiadosť o zaradenie obce do pólov rastu v rámci regionálneho operačného programu.e) informáciu starostu obce o zaslaní žiadosti na Minis-terstvo fi nancií o dotácie na individuálne potreby obce v zmysle platného výnosu MF SR č. 26825/2005–441.f) informáciu starostu obce o zaslanie žiadosti na Stre-doslovenskú energetiku a.s. o vybudovanie transformá-torových staníc v zmysle Do-plnku č. 1 Územného plánu obce Klin.g) žiadosť Dobrovoľného ha-sičského zboru v Kline o za-kúpenie výstroja a výzbroje.

Schvaľuje:a) spolufi nancovanie pro-jektu „Zmena palivovej zá-kladne obce Klin“ a „Spra-covanie analýzy a projektu pre rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia“

b) inštaláciu tepelného kotla v budove ZŠ s MŠ Klin, s. č. 122.

c) zaradenie obce Klin do projektu „Zmena palivovej základne obce Klin“ v rámci rekonštrukcie kotolne ZŠ.d) „Zmluvu o prenájme projektovej dokumentácie“ s obcou Breza na výstavbu kotolne pri ZŠ Klin č. 122.e) výstavbu parkoviska a det-ského ihriska pod kostolom na parcele C–KN 3. Finan-covanie výstavby bude rea-lizované z vlastných príjmov obecného rozpočtu.f) úpravu rozpočtu obce na rok 2007.g) úpravu rozpočtu ZŠ s MŠ Klin na rok 2007.h) v zmysle § 26, § 27 Zá-kona č. 50/1976 Zb. o územ-nom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskor-ších predpisov, Doplnok č. 1 Územného plánu obce Klin a Všeobecné záväzné naria-denie obce Klin č. 1/2007, ktorým sa schvaľuje záväzná časť Doplnku č. 1 územného plánu obce Klin.i) návrh VZN o verejnom poriadku v obci Klin vy-pracovaného komisiou pre verejný poriadok a životné prostredie so zapracovaním pripomienok členky komisie Janky Košutovej a starostu obce.

j) VZN o poskytovaní dotá-cie z vlastných príjmov obce Klin.k) poriadok odmeňovania zamestnancov obce Klin a volených orgánov obce. l) žiadosť Jána Pajtu, bytom Klin č. 446, o výstavbu RD na parc. CKN 212/1 a 211. Stavebné povolenie bude vydané v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom po-riadku v znení neskorších predpisov a územného plá-nu obce s vybudovaním in-žinierskych sietí na náklady stavebníka;m) žiadosť Ľubomíra Tura-ca a manželky Márie, obaja bytom Klin č. 145 o výstavbu RD na parc. E–KN 2207/1 na základe požiadavky uvede-nej v uznesení č. 02/2007. Stavebné povolenie bude vydané v zmysle Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom po-riadku v znení neskorších predpisov s vybudovaním inžinierskych sietí na nákla-dy stavebníka; n) žiadosť Emila Laššáka, bytom Klin č. 211, o výstav-bu čističky odpadových vôd. Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových

„Záhrada MŠ“ teraz

Plán ďalšej úpravy– red –

parkovanie osobných vozi-diel, na púťové kolotoče a na Vianoce tam obec osádza vianočný strom.

Obecné zastupiteľstvo na návrh starostu obce schváli-lo návrh úpravy tejto plochy, ktorej budúca podoba bola zverená do rúk architektov Ing. arch. A. a M. Gočovcov.

„Pôvodná predstava obce, vydláždiť spomínanú plo-chu zámockou dlažbou, bo-la nahradená asfaltom, aby bol povrch hladký a umož-nil tak využiť ju aj na malé detské dopravné ihrisko. To bude môcť slúžiť deťom

obec informuje

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 3 3

– red –

Uznesenie zo zasadania obecného zastupiteľstva –čo sa v obci chystá, čo sa schválilo, i čo neprešlo

Bývalá „záhrada MŠ“ bude parkoviskom a malým dopravným ihriskom

odpadových vôd do pod-zemných vôd z novostav-by rodinného domu v k. ú. Klin postaveného na parcele C–KN 1299/9 je potrebné predložit v zmysle Zákona č. 364/2004 Z. z. hydrogeo-logický posudok;o) žiadosť p. Jozefa Zajaca, bytom Klin č. 274 o odkúpe-nie pozemkov – neknihova-ného majetku – pod výstav-bu garáže na základe GP. č. 41962249–61/2006, vyhoto-vitel Ing. Jozef Revaj, Geode-tická kancelária Námestovo – parcela C–KN 1225/17 diel 12 o výmere 7 m2, parcela C–KN 1212/7 diel 4 o výmere 7 m2 a parcela C–KN 1212/5 diel 2 o výmere 3 m2 za cenu 100 Sk/m2 na základe zápis-nice predloženej komisiou pre výstavbu a pôdohospo-dárstvo zo dňa 9. 2. 2007;p) nájomnú zmluvu s OVS Dolný Kubín na prevádz-kovanie skolaudovanej časti verejnej kanalizácie; r) otváracie hodiny pre pre-vádzku EXTREME PUB, 029 41 Klin č. 501, žiadateľky p. Ivety Glonekovej, bytom Štefánikova 211, 029 01 Ná-mestovo v zmysle predlože-ného návrhu. Prevádzkova-teľka je povinná dodržiavať VZN č. 2/2007 o verejnom poriadku obce Klin;

s) žiadosť o sponzorský prí-spevok na vydanie reprezen-tačnej a náučnej publikácie o šľachtických rodoch, ktoré žili a pôsobili na Orave od roku 1272 do polovice 20. storočia vo výške 2000 Sk predloženú MV SR, Štátny archív v Bytči – pobočka Dolný Kubín;t) zmluvu s Urbárom–po-zemkové spoločenstvo Klin o dlhodobom prenájme po-zemku v k. ú. Klin parcela E–KN č. 1221 o výmere 613 m2 zapísaná na LV č. 2071;u) vydávanie obecných no-vín a redakčnú radu v zlo-žení: Ing. Janka Jadroňová, Mgr. Anna Romaňáková a Ing. Peter Trnčák.

Neschvaľuje:a) žiadosť Ing. Františka Jen-droľa – STAVPOČ, 029 41 Klin č. 175 o opätovné odkú-penie pozemkov podľa pred-ložených podkladov – parc. č. 47/6 o výmere 851 m2, parc. č. 47/4 o výmere 506 m2 a parc. č. 47/5 o výmere 91 m2, podľa GP č. 76/99, ktorý zhotovil Ing. Jozef Brandys.

Ukladá:a) komisii pre školstvo, kultúru a šport vypracovať „Zmluvu o prenájme miest-nosti posilňovne“ v budove

Kultúrneho domu;b) obci Klin: zaslať schvále-ný Doplnok č. 1 ÚPN obce Klin Krajskému stavebné-mu úradu v Žiline, Odbor územného plánovania, An-dreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, opatrený doložkou (pečiatkou), na ktorej bude: označenie schvaľovacieho orgánu, číslo uznesenia a dá-tumu schválenia, odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a podpis;c) obci Klin – vyhotoviť Registračný list (OSO ÚPP a ÚPD), ktorý sa spolu s kó-piou uznesenia o schválení doručí na Ministerstvo vý-stavby a regionálneho rozvo-ja Slovenskej republiky, od-

bor územného plánovania v Bratislave.

Prerokovalo:a) Správu o postupe obstará-vania a spracovanie Doplnku č. 1 ÚPN obce Klin a návrh Všeobecne záväzného naria-denia obce Klin, ktorým sa schvaľuje záväzná časť Dopln-ku č. 1 ÚPN obce Klin.

Konštatuje, že:a) Doplnok č. 1 ÚPN obce Klin a jeho Záväzná časť je v súlade so záujmami ob-ce a s celkovou koncepciou rozvoja obce a zároveň rieši aktuálne potreby vyvolané zámermi ďalšieho rozvoja obce.

UZNESENIE z mimoriad-neho zasadania Obecného zastupiteľstva obce Klin z 1. júna 2007

Schvaľuje:a) vypracovanie dohody o zrušení Zmluvy o dielo č. 02/09/98 zo dňa 26. 9. 1998 uzavretej so spoločnos-ťou Ing. Františka Jendroľa – STAVPOČ s náhradou ušlého zisku – fi nančnej stra-ty v sume 1 Sk. OZ navrhuje na odstránenie všetkých po-chybností o povinnostiach zmluvných strán ZOD č.

Určite ste si všimli, že má-me nové zastávky. Je isté, že väčšine z nás sa aj páčia. Prečo asi? Okrem toho, že sú nové, resp. vynovené, nie sú oblepené plagátmi, nie sú počmárané, pokrivené, obi-té a inak „zmrzačené“. Spo-mínate si ešte na tie staré?

Hromádka ľudí stojí, ale-bo prešľapuje na ohorkoch z cigariet, na papieroch od sladkostí, ... a toto všetko je zastrešené konštrukciou ob-lepenou starými plagátmi, ktorých útržky poletujú a šu-choria vo vetre. Informáciu o odchode, či príchode au-tobusu už dávno nenájdete!

A možno sa mnohí zamýš-ľate, prečo to tak je?

Prečo niektoré deti ničia, čo je nové? Akoby boli nainfi -kované tou istou „chorobou“ – ničiť a búrať pekné a dob-ré, čo ani sami nevytvorili! A my, hoci máme iný názor, bojíme sa ich upozorniť.

Mali by sme si uvedomiť, že takého spôsoby nemôžu byť prijateľné. Je jasné, že v každom z nás je túžba po Stará zastávka

Nová zastávka

Ak veci nevieme na kráse pridať ...Ak veci nevieme na kráse pridať ...

realizovaní vlastných výtvo-rov, ale určite platí, že ak ve-ci nevieme na kráse pridať, aspoň ju neničme!

nie je len nutným dokumentom, ale aj zrkadlom toho,nie je len nutným dokumentom, ale aj zrkadlom toho,

– OcÚ –

P2/09/98 predmetom, ktorej bola stavba Klin ČOV a kana-lizácia „uzavretie písomného dodatku k uvedenej ZOD“, ktorým strany potvrdia zruše-nie zmluvy v dôsledku objek-tívnej nemožnosti jej plnenia;b) prenájom nebytových priestorov za účelom zriade-nia kancelárie pre fi rmu TRI-POSTAV, s. r. o., Klin č. 551 od 1. 6. 2007 vo výške nájomného 250 Sk/m2 ročne za knacelár-sku plochu a 200 Sk/m2 ročne za ostatnú plochu. Ostatné podmienky budú predmetom nájomnej zmluvy.

– OcÚ

obec informuje

Júl 2007Júl 20074 4 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

Rozmýšľate o drobnej stavbe alebo stavebných úpravách?Rozmýšľate o drobnej stavbe alebo stavebných úpravách?

Anna Volfová, pracovníčka obecného úradu

Naši občania si iste všimli kvietky pred farou a upra-venú trávnatú plochu pri kostole pod sakristiou. Jej dnešná podoba je vý-sledkom práce nadšenkýň z radov MS SČK: p. Marty Peňákovej, p. Dariny Kli-novskej, p. Kataríny Ma-tušákovej, p. Jany Srokovej a p. Jany Jadroňovej. Kríčky a rastliny, ktoré tam vysadi-li, i kamienky a drť, ktorá sa tam použila, boli zakúpené z farských fi nancií.

Keď kríky a kvietky za-kvitnú, určite potešia nielen pána farára, ktorému rastú

Ďalšia plocha pri kostole Ďalšia plocha pri kostole má novú podobumá novú podobuSkôr, ako začneme s rea-lizáciou drobnej stavby,

s uskutočňovaním staveb-ných úprav alebo udržiavacích prác, sme povinní vopred ohlásiť stavebnému úradu, v na-šom prípade stavebnému úradu – obci Klin, zámer na prevádzanie týchto prác.

S prácami môžeme začať až potom, keď ohlásime svoj zámer a obdržíme písom-né schválenie obce s tým, že proti uskutočneniu našej ohlásenej stavby nie sú žiad-ne námietky. Tento postup nám vyplýva zo zákona č. 50/76 Zb. o územnom plá-novaní a stavebnom poriad-ku /stavebný zákon/ v znení neskorších predpisov a vy-hlášky č. 453/2000 Z. z..

Čo rozumieme pod pojmom stavba?Stavba je stavebná konštruk-cia, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadanie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie aj: • upevnenie zvarom alebo súčiastkami o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, • ukotvenie pilótami ale-bo lanami s kotvou v zemi, • pripojenie na siete a zaria-denia technického vybave-nia na danom území, • umiestnenie pod zemou.

Čo rozumieme pod pojmom drobná stavba?Drobná stavba je stavba, kto-rá plní doplnkovú funkciu

k hlavnej stavbe a ktorá ne-môže podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Patria sem: • prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresa-huje 25 m2 a výšku 5 m, (na-pr. kôlne, letné kuchyne, prístrešky, altánky a pod.) • podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahu-je 25 m2 a hĺbku 3 m, (napr. pivnice, žumpy) • oplotenie, • prípojky stavieb na verej-né rozvodné siete a kanali-záciu, • pomníky na cintoríne …

Za hlavnú stavbu považuje-me: rodinný dom, administra-tívnu budovu, bytový dom, chatu a pod.

Ohlásenie drobnej stavby Ohlásenie stavebnej úpravy obecnému úradu postačí pri stavebných prácach, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby …

Ohlásenie drobnej stavby musí obsahovať:

a) meno a priezvisko (ná-zov), adresu stavebníka,

b) účel, rozsah a miesto stavby,

c) druh a parcelné číslo pozemku,

d) doklad, ktorým sa pre-ukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku,

e) vyjadrenie vlastníka susediacej nehnuteľnosti,

f) jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotove-niach, ktorý obsahuje vy-značenie umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstu-pov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb (situácia osadenia stavby) v dvoch vyhotove-niach,

g) jednoduchý technic-ký výkres stavby (pohľady) v dvoch vyhotoveniach,

h) prípadné ďalšie záväz-né stanoviská, súhlasy, posú-denia dotknutých orgánov

(závisia od posúdenia sta-vebného úradu – obec Klin, od charakteru a umiestnenia realizovanej drobnej stavby)

i) ak ide o stavbu uskutoč-ňovanú svojpomocne, je po-trebné i vyhlásenie kvalifi ko-vanej osoby, ktorá bude za-bezpečovať stavebný dozor.

Kto je oprávnený vykoná-vať stavebný dozor?Drobné stavby, stavebné úpravy a ich zmeny môžeme

uskutočňovať sami svojpo-mocne.

V tomto prípade si však musíme zabezpečiť odbor-né vedenie osobou s vy-sokoškolským vzdelaním v stavebnom odbore alebo osobou, ktorá absolvova-la stredoškolské štúdium stavebného smeru s mini-málne trojročnou praxou v odbore.

Stavba plota u Šimurdovcov

pod oknami, ale aj z kostola idúcich veriacich.

D. Klinovská a K. Matušáková to s kvietkami vedia

– red

takto si tu žijeme

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 5 5

Je šťastím, keď sa človek necíti osamelýJe šťastím, keď sa človek necíti osamelý

Janka Laššáková, poklad-níčka klubu Jednoty dôchodcov v Kline

Opatrovateľka je často jediná Opatrovateľka je často jediná osoba, ktorá sa u nás zastavíosoba, ktorá sa u nás zastaví

Janka Lipjaková

Ich vystúpenia sa Ich vystúpenia sa dočkáme!dočkáme! Kliňanskí divadelníci Kliňanskí divadelníci už nacvičujú v plnom už nacvičujú v plnom obsadeníobsadení

Hoci ich prvý pokus vystúpiť „na dosky, ktoré znamenajú svet“ nestihli realizovať v júni tohto ro-ka, ich vystúpenia sa doč-káme. Ohlásený termín, ako nám povedala jedna z členiek súboru, nedodr-žali, pretože nestihli včas obsadiť mužské herecké úlohy. (Mimochodom, tieto obavy z možného posunu predstavenia, vy-jadrili už pri ohlasovaní svojho zámeru v minulom čísle našich novín.)

Dnes môžeme konšta-tovať, že „chlapi – herci sa konečne našli“ a ohláse-nú hru Kmotrovci všetci herci horlivo nacvičujú. Kedy „Kmotrovcov“ uvi-díme, závisí aj od vytvo-renia kulís a kostýmov. Keď však vystúpia, bude-me pri tom.

V poslednej dobe vzrastá množstvo rozhorčených hla-sov z radov žien, ktoré sú ne-spokojné s fungovaním služby pri upratovaní nášho kostola.

Akosi sa na službe v sobo-

Čas nemožno zastaviť. Plynie rovnako rýchlo pre každého z nás – pre dieťa, mladého človeka i pre nás starších. Každý človek chce preto „svoj čas“ vo svojom živote čo najlepšie prežiť. Je síce pravda, že mladým patrí svet, ale ani my – starší, nechceme stratiť ten svoj. Aj my dôchodcovia chceme byť prínosom do tohto sveta. Chceme sa cí-tiť užitoční a naplnení. A aj toto je jeden z mnohých dôvodov, prečo vznikla myšlienka založiť v našej obci klub Jednota dôchod-cov Slovenska.

Pre začiatok výbor dôchod-cov navrhol predbežný plán

brigádu v Kliňanskom urbáre, potom na miestnom cintoríne a vybrali sme sa aj na výlet na kúpalisko v Oraviciach. Ch-ceme i naďalej aktivitou pri-tiahnuť ešte viac dôchodcov. Je šťastím, keď človek, ktorý je sám, môže vysloviť vetu, že sa necíti osamelý a má sa na koho obrátiť. Aj toto je idea nášho klubu. Byť tu pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, po-máhať si navzájom, vypočuť a predovšetkým sa rešpekto-vať. Myslím, že u nás je dosť starších ľudí, ktorí túto lásku, porozumenie a blízkosť člo-veka potrebujú.

Ako možno viete, myšlien-ka pomáhať starým a telesne postihnutým ľuďom v našej dedine nie je nová. Robím túto prácu už skoro deväť rokov a musím povedať, že to je práca náročná nielen fy-zicky, ale hlavne psychicky. Veľmi často mi je do plaču pri osudoch mnohých sta-rých ľudí. Vtedy premýšľam

nad časom, ktorý nám ešte zostáva a ako bude vyzerať tá naša staroba.

Veru, ani si neuvedomí-me a budeme aj my takí starí a možno sa aj o nás nebude mať kto postarať a bude-me odkázaní iba na pomoc opatrovateľky.

Naši starí spoluobčania si veľmi cenia túto pomoc a tu

tu začali objavovať len tie isté tváre, hoci vyhlásených mien po sv. omši je vždy 5–krát toľko. Povieme si: „Veď kto má čas, nech ide!“ Toto však nie je len otázka času (ten

Z brigády na cintoríne. Na obrázku tri z 20 žien, ktoré čistili cinto-rín: A. Jadrňáková, M. Feniková a M. Kureková

Pred svätou omšou v Kline

sú ich slová uznania, ktoré potešia a dajú istotu, že sa robí správna vec:

„Ďakujeme za opatrova-teľskú službu, na ktorú sme odkázaní. Veľmi si to vážime, lebo opatrovateľka k nám chodí každý deň. Je to často jediná osoba, ktorá sa u nás zastaví. Bez jej pomoci si vie-me len veľmi ťažko predstaviť pokojnú starobu. Sme jej za to veľmi vďační.“

Budeme sa v kostole prezúvať?Budeme sa v kostole prezúvať?v dnešnom svete chýba kaž-dému). Je nutné si uvedomiť, že ženy, ktoré prídu, musia upratovať 5–násobne viac a tým dlhšie. Nik nechce po-vedať, že všetkým musí práve tá sobota, ktorá naňho vyš-la, vyhovovať (každý máme svoje plány i nepredvídané udalosti), ale nemalo by sa však stávať, že by sa niekoho neprítomnosť, zo služby na službu, stala pravidlom.

Môžeme mať na upratova-nie aj iný názor, ale sú len 4 možnosti, ako tento stav vy-riešiť.

Prvú možnosť – aby sa kos-tol neupratoval – určite každý vylúči. Druhý nápad – aby sme sa v kostole prezúvali – je tiež smiešny. Tretí je, že sa budeme skladať a platiť si upratovačku. A posledná, najreálnejšia mož- – red

– red

takto si tu žijeme

pre rok 2007. Na začiatku na-šej existencie sme uskutočnili

nosť zostáva, aby sme sa dosta-vili (alebo niekto z našej rodi-ny), keď službu máme. Je totiž nefér voči tým zodpovedným, že 3–krát do roka nemáme čas prísť zútulniť Boží stánok. To je predsa tiež služba Bohu!

Júl 2007Júl 20076 6 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

Viete, ako sa stať darcom krvi?Viete, ako sa stať darcom krvi?Nik si viac neuve-domí cenu krvi, ako pacient, ktorý je v ohrození živo-ta a lekár, ktorý

bez nej život pacienta nedokáže zachrániť. Krv je nenahradi-teľná tekutina, ktorej nikdy nie je dosť a zatiaľ nie je v ľudských silách krv inak, než cez darcov-stvo, získať. Krv musí byť vždy „poruke“ pri operáciách i v po-hotovosti pre prípad, že by človek prišiel k úrazu, či trpel niekto-rou závažnou chorobou krvi.

Ako rozšíriť rady dobrovoľ-ných darcov krvi?

Krv môže, za nasledov-ných podmienok, darovať každý občan od 18 do 60 rokov (pri opakovanom da-rovaní do 65 rokov):• ktorý neprekoval infekčnú žltačku typu B, C a nebol v sty-ku s chorými na toto ochore-nie za posledný polrok,• ktorý neprekonal iné vážne infekčné choroby (potrebné informácie podá lekár transfúziologického od-delenia), v prípade infekč-nej žltačky typu A (napr. v detskom veku) môže byť darcom krvi po určitom ča-sovom odstupe,• ktorý posledný mesiac ne-bol chorý,• ktorý neužíva dlhodobo lieky (okrem hormonálnej atikoncepcie u žien),• ktorý posledný polrok nebol operovaný, tetovaný, liečený akupunktúrou, ne-mal urobený „piercing“ (t. j. prepichnuté uši, obočie, peru, pupok, príp. intímne miesta tela), • ktorý nedostal transfúziu krvi alebo plazmy,• ktorý nie je nosičom HIV (vírus spôsobujúci ochore-nie AIDS), nemal v posled-nom roku HIV pozitívneho sexuálneho partnera a ne-patrí k rizikovým skupinám na prenos HIV (vnútrožiloví narkomani, mužskí a ženskí prostitúti, homosexuálne sa správajúci muži, jedinci používajúci neobvyklé sexu-álne praktiky, sexuálni part-neri pacientov dostávajúcich transfúziu krvi a plazmy),

• ktorý nie je aktuálne lieče-ný a nemá prejavy alergie,• ktorý neprekonal ope-ráciu mozgových obalov, transplantáciu rohovky, ale-bo bol liečený hormónmi hypofýzy alebo sa v ich rodi-ne vyskytla familiárna forma tohto ochorenia,• vylúčený z darcovstva je občan, ktorý žil v rokoch 1980 – 1996 viac ako 6 mesia-cov vo Veľkej Británii a v Ír-sku (vylúčenie z darcovstva je len preventívne, pretože prenos CJCH transfúziou krvi zatiaľ nebol dokázaný),• vylúčené z darcovstva sú taktiež ženy počas menštru-ácie a počas ťarchavosti! (Že-na môže darovať krv 1 rok po pôrode, ak nedojčí),• muži môžu darovať krv každé 3 mesiace, ženy každé 4 mesiace.

Darovanie krvi a jeho výhody:• pri darovaní krvi sa ro-bí kompletný krvný obraz. Vyšetrenie vašej krvi bude rozsiahlejšie a podrobnejšie, než pri bežnej preventívnej prehliadke,• darovanie krvi je trénin-gom organizmu na mimoriad-ne situácie spojené s veľkou stratou krvi. Je dokázané, že väčšie straty krvi pri úrazoch znášajú pravidelní darcovia krvi oveľa lepšie,• darovanie krvi prispieva k regenerácii organizmu. Ná-hly úbytok krvi vyprovokuje organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Pravidelní darcovia krvi sa spravidla cítia lepšie a omlad-nutí než nedarcovia.

Obavy nie sú na miestePri každom odbere sa

odoberie 400 až 480 ml krvi. Odber trvá 5 až 10 minút. Pri darovaní krvi sa nemôžete nakaziť. Pri odbere sa použí-va výlučne jednorazový ma-teriál! V zmysle § 138 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestná-vateľ poskytne zamestnan-covi, ktorý daroval krv, pra-covné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy.

Kde a kedy darovať krv?• Hematologicko–transfúz-ne oddelenie, Trstená (v ne-mocnici) utorok a piatok• Hematologicko–transfúz-ne oddelenie, D. Kubín (v ne-mocnici) utorok a štvrtok• v prípade väčšieho záujmu darcov je možnosť darovať krv priamo v obci prostred-níctvom mobilnej jednotky Národnej transfúznej stanice z Martina.

• SČK organizuje po celej republike spoločný nábor na

V Dolnom Kubíne sa kaž-doročne koná slávnostný ak-tív darcov krvi

nášho regiónu, kde sa ude-ľujú Jánského plakety. Ich hodnota je meraná počtom odberov:

10–krát bronzová plake-ta MUDr. Jánského

20–krát strieborná pla-keta MUDr. Jánského

30–krát (ženy) zlatá pla-keta MUDr. Jánského

40–krát (muži) zlatá pla-keta MUDr. Jánského

60–krát (ženy) diaman-tová plaketa MUDr. Ján-ského

80–krát (muži) diaman-tová plaketa MUDr. Ján-ského.

80–krát (ženy) medaila MUDr. Jana Kňazovického

100–krát (muži) medai-la MUDr. Jana Kňazovic-kého.

Držiteľmi zlatej Jánské-ho plakety v Kline sú: Jozef Mišek, Ľubomír Košút, Pe-ter Piták, Marta Basárová.

Držiteľmi striebornej Já-nského plakety v Kline sú: Paulína Jendroľová, Rudolf Balek, Anton Klinovský, Štefan Laššák, Anton Lipiak, Ján Pisarčík, František Kvia-tek, Marián Svetlák, Anton Borový, Pavol Večerek, Ján Stahoň, Ing. Peter Gužík, Jozef Galgaňák, Július Ko-túľ, Vlastimil Luka.

Klin sa tiež hrdí darcami krviKlin sa tiež hrdí darcami krvi

Držiteľmi bronzovej Já-nského plakety v Kline sú: Ľubomír Laššák, Kamil Matušák, Mária Jendroľo-vá, Jozef Sroka, Ivan Mišek, Jozef Trnčák, Angela Volfo-vá, Jozef Bahleda, Milan Sivčák, Kamil Laššák, Vla-dimír Svetlošák, Peter Sta-hoň, Pavol Červeň, Rudolf Klinovský, Anton Tomaš-tík, Janka Jendroľová, Du-šan Luka, Anton Svetlošák, Peter Suchý, Ján Červeň, Vladimír Galgaňák, Ivan Tylka, Rastislav Sifčák, Ma-rián Bandík, Jozef Trnčák, ml., František Stahoň, Vác-lav Kubánek.

Je naozaj obdivuhodné, koľkí spomedzi nás (a mno-ho jednorazových darcov) prekonali strach a našli si čas takto zachrániť ľudské životy.

P. Marta Basárová, jedna zo „zlatých“

Marta Peňáková

takto si tu žijeme

darovanie krvi: vo februári – Valentínska kvapka krvi, 14. jún – Svetový deň darcov krvi, 15. október – Študentská kvapka krvi.

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 7 7

MS SČK v Kline začal s učením prvej pomoci na ZŠ s MŠ v Kline.

Žiaci 1. A a 1. B triedy ZŠ v Kline sa pod vedením p. Marty Peňákovej najprv oboznámili s teóriou, po ktorej sa s chuťou pustili do nácviku praktických ukážok

Správne držanie hlavy, počet dychov,… – všetky kroky prvej pomo-ci sú veľmi dôležité

S cieľom podnietiť záujem školákov o poskytovanie prvej pomoci, vyhlásil MS SČK v Kline výtvarnú súťaž s tematikou prvej pomoci.

Deti ZŠ v Kline, pod vedením ich učiteliek p. Mgr. Daniely Úradníkovej a Mgr. Janky Simanovej, vy-tvorili množstvo pekných výtvarných prác, z ktorých Víťazní výtvarníci z 1. A

Tí najlepší z 1. B

Prváčikovia si skúšali úlohu záchrancov životaPrváčikovia si skúšali úlohu záchrancov životaposkytovania prvej pomo-ci pri rôznych poraneniach. Kvôli veľkému rozsahu mož-ností poskytovania prvej po-moci sa sústredili hlavne na poskytovanie prvej pomoci pri bezvedomí.

Každé dieťa si na modeli prakticky vyskúšalo umelé dýchanie a masáž srdca. Zis-

tili, že to, čo na prvý pohľad vyzerá jednoducho v rukách odborníkov, až také jedno-duché nie je. Ale každý prvá-čik bol úžasným pozorovate-ľom svojej inštruktorky a pl-ný chuti i vytrvalosti každú

praktickú úlohu záchrancu vždy zvládnuť.

Po absolvovaní kurzu sa deti tešili z nových zručnos-tí i z pochvalného listu od MS SČK v Kline, aj milým darčekom.

Vyhodnotili výtvarnú súťaž Vyhodnotili výtvarnú súťaž s tematikou prvej pomocis tematikou prvej pomoci

sa nakoniec vybrali práce týchto žiakov: Šimonka To-pora, Nikolky Lipiakovej, Andrejky Volfovej, Štefánie Gurovej, Lívie Kucharičo-vej a Jurka Katráka.

Vybratí žiaci nakoniec predviedli spolužiakom svoje práce i s príbehom, ktorý si k obrázku pripravili. MS SČK ich za ich tvorivosť, fantáziu a cit odmenil knihami.

takto si tu žijeme

– red

– red

Kresba, Šimon Topor, I. A, 1. miesto

Júl 2007Júl 20078 8 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

re sú otvorené pre každého, kto chce pomôcť.

Ich hlavnou náplňou je hasiť požiare v obci, pomá-hať pri prírodných kalami-tách tak, aby sa uchránili ži-voty občanov a ich majetok. Okrem toho sa venujú mlá-deži a tak si vychovávajú bu-dúcich hasičov. Na súťažiach prezentujú svoje schopnos-ti a zručnosti v hasičskom športe a každoročne, na Veľ-ký piatok, držia stráž pri Bo-žom hrobe.

Požiarna zbrojnica

Kliňanskí hasiči v osemdesiatych rokoch

Terajší hasiči s dlhoročným predsedom DHZ v Kline p. Jozefom Mišekom

„Dobrovoľný hasičský spolok si obyvatelia Klina založili v roku 1922,“ píše sa v archíve o hasičoch v Kline. „Mal 22 členov a veliteľom bol Anton Francuz (do ro-ku 1952), zástupcom Štefan Skyčák, tajomníkom Anton Naništa, pokladníkom Vendelín Košút, dozorcom majetku Ignác Kovalčík a re-vízormi Jozef Kravák, Jozef Stašák a Matej Lašák.“

Ďalej sa dozvedáme, že v období rokov 1920 – 1944 nebolo v našej obci veľa po-žiarov. Tie, ktoré boli, vznikli z neopatrnosti majiteľov do-mov alebo z nekontrolované-ho vypaľovania trávy. V Kli-ne sa vykonávali pravidelné nočné strážne služby, keďže celá dedina bola „drevená“. Občania, ktorí nekonali noč-nú stráž, museli platiť zvýšenú hasičskú dávku, ktorá sa plati-la od každej miestnosti a veľ-kosti hospodárskych stavov.

„V roku 1935 bolo v obci 185 rodinných domov, 182 hos-podárskych stavieb, ale iba 52 roľníkov malo usadlosti pois-tené,“ píše sa ďalej. V tom ob-dobí mala obec štyri fondy:

Niečo z histórie

chudobin-ský, veteri-nárny, po-mocnú zá-kladinu a ha-sičský, ktoré musela napĺ-ňať.

Zv ýšený rozvoj čin-nosti hasič-ského spol ku bol zazna-menaný po druhej sveto-vej vojne. Ha-siči sa začali viac aktivizo-vať i v hasič-skom špor-te. Na kon-ci 60–tych rokov bo-la postavená v Kline ha-

sičská zbrojnica, v ktorej bola umiestnená ich technika.

V monografi i o Kline sa píše: „V roku 1986 mal Dobrovoľný zväz požiarnej ochrany v Kli-ne 71 členov. Predsedom bol Jozef Mišek, veliteľom Franti-šek Bahleda, strojníkom Fran-tišek Šatan a pokladníkom Ervín Večerek. Vykonávala sa hlavne preventívno–výchov-ná činnosť. V roku 1986 bolo zakúpené nové vozidlo Avia. Miestna organizácia v Kline vlastnila aj motorovú striekač-ku PPS 12 a PPS 8.“

Dnes okrem spomínanej techniky používa DHZ v Kli-ne aj hasičskú cisternu LIAZ. Predsedom DHZ v Kline je stále p. Jozef Mišek, velite-ľom p. František Bahleda. Členská základňa sa skladá z mužov, žien, dorastencov i žiakov a ako vravia, ich dve-

Hasiči s mládežou, ktorá sa venovala hasičskému športu v 80–tych rokoch

takto si tu žijeme

– red –

Dobrovoľný hasičský zbor v Kline oslávil Dobrovoľný hasičský zbor v Kline oslávil 85. výročie85. výročie

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 9 9takto si tu žijeme

Dobrovoľný hasičský zbor v Kline oslávil 85. výročie

FRANTIŠEK BAHLEDA – dlhoročný veliteľ Dobro-voľného hasičského zboru v Kline (DHZ). Roky viedol žiacke hasičské družstvá. Popri svojej bežnej práci neľutuje čas ani silu, ktorú venuje na záchranu ľudí a ich majetku (podobne ako každý z hasičov v jeho zbore).

Ako ste sa „ocitli“ medzi ha-sičmi?

Úplne prirodzene. Musím sa priznať, že som od det-stva obdivoval hasičov a po skončení základnej vojen-skej služby sme sa s Roma-nom Vrlákom sami prihlási-li do dobrovoľného hasičské-ho zboru. Po odchode p. An-tona Klinovského ma zvolili za veliteľa DHZ v Kline.

V akých prípadoch hasiči za-sahujú?

Hasiči zasahujú v prípa-de požiaru a pri iných živel-ných pohromách, napr. zá-plavách, zosuvoch pôdy, ze-metraseniach, a pod. Ich cie-ľom je chrániť život, zdravie a majetok občanov.

Môžete našim čitateľom pred-staviť krok po kroku, ako vy-zerá zásah dobrovoľného ha-sičského zboru pri požiari?

V prípade nutnosti nášho zásahu nás oslovia telefo-nicky alebo poplašným sig-nálom cez miestny rozhlas. Všetci hasiči okamžite ve-dia, čo majú robiť – dosta-viť sa ihneď na miesto zása-hu, alebo ich berieme ces-tou. Strojníci majú na sta-rosti vybrať požiarnu tech-niku. Máme k dispozícii cisternu stále naplnenú vo-dou, ktorá sa vždy berie na zásah a Aviu, v ktorej je za-riadenie PS 12, ktorým mô-žeme čerpať vodu z miest-neho potoka.

Po príchode na miesto požiaru sa určí veliteľ zá-sahu (hlavne, ak je prítom-ných viac zásahových jedno-tiek). V prvom rade sa uro-bí prieskum, či sa v objekte nenachádzajú osoby, zviera-

tá, horľavé a výbušné mate-riály a či je vypnutý elektric-ký prúd. Veliteľ zásahu po-tom dá posádke povely k po-stupu zásahu i ďalšie povely, ktoré sa vyskytnú v priebehu zásahu (napr.: použitie ma-siek, apod.).

Po uhasení požiaru musia miestni hasiči ostať na po-žiarovisku ešte 4 – 6 hodín, aby ho kontrolovali a zasiah-li v prípade ďalšieho samo-vznietenia. Ďalej musíme umyť a vysušiť hadice a všet-ko náradie, uskladniť ich a pripraviť na ďalší zásah.

A čo v prípade, keď vidíte, že vlastnými silami nedokážete požiar alebo iný živel zvlád-nuť?

V takom prípade oslovu-jeme susedné hasičské zbory o pomoc.

Je niečo, čoho sa hasič pri zá-sahu obáva?

Samozrejme, že máme nie-kedy strach a v prvom rade sa obávame, aby neboli stra-ty na životoch. Ďalej, či tam nie sú výbušné materiály a či objekt nie je pod prúdom.

Myslíte si, že Dobrovoľný ha-sičský zbor v Kline je technic-ky dostatočne vybavený na zásahy, pre ktoré bol vytvo-rený?

Nie sme stopercentne vy-

Oheň je mocný živelOheň je mocný živel bavení najmodernejšou tech-nikou, ale na obecné účely sme schopní zasiahnuť do-statočne a rýchlo.

Ako rozširujete svoje rady?Máme žiacke hasičské

družstvá a družstvá žien, ktoré dosahujú dobré výsled-ky. Snáď si takto vychováme pomocníkov i nástupcov.

Aké sú najčastejšie dôvody po-žiaru v našej obci?

Medzi najčastejšie dôvody vzniku požiaru v Kline pat-rí: vypaľovanie starej trávy, uskladnenie vlhkého reziva alebo sena, ktoré sa potom samovznieti, zapaľovanie v peci benzínom alebo naf-tou, keď nechce horieť a ľu-dia majú často v blízkosti ho-rákov alebo pecí horľavé ma-teriály (papier, drevo…)

Čo by ste, ako hasič, odporú-čali občanom Klina, aby mali akú–takú istotu, že sú zabez-pečení proti požiaru?

Ako som už spomenul, ľu-dia by sa mali vystríhať dôvo-dov vzniku požiaru, pretože oheň je mocný živel. Okrem toho by som odporučil mať doma na zabezpečenie svoj-ho objektu penový hasiaci prístroj, ktorý možno použiť na všetky druhy vzniknutých požiarov a tak predísť veľ-kým škodám. – j –

Nástup družstiev pred začatím súťaže

Hasičské družstvá z námestovského okresu Hasičské družstvá z námestovského okresu si zmerali silysi zmerali silyV našej obci sa v nedeľu, 17. júna 2007, za krásneho slnečného počasia namiesto futbalistov ukázali na ihrisku hasiči z celej Oravy.

Nešlo o žiaden požiar, ale o porovnanie si priprave-nosti dobrovoľných hasič-ských zborov (DHZ) nášho regiónu.

V dvoch disciplínach si zmerali svoje sily družstvá žien i mužov rôznych veko-vých kategórií. Na trať sa po-stavili hasiči z Brezy, Hruští-na, Klina, Ťapešova, Sihelné-ho, Vaňovky a Zubrohlavy. Pokračovanie na 10. strane

V závere súťaže sa me-dzi víťaznými družstvami z okresov Námestovo, D. Ku-bín a Tvrdošín rozhodlo, kto pôjde hasičov Oravy repre-zentovať na krajskú súťaž.

DisciplínyV prvej disciplíne – po-

žiarny útok, malo 8–členné družstvo za úlohu naštarto-vať „mašinu“, t.j. motorovú striekačku, priniesť sacie hadice, naskrutkovať sací kôš, načerpať vodu z nádrže a nakoniec vodou z hadíc za-siahnuť terče.

Druhá disciplína – požiar-na štafeta 8x50 m, predstavo-

vala beh na 50 metrov v ôs-mich úsekoch. Každý úsek mal vo vzdialenosti 25 m prekážku (hasiaci prístroj, vrecko s pieskom, ...), ktorý

musel súťažiaci preniesť na vyznačený priestor.

V oboch disciplínach do zerali na regulárnosť

Júl 2007Júl 200710 10 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 takto si tu žijeme

Družstvo žien z Klina v akcii

Dokončenie z 9. strany

Družstvo žien z Klina

výkonov rozhodcovia a druž-stvám merali čas, poprípade prirátali trestné body.

Spomienky„Kedysi, keď som ja za-

čínal ako dorastenec, boli pravidlá iné,“ povedal nám p. Štefan Kukla, dlhoročný veliteľ DHZ v Babíne. „Ne-súťažilo sa na rýchlosť, ako je to dnes. Ale na presnosť.“ „Veru, boli presné kroky sú-ťaže a súťažilo sa bez vody. Nesmeli sa prekračovať ha-dice, muselo sa pristupovať iba z pravej strany, hadica sa musela „rozhadzovať“, ... no bolo to o inom,“ dodal kli-ňanský veliteľ DHZ, p. Fran-tišek Bahleda.

„Po 89–tom DHZ stagno-vali, keďže sa rušili okresy, ktoré ich dovtedy spravovali. Dnes sa takmer každá obec snaží starať o rozvoj svojho DHZ,“ pokračoval p. Kuk-la. „A vidno to aj na súťaži. Mnohé družstvá sú dopre-vádzané svojimi starostami, ktorí majú takto možnosť vidieť svoje tímy „v akcii“ a potom majú chuť ich ďalej podporovať.“

Výsledky Previerka pripravenosti

obcí ukázala, že dobrovoľní hasiči sú schopní účinne za-siahnuť v prípade požiaru. Na základe získaných bodov sa súťažiace družstvá mužov umiestnili nasledovne: 1.Ťa-pešovo, 2. Breza, 3. Vaňov-ka, 4. Sihelné a družstvá žien z obcí: 1. Klin, 2. Vaňovka, 3. Zubrohlava, 4. Hruštín.

Súčasťou bola aj regionál-

na súťaž, ktorej sa mali zú-častniť víťazné družstvá okre-sov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Tvrdošinčania na súťaž neprišli a tým stratili šancu na postup. V regionál-nom kole sa teda stretli druž-stvá žien z Klina a zo Sed-liackej Dubovej a za mužov, Ťapešovo a Zázrivá. Podľa rozhodcov nakoniec najlep-šie obstáli hasičky zo Sedliac-kej Dubovej a u mužov druž-stvo zo Zázrivej. Tieto dve družstvá budú reprezentovať Oravu na krajskej súťaži 30. júna 2007 v Kysuckom No-vom Meste.

Ako si počínali kliňanské družstvá

Našim mužom sa veľmi nedarilo, ale družstvo žien zabralo naplno. Na požiar-ny útok nastúpilo ako tretie. „S výkonom sme spokojné , chvalabohu, nič nezlyhalo,“ boli prvé slová p. Moniky Majchrovej po prvej disciplí-ne. „O štafetu sa trochu obá-vame, ale všetky ženy sú su-per, vari to vyjde!“ dodala p. Dana Svetlošáková.

Čosi vyšlo, čosi nie. Aj napriek všestrannej spokoj-nosti kliňanské družstvo žien pociťovalo krivdu, že družstvu žien zo Sedliackej Dubovej sa neodrátali trest-né body za zlé odovzdanie prúdnice na štafete. No v porovnaní s výsledkami mužov z Klina naše ženy svojimi umiestneniami vy-vracajú predstavu o tom, že povolanie hasiča je mužskou záležitosťou.

Hasičské družstvá z námestovského okresu si Hasičské družstvá z námestovského okresu si zmerali silyzmerali sily

Debata nášho družstva po výkone

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 11 11takto si tu žijeme

Kliňania v akcii

Mladší hasiči z Klina na štafete

Beží sa ako „o život“

Za 1. miesto získané hasičkami z Klina prebrala z rúk starostu p. Š. Peňáka víťazný pohár p. D. Svetlošáková

Aby nechýbala „poživeň“ Ľ. Košút a Ľ. Basár pri varení gulášu

ZáverZáver súťaže patril vy-

hodnoteniu. Ceny si veli-telia víťazných družstiev prevzali od starostu obce p. Štefana Peňáka. Dobro-voľný hasičský zbor v Kli-ne spoločne s pracovníkmi obecného úradu, mnohý-mi ďalšími pomocníkmi a sponzormi prispeli k za-bezpečeniu a organizácii tejto peknej akcie.

„Na ihrisku vládla dis-

ciplinovanosť, a preto si pochvalu zaslúžia všetky družstvá dobrovoľných ha-sičských zborov. Poďako-vanie patrí hlavne miest-nym organizátorom, roz-hodcom i divákom za dob-rú „kulisu.“

Takto zhodnotil celú ak-ciu na záver p. Peter Sršeň – riaditeľ územného výbo-ru Dobrovoľnej požiarnej ochrany so sídlom v Dol-nom Kubíne.

Dnešné používané hasičské vozidlo

– ar –

Júl 2007Júl 200712 12 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

Všade vôkol nás je veľa krásnych vecí, ktoré nám spríjemňujú život. Najkrajšie je snáď to, že nad touto krásou vládne človek, povýšený nad všetko tvorstvo. Nikto z nás sa ale nemôže rozhodnúť, čím sa narodí. Či si muž alebo žena, mal by si to brať ako dar. Byť ženou, je predsa úžasné.

Žena je výnimočná tým, že dokáže priniesť na svet dieťa, je schopná sa oň posta-rať, dávať mu všetko, čo po-trebuje, hlavne lásku.

Materinská láska je silné puto medzi matkou a dieťa-ťom. Pre túto lásku je mat-ka ochotná vzdať sa kariéry, voľného času, zábavy, doslo-va všetkého , čo jej doposiaľ mohlo byť najmilšie. Len ona vie, čo jej dieťa potrebuje, čo ho poteší a naopak zarmúti. Dobrá matka chce pre svoje dieťa len to najlepšie, snaží sa ho pochopiť, no nie vždy to dieťa tak vníma. Preto často mama musí byť až neko-nečne trpezlivá. Pre dieťa je takáto mama veľký a úžas-ný dar, ktorý sa nevyrovná žiadnemu na svete.

Lenže v skutočnom svete to nie je vždy tak. Sú deti, ktoré takýto dar nedostali. Máme deti opustené, deti týrané,… a deti nenarodené. Matka je povinná priniesť na svet dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Musí si uvedomovať, že člo-vek sa stáva človekom už od počatia. Musí mať schopnosť nebrať do úvahy ťažké okol-nosti alebo problémy, ktoré ju vedú k vražde svojho dieťaťa. Musí vedieť vnímať svoje eš-te nenarodené dieťa. Aj ono túži raz vidieť svoju mamu a opätovať jej lásku úsme-vom, pohladením… A možno práve z neho bude raz lekár, vedec,… alebo dobrý milujú-ci otec, či mama.

„Milé ženy a dievčatá, vážte si to, že môžete byť matky, lebo nie všetkým že-nám je to dopriate a pamä-tajte, že vaším poslaním je život dávať.“

Veronika Romaňáková

Dovoľ mi ľúbiť Dovoľ mi ľúbiť ťa, mama!ťa, mama!

takto si tu žijeme

Dvere domu boli dokorán, keďže bol jeden z tých dus-ných letných dní, aké bývajú posledné roky. Hneď v pred-sieni som našla nízkeho, út-leho, bielovlasého starkého, sediaceho na stoličke pri okne s poodhrnutou záclon-kou. Zaregistroval ma, i mo-ju otázku a nasmeroval ma do kuchyne: „Tam som ju videl chodiť!“ (to ako manželku, na ktorú som sa pýtala). „A ty si čia?“, znela jeho otázka. Moja odpoveď patrila už aj jeho dcére, ktorá sa zrazu ob-javila z druhej strany dvora. „Takto si kráti dni. Pozoruje autá, ľudí, ktorí prechádzajú okolo domu“, vysvetlila mi. Pani Mária Gáborová sa o ro-dičov stará v ich rodičovskom dome. Každý deň ich „obria-di“, navarí, obslúži, poup-ratuje, rozpráva sa. „Na noc tam chodí spávať aj vnučka, Danka Jašicová!“ povedali mi zas susedia „a každý me-siac príde pán farár (na prvé piatky), pospovedá ich, po-rozpráva s nimi.“

„Náš otec má rád spoloč-nosť! Chodieva tu často jeho synovec odproti. Posedia, pospomínajú, pofajčia. Aj te-raz ešte vyfajčí cigaretku, na štyrikrát (párkrát potiahne a zhasí). Ale najradšej by ešte robil“, povedala pani Mária a dedko sa usmial. „Minule mi povedal, že by išiel tam-

Dokončenie z 1. stranyten strom vypíliť, keby ešte mohol. Niet divu, keď celý život ťažko robil a teraz len pozerá, ako robia druhí,“ dodala.

Ako som sa dozvedela, pán Karol Večerek robil takmer celý život na Stredosloven-ských stavbách. Tam „makal“ jednu šichtu a druhú doma na poli. Keď bol už na dô-chodku, zamestnal sa ešte ako kurič v kotolni v Námes-tove. Dnes mu zostáva len se-dieť, nohy ho „nechcú nosiť“, ale o svet okolo seba sa ešte zaujíma. Zajtra je sviatok. („Antonína“– odpust). Mu-síš ma lepšie obliecť, aby som vyzeral!“ povedal dcére.

Jeho manželka Angela je o päť rokov mladšia. V aprí-li oslávila 85-te narodeniny. Dlhšie vlasy mala pekne na-hladko zopnuté, na blúzke zástera a pokorný príjemný pohľad. Na stole zapnutý tranzistor – stanica Lumen. „Keď už nemôžem robiť iné, tak počúvam, čo sa de-je vo svete.“ „A strašne rada číta!“ doplnila dcéra – „ta-ké náboženské knihy“. „Oj, koľko som ich prečítala. Aj tú hrubú, od Svätého Otca!“ usmiala sa pri spomienke naňho.

Do Klina prišla z Mutné-ho ako 18-ročná, do služby. „Varila som u Kosmeľov, tu u Františa Kosmeľa otca

(ukázala na susedov dom). Oni mali veľké gazdovstvo, obchod, tak potrebovali ku-chárku. Vydala som sa v šty-ridsiatom treťom… Najprv sme boli u starých Večerkov. Potom dva roky u Gurov na „kvartieri“ a potom sme za-čali stavať. … Veru celý život sme len pracovali a presta-vovali.“ Na moju otázku, že čo prestavovali, povedala: „Nuž tento dom. Najprv bol drevený, dve izby. Potom sme primurovali 1 izbu a ne-skôr „vyvalili“ ten drevený a pristavili predok“.

Večerkovci mali 8 detí, z toho 7 ešte žije. Najstarší Ján zomrel ako 40–ročný. Po-tom sú: Helena, Jozef, Jana, Rudo, Mária, Marta a Betka a majú dokopy 19 vnúčat a 18 pravnúčat. „Syn Jozef je v Čechách. Aj ja som tam bola. … I na „kampane“ som chodila. Inak som nerobila. Doma bolo gazdovstvo… Mali sme koňa, dve kravy, prasa, sliepky. Bolo treba ro-biť na poli“. „Ale rada si štri-kovala!“ dodala dcéra. „Veru, všetko sme mali štrikované.“

„A tento obrázek poznáš?“ zrazu som mala v ruke obrá-zok so soškou Panny Márie z Turzovky. „Všetko tam zhorelo, len „teľo“ zostalo po spálenisku“, vysvetlila mi pani Angela. „Chodila som tam každý rok, aspoň 2–krát. Vždy spojovým au-tobusom, vlakom do Čadce a potom hore na Turzovku. Aj teraz na Trojicu som tam bola.“ „Druhá dcéra Marta ju tam vzala“, vysvetlila mi pani Mária. „Tam je teraz pa-rádne, … kaplička, … a ľudí je tam kopu“, dodala pani Večerková. Bolo vidno, že ju opätovné návštívenie tohto pútnického miesta veľmi po-tešilo.

Moja návšteva sa skončila. Od Večerkovcov som odchá-dzala s úplne iným pocitom, ako som prichádzala.

Uvedomila som si, že sta-roba znamená aj utíšenie zhonu, skľudnenie sa, poko-ru a zmier. To je to, k čomu smerujeme celý uponáhľaný život. – j –

Celý ich život bol len Celý ich život bol len o práci! Keby mohli, aj teraz by pracovaliKeby mohli, aj teraz by pracovali

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 13 13

Kde sa zrodil Medzinárodný deň matiek?Kde sa zrodil Medzinárodný deň matiek?Sviatky, ktoré vzdávali hold ženám majú vo svete dlhú tradíciu.

Už v antickom Grécku sa vzdávala pocta ženám ako darkyniam života.

V 17. storočí vo Veľkej Britá-nii pracovalo u pánov od rána do večera mnoho detí, a to bez nároku na voľno. Jedine 4. nedeľa, počas pôstu, bola príležitosťou navštíviť rodi-čov a doniesť darčeky súro-dencom. Tejto nedeli sa vtedy hovorilo „Nedeľa matiek“.

Myšlienka, aby sa deň ve-novaný matkám oslavoval medzinárodne, vznikla v 20.storočí. Pani Anna Jarvis vie-dla po celej Amerike kampaň za špeciálny deň pre matky hlavne potom, čo jej v máji

roku 1908 zomrela jej milo-vaná mama. Sama mala 11 detí a celý život bojovala za práva matiek.

V roku 1914 prezident USA Woodrow Wilson ofi ci-álne vyhlásil 2. nedeľu v máji za Medzinárodný deň ma-tiek. Ako symbol poďakova-nia matkám bol určený kvet – biely karafi át.

V bývalom Československu sa tento sviatok začal sláviť v roku 1923 na podnet Alice Masarykovej. S príchodom socializmu ho nahradil Deň žien, ktorý sa slávil 8. marca.

Po roku 1989 sa Deň matiek, slávený 2. májovú nedeľu, opäť zapísal do nášho kalendára. Aj otcovia majú „svoj deň“ – Deň otcov, ktorý je 17. júna. Rodina – Adamko Kosmeľ, 6–ročný

Je krásne slnečné popoludnie. Celé rodinky smerujú do kultúrneho domu. O druhej je už celá sála plná. V ovzduší sa nesú prosbičky mnohých detí, aby tu ich mamky boli. Pod vedením paní učiteliek si totiž s láskou pripravovali program, aby ich sviatok takto oslávili. Ich duše sú dnes plné radosti, slnka a farieb.

V trme – vrme – v šume vzbudzuje zrazu pozor-nosť Paľko Kviatek. (Neza-budnuteľný prejav a výzor! Žeby budúci moderátor?) Všetci stíchnu. Program sa začína. Je prehliadkou ak-tivít rôznych tried. Rám-cujú ho vystúpenia mažo-retiek v červeno–bielych kostýmoch, veselým vy-stúpením je ľudový tanček i tanček malých klaunov a rozhovor troch babičiek sledujúcich správanie mla-dých chlapcov. Všetko je popretkávané básničkami a pesničkami o mamičkách pre mamičky. Chýbajú už len detičky z materskej škôlky.

Nedeľné popoludnie pre mamičkyNedeľné popoludnie pre mamičkyDeň matiekDeň matiek

Čas venovaný príprave programu je niekoľkokrát zúročený. Radosť detí, že svoje mamičky potešili, sa nedá zatajiť. Prítomní sú spokojní, čo dokazuje silný potlesk, úsmev na tvári a sl-zy v očiach každej mamy, tety, babky či otca… a tiché tajné prianie, aby sa ich de-ťom naďalej darilo. Na záver každé dieťa obdarovalo svo-ju mamičku kvietkom.

takto si tu žijeme

– red –

rých by sa detičky nedoká-zali predstaviť. Patrí im za to veľká vďaka.

Ako prvé vystupujú malé mažoretky. V prítmí klubov-ne pod farou je ich príchod v ružových šatôčkach porov-nateľný s tancom malých víl. Nechýbajú básničky, pes-ničky, ľudové tance – všetko v patričných kostýmoch. Mi-lým darčekom pre mamičky boli nielen vlastnoručne vy-robené (samozrejme za po-moci paní učiteliek) kvietky a srdiečka z papiera, ale aj káva a sladký koláčik.

Obe predstavenia zakon-čil príhovorom a poďakova-ním učiteľkám a mamičkám starosta obce. – ar –

O deň neskôr V pondelok majú svoj

veľký deň škôlkári. Aj oni chcú potešiť svoje maminky

úprimnými a srdečnými vy-stúpeniami. Tie sú výsled-kom dlhej a obetavej prípra-vy paní učiteliek, bez kto-

Júl 2007Júl 200714 14 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

Svedomie storočí, kňaz a učiteľ Cirkvi, kazateľ milosti a patrón našej farnosti

Kúsok od krásnej lisabon-skej katedrály žil mladý vojak Martin so svojou manželkou Máriou. Martin bol v kráľov-ských službách, preto sa ma-li trochu lepšie ako ich su-sedia. Mária a Martin boli dobrí, hlboko veriaci ľudia. Martin často odmietal vý-hody, ktoré mu kráľ Sancho ponúkal. Nechcel privilégiá, ktoré iní nemali. Pätnásteho augusta 1195 sa mladým man-želom v Lisabone narodilo prvé dieťatko. Martin a Má-ria dali chlapčekovi meno Fernando. Jeho najbližší, te-šiac sa z Fernandovho naro-denia, ešte netušili, že o pár rokov sa celý svet pripojí k ich radosti. Nemohli tušiť, že ich Fernando bude po stá-ročia známy ako svätý Anton Paduánsky.

Svätý Anton Paduánsky je veľmi obľúbený svätec, avšak málokto z nás dobre pozná jeho život. Vieme, že je pat-rónom, ktorého prosíme o pomoc pri hľadaní strate-

Svätý Anton a dieťa Ježišných vecí a že v ikonografi i je zobrazený takmer vždy ako mladý františkán, niekedy v kazateľskom postoji, inoke-dy s malým Ježiškom. Na jeho vyobrazeniach sa objavuje ľa-lia, osol, ryby, hostie, skrinka s pokladom a kríž. Neprekva-pilo by nás, keby sme ho vide-li, že drží Bibliu, pretože bol jedných z najznámejších učite-ľov Svätého písma svojej doby. Ale mne stále vŕta hlavou, pre-čo každá socha svätého Anto-na drží na rukách dieťa Ježiša.

Rečník a učiteľ EvanjeliaOd chvíle, keď z posluš-

nosti vyjavil bohatstvo vedo-mosti a výrečnosti slova, stal sa horiacou lampou evan-jelia, ktorú zdvihli z kúta a vyložili na svietnik: začal osvetľovať ľuďom Cirkvi, si možno vysvetliť jeho učenos-ťou, ale určite by nestačili na to, aby tak dokázal strhávať obrovské masy chudobných, roľníkov, prostých a nevzde-laných, … Musíme dodať, že vedel nachádzať cestu k srd-ciam, že bolo čosi v jeho oso-be, pohľade a zvlášť v hlase bola hĺbka viery a sila jeho

lásky k blížnemu.Pápež Pius XI. zhrnul

tajomstvo jeho rečníckeho umenia slovami: „V kázaní nehľadal výhody popularity, ani vďaku bohatých a mocných, ani márnivý potlesk a ani malú ľudskú slávu. Nevystavoval na obdiv svoju učenosť, ani sa ňou nehonosil ako kupci na trhu, ale s láskou dokresľoval Božiu múd-rosť, ktorú spoznal pri čítaní Svätého písma.“

Mne však stále vŕta v hla-ve: „… prečo dieťa Ježiš? Čo nám to hovorí o Antonovi?“ A napokon: „Čo nám to hovorí o nás samých?“

„Videl som SVETLO!“ Čítal som, že pravdepo-

dobne najzrejmejší dôvod, pre ktorý Antona zobrazujú s dieťaťom Ježišom, pramení z príhody, ktorá sa stala na sklonku jeho života. Pôstne kázne v Padove v Taliansku ho natoľko vyčerpali, že ne-vyhnutne potreboval čas na odpočinok. Štyridsať dní ká-zal od šiestej ráno až do devia-tej a tam ostával dlho do noci. Až potom odpočíval a jedol. (Pripomínam, že eucharistický

pôst pred svätou omšou sa vtedy začínal od polnoci.) Spolubratia vyčerpaného Antona odvied-li do Camposanpiera, mesta vzdialeného niekoľko kilo-metrov od Padovy. Ubytovali sa na majetku grófa Tisu, kto-rý sa vďaka Antonovým káz-ňam odvrátil od neviazaného života. Z vďaky dal postaviť skromné obydlie pre bratov, aby nemusel ležať na vlhkej zemi.

Raz v noci, keď prechádzal popri Antonovom domčeku, uvidel silné svetlo vychádza-júce zvnútra. Zo strachu, že horí, vrútil sa do miestnosti, ale namiesto požiaru videl Antona, ako stojí a drží dieťa Ježiša. Anton, zahanbený, že ho videl v takej dôvernosti s Ježišom, prinútil Tisu, aby mu sľúbil, že až do jeho smr-ti nikomu nepovie, čo videl. Tiso svoj sľub dodržal. Keď však po Antonovej smrti príhodu rozpovedal, správa o tom sa rozšírila ako oheň.

Anton – pravý syn FrantiškaUdalosť dokazuje, aké

dôležité bolo dieťa Ježiš pre Antonovo prežívanie a chá-panie evanjelia. A to nepre-kvapuje, pretože bol fran-tiškán. Veď znakom svätého Františka bola viera, že Boh

farský list

Tohoročnú odpustovú slávnosť v Kline slávil náš rodák, kňaz Anton Mišek. Tonko, ako ho všetci starší, ktorí ho videli vyrastať, volajú, si takto pripomenul svoju kňazskú vysviacku, ktorá sa konala pred 25 rokmi, presne na náš odpust „Sv. Antonína“.

„Moje cesty ku kňazstvu boli krivoľaké,“ začal našu debatu teraz už pán dekan a správca farnosti v Spišskej Novej Vsi. „Na ZŠ som ešte chcel ísť na vojenskú školu, ale naraz v auguste som zme-nil rozhodnutie a podal som si prihlášku na gymnázium.“

S kostolom bol spätý od samého malička. Otec bol kostolníkom a on sám stále miništroval. Jeho prvými

usmerňovateľmi boli vtedaj-ší pán farár Brišák a na gym-náziu pán profesor Sobota. „Učil matematiku a fyziku, ale bol tajne vysvätený za kňaza. Chodil som na jeho tajné stretnutia s mládežou a moje rozhodnutie postup-ne dozrievalo,“ zaspomínal si. Z gymnázia sa hneď ne-hlásil na teológiu, lebo vte-dy (za socializmu sa rozvoju náboženstva bránilo) by mu neboli dali zmaturovať. Tak začal pracovať a štúdium te-ológie začal až o rok neskôr.

Jeho prvé pôsobisko kap-lána bolo v Letanovciach na Spiši. Potom nasledovala Levoča, Spišská Nová Ves, Hnilec, Spišské Vlachy a te-raz pôsobí v Spišskej Novej Vsi. „Spišiaci sú trochu iní ako Oravci,“ odpovedal na

Moje cesty ku kňazskému povolaniu boli krivoľakéMoje cesty ku kňazskému povolaniu boli krivoľaké

moju otázku o „jeho“ farnos-ti. „Možno je to aj tým, že sú to už mestskí ľudia. Nie sú takí na robotou ako tunajší. Ale zvykol som si. Veď moje príchody domov môžem rá-tať na prstoch.“

Na moju otázku, čo by si prial, odpovedal:

„Prajem si, aby sa ľudia viac zaujímali v dobrom o toho druhého…

...aby naša viera bola pev-ná a aby čo najviac dnešných ľudí pochopilo, že bez roz-hodnutia Pána nezmôžeme nič a podľa toho, aby sme aj konali.“ – j –

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 15 15

prijal ľudskú prirodzenosť tým, že prišiel na svet ako je-den z nás.

Práve preto svätý Franti-šek jeden rok slávil Vianoce v Greciu tak, že pripravil ži-vý Betlehem. V týchto dvoch momentoch vidieť Ježiša ako človeka. Jeho nasledovníci túto tradíciu slávia dodnes.

Anton bol pravým synom svätého Františka. Nikdy neprestával kázať o Ježišovi prichádzajúcom v TELE – tá-to správa bola veľmi dôležitá pre ľudí jeho doby.

Svet odhaľuje Božiu dob-rotu. Keď Anton kázal, mno-ho príkladov čerpal z príro-dy. V jednej kázni vysvetľo-val: „Strom pozostáva z piatich častí: koreňov, kmeňa, konárov, listov a ovocia. … Dobrý, zdra-vý strom je symbolom dobrej

vôle, ktorá musí obsahovať päť prvkov, aby bola dobrá: korene pokory, kmeň poslušnosti, vetvy dobročinnej lásky, listy ohlaso-vania a ovocie konteplácie (roz-jímania)“.

Obraz Antona – staňme sa deťmi!

V inej analógii Pannu Máriu prirovnáva ku slonovi: „Ako sa slon bojí najmenšej myšky, tak i Mária, ktorá je obrom vo svojej čnosti a moci, bojí sa najmenšieho hriechu!“

Obraz dieťaťa Ježiša v ná-ručí svätého Antona nám ho-vorí, že sa máme stať podobní deťom v postoji k tomuto sve-tu. To nás povzbudzuje osla-vovať všetko dobré okolo nás s nádhernou úctou malého dieťaťa. Tých, čo sú naplne-ní pýchou, naliehavo prosil: „Prosím vás, zostúpte, lebo Ježiš zostúpil a pokoril sa.“

Keď toto všetko je pravda, prečo dostal Anton výsadu držať dieťa Ježiša iba ku kon-cu svojho života? Kázal po ce-lý svoj život. Prečo Ježiš čakal tak dlho? Keď ho vnímam ako človeka a všetko má svoj čas, súvisí to s Antonovým srdcom a jeho cestou života. Keď bol mladý, vstúpil do augusti-niánskej rehole v Lisabone. Chcel sa venovať meditácii, ale jeho rodina ho stále na-vštevovala a rušila jeho pokoj. Preto požiadal, aby mohol ísť

Moje cesty ku kňazskému povolaniu boli krivoľaké

farský list

Štvrtok 21. júna 2007 nebol obyčajným dňom pre nášho rodáka Floriána Volfa. Bol to deň, kedy bol za prítomnosti svojej rodiny, spolubratov, známych i spoluobčanov vysvätený za diakona. Spolu s ďalšími siedmimi mladíkmi ich v Spišskej kapitule za diakona vysvätil Spišský diecézny biskup Mons. F. Tondra.

Diakonát je prvým stup-ňom kňazstva a dostáva sa v piatom roku štúdia na teo-logickej fakulte. Predchádza mu štúdium, diskusie a po-sledný týždeň – duchovné cvičenie v tichu, ktoré je časom rozjímania a duchov-

nej prípravy na toto rozhod-nutie. Diakonát umožňuje diakonovi napr.: kázať, krstiť, pochovávať, posväcovať.

Florián nepatrí medzi tých „od malička rozhodnutých“ pre duchovné povolanie. „Ho-ci chodil do kostola takmer každý deň, neminištroval a nikdy neprejavoval záujem o toto povolanie,“ povedala mi jeho mama. Po základnej škole išiel na elektrotechnickú priemyslovku a po nej na skúš-ky na informatiku do Žiliny. Keďže sa tam nedostal, zo-stal doma a vtedy pravdepo-dobne v ňom začala rásť táto myšlienka. Po rozhovoroch s vtedajším p. farárom Dzure-kom, s už terajším p. farárom P. Majchrom a inými, ktorí – j –

Florián Volf vysvätený za diakonaFlorián Volf vysvätený za diakonaho k tomuto rozhodnutiu pov zbud zo -vali, si podal prihlášku na teológiu. Teraz ho čaká 2–týž-dňová prax vo Svite a o rok by mohol byť vysvätený za kňaza.

„Teší sa z pod pory blíz-kych a verí, že i ich modlitby zaňho ho pri-vedú ku kňaz-skej vysviacke,“ povedala mi na záver p. Vol-fová.

do iného augustiniánskeho kláštora v Coimbre. Tu našiel pokoj, ale znepokojovali ho konfl ikty v komunite.

Boh nás vyzýva – buďme pokorní!

V tom čase sa Anton stretol s františkánmi, ktorí sa vybrali kázať do Maroka. Neskôr, keď boli umučení, zúčastnil sa pri-vítania ich telesných ostatkov. Ich príklad naňho tak veľmi zapôsobil, že sa rozhodol pridať k františkánom. Chcel odísť do Maroka a zomrieť ako mučeník. (niečo nepochopi-teľné!) A keď tam prišiel, dostal ťažký záchvat malárie. Vysvet-lil si to ako Božie znamenie, že sa má vrátiť domov a nastú-pil na loď, ktorá sa plavila do Portugalska. Avšak loď stros-kotala a pristála na Sicílii. Tu sa stretol s františkánmi a on sa k nim s veľkou radosťou pripojil. Konečne mal čas na rozjímanie, po ktorom vždy túžil.

No jeho oddych dlho ne-trval. Bol taký detský ako dieťa Ježiš, ktoré držal v ná-ručí. Toto je aj naším cieľom. Keď rozjímame nad Ježišo-vou mocou a pokorou, Boh nás vyzýva, aby sme sa stali podobnými deťom, v jed-noduchosti a úprimnosti. Potom ľudia uvidia, že aj my držíme Ježiša na rukách a vo svojom srdci.

Sv. Anton – Pokladnica Zákona

Úcta k svätcovi z Padovy je jav, ktorý ohromuje veria-cich i neveriacich. Tiahne sa dejinami a je rozšírená po ce-lom svete. V posledných de-saťročiach podrobili odbor-níci jeho život, dielo a svä-tosť ešte podrobnejšiemu štúdiu. Príležitosťou k tomu bolo najmä 700. výročie je-ho úmrtia (1931), nájdenie jeho neporušeného jazyka (1963) a vyhlásenie svätca za učiteľa Cirkvi (1946).

Svätý Anton Paduánsky, vlastným menom Ferdinand Bulonne, kňaz a cirkevný uči-teľ, rehoľník OFM, zomrel 13. júna 1231 v Arcelle. Ka-nonizovaný bol v roku 1232. Mal dar reči spojený s aské-zou a duchovnou vrúcnos-ťou. Vystupoval vo veci chu-dobných a zmierenia. Mal dar proroctva, dar bilokácie – čítania v ľudských svedo-miach. Je patrónom Padovy, Lisabonu, manželstva, žien a detí, chudobných, cestu-júcich, nezištne milujúcich, pekárov a baníkov, ochranca pred chorobami a útrapami, patrónom stratených ľudí a vecí. Pápež Gregor IX. mu udelil titul „Pokladnica Zá-kona“ pre jeho veľkú znalosť Svätého písma.

Eugen Ďubek, kňaz, správca farnosti Klin

Júl 2007Júl 200716 16 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22

V znamení čistotyV znamení čistotyŽivot každého z nás je jedinečný. V ľudskom živote nastanú udalosti – narodenie dieťaťa, krst, 1. sv. prijímanie, birmovanie, svadba, ktoré znamenajú veľkú zmenu v živote jednotlivca i rodiny. Tieto udalosti dávajú dospelým i deťom možnosť vyjadriť svoje pocity a zážitky z týchto mimoriadnych chvíľ života.

A práve takouto udalosťou bol v našej obci 27. máj 2007, kedy naši tretiaci pristúpili k 1. sv. prijímaniu. Pre nieko-ho nedeľa ako každá iná, ale pre 28 chlapcov a 11 dievčat to bol jeden nádherný deň, počas ktorého sa zblížili s Bohom ešte viac.

Skôr, ako tento deň „D“ nadišiel, si chlapci a diev-čatá museli pripraviť svoje srdiečka. Veľkú zásluhu na ich príprave mal pán farár Eugen Ďubek. Snažil sa na hodinách náboženstva do sŕdc detí po celý rok vštepo-vať tie pravé hodnoty života. Spoločne viedli rozhovory a modlitby, ktoré chlapcov a dievčatá obohatili.

Tak, ako každý rok, našim

tretiakom pomáhala aj ses-trička Lucia, ktorá so svojím obrovským srdcom, naplne-ným láskou, pomáhala de-ťom hlavne s nácvikom a ce-lou prípravou v kostole.

Nesmieme zabudnúť ani na prípravu spevu, s ktorou pomáhali Klaudia Kosmeľo-vá, Silvia Kovalčíková a Ve-ronika Borová. Spojili svoje sily a spolu s deťmi nacvičili množstvo prekrásnych pies-ní, ktoré sa niesli celým kos-tolom počas celej sv. omše. Aj napriek veľkému počtu chlapcov deti spievali hlasno, jednotne a pekne. Niektoré piesne boli spievané sólovo. Aj v tomto prípade to deti zvládli vynikajúco.

Celú atmosféru dopĺňala výzdoba kostola, o ktorú sa postarali rodičia detí. Nád-herné kytice kvetov a obrov-ské srdce, ktoré pripomínalo veľkosť Božieho srdca, zdo-bili oltár a kostol. Taktiež zábradlia boli vyzdobené bielymi stuhami a kresbami detí na tému „Moje prvé svä-té prijímanie.“

Konečne nastal ten dl-ho očakávaný deň. Niesol sa v znamení čistoty, ktorú predstavovali detské du-šičky, pripravené prijať Eu-charistiu. Dievčatká vyob-

liekané v bielom a chlapci v oblekoch prežívali tieto jedinečné chvíle spolu s ro-dičmi, krstnými rodičmi a najbližšími.

Celá slávnosť začala sláv-nostným príchodom prvopri-jímajúcich detí spolu s pánom farárom. Počas sv. omše rodi-čia prečítali lekcie, deti prosby a žalmy. Deti priniesli obetné dary – loptu, bábiku, auto, čo predstavovalo to najkrajšie a najmilšie z detstva. Samo-zrejme nechýbala ani miska s hostiou, kalich s vínom, vo-da, obrázková biblia a ruže-nec. V tento deň deti prijali Telo Kristovo a tým sa úplne spojili s Ježišom Kristom.

Táto slávnosť bola jedi-nečnou a pre deti nezabud-

nuteľnou udalosťou, ale bez rodičov by tu neboli a preto kostolom zaznela aj pieseň „Vďaka Vám rodičia, vďaka Vám mamy, že ste nás na tej ceste nenechali samých…“ Obetavosť a láska rodičov sa nedá zmerať žiadnym meradlom, ale dá sa vycítiť srdcom. Taktiež veľké „Ďa-kujeme“ patrí p. farárovi a sestričke Lucii, ktorí spo-ločne priviedli tieto deti do chrámu Božieho a prežívali tieto chvíle radosti spolu s nimi.

Spomienky a zážitky na túto chvíľu zostanú navždy zachované na spoločnej fo-tografi i, na ktorej sú všetci ako malí anjelici.

Iveta Zajacová

(Peter Huba: Klin, 1996.)

farský list

Pripomeňme si základné informácie z minulého čísla:• obec Klin založili Thur-zovci pred rokom 1567• Jakub Kohút (neskôr Kli-novský) poverený osídlením• prvých 5 rodín – gazdov-ských usadlostí (ralí)• 1612 – založenie evanje-lickej farnosti v Námestove – fi liálka Klin• 1613 – vymedzenie chotár-skych hraníc, oslobodenie od platenia daní na 10 ro-kov.

V listine z roku 1613 sú vy-menované povinnosti osad-níkov a poddaných. Patria k nim napr.: odovzdať do zámockej kuchyne 60 vajec, 6 husí, 18 sliepok, opravovať hrad, dávať dary, v čase vo-

jen bojovať… Samozrejme bolo toho omnoho viac.

O 10 rokov spísal panský provízor nový urbár Orav-ského panstva. V Kline bo-lo deväť ralí. Tie sa delili na časti (dve až štyri). Tri rale sa nazývali „pusté“ čiže opuste-né, ale v čase súpisu usadlos-tí získal richtár ďalších troch osadníkov, ktorí si podelili siedmu raľu. Týchto nových osadníkov Juraj Thurzo oslo-bodil od daňovej povinnosti na dobu troch rokov počnúc aprílom 1624. V tých časoch žilo v Kline 15 rodín, čo predstavovalo 75 obyvateľov. S počtom usadlostí sa zvýšili aj dane, napr. do zámockej kuchyne odovzdávali už 80 vajec, 8 husí, 21 sliepok, 7 ja-

Z histórie Klin – II. časťZ histórie Klin – II. časť rabíc, 14 pstruhov, zajace…Podľa osevov a výnosov ralí sa zistilo, že tie šoltýske boli rozlohou väčšie oproti sedliackym. Richtár na jed-nu raľu vysial 13 lukien zrna a zviezol sena na 5 vozov, na-proti tomu na sedliacku raľu vysiali 10 lukien zrna a zviez-li sena na 4 vozy.

Od svojho vzniku mal Klin samosprávu na čele s richtárom z rodu Klinov-ských. Tí sa zaslúžili aj o ší-renie katolíckej viery. V ob-dobí reformácie vyhľadávali „pápežských“ kňazov, aby ich krstili, sobášili, pocho-vávali. Obrady sa konali pod holým nebom. Vymohli od uhorského kráľa Ferdinanda III. povolenie pre kňaza Já-na Sčechoviča z poľského Ratulova konať katolícke

misie. V úrade používali Kli-novskí obecnú pečať. V poli pečatidla sa nachádzala ko-šatá lipa na pažiti s koreňmi. Po obvode bol kruhopis SI-GILLUM POSS: KLIN AD NAMESTOVO – pečať obce Klin pri Námestove. Pečať bola totožná s erbom obce.

Potomkovia Klinovských sa usadili aj v ostatných obciach hornej Oravy. Napríklad v roku 1669 zomrel rabčický šoltýs Mikuláš Marček bez potomkov a jeho dedičstvo pripadlo grófovi Štefanovi Thokolymu, oravskému žu-panovi. Ten predal Marčekov podiel Jakubovi Klinovskému za 300 toliarov. Jakub Klinov-ský sa oženil s dcérou Jána Drapáka a v roku 1677 prijal prímenie Rabčický. – ar –

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 17 17ZŠ s MŠ sa predstavuje

Projekty ZŠ v KlineNaša ZŠ sa zapája aj do rôz-nych projektov a akcií, kto-ré prispievajú k ochrane a skrášľovaniu životného prostredia.

Miniarborétum V rámci celoslovenskej ak-cie Stromy poznania, ktorú pripravili Lesy SR š. p. a Mi-nisterstvo školstva, žiaci s pracovníkmi lesov vysadili tzv. miniarborétum v areáli základnej školy. Ide o vysa-denie 5 základných druhov listnatých a ihličnatých dre-vín Slovenska. Patria k nim: smrek, jedľa, borovica, dub a buk. Sú označené tabuľ-kami s ich názvami. Cieľom akcie je vytvoriť pre žiakov

názornú výchovnú pomôc-ku a podporiť estetické cí-tenie k prírode a životnému prostrediu. „Veríme, že sa týmto stromčekom bude pri našej škole dariť a snáď raz budú ozdobou školského dvora,“ vyjadrili sa deti.

Čistá obecJeden májový deň venovala škola upratovaniu obce na-miesto vyučovania. Každá trieda mala vyčlenený istý úsek obce, na ktorom mala vyzbierať všetky odpadky. Dúfame, že im teraz mno-hým bude „zaťažko“ hodiť papier na zem.

Zber pomarančovej kôryŠkola sa zapojila aj do zbe-

Pri čistení „svojho úseku“ – D. Litváková a D. Václavová

ru pomarančovej kôry: 1. miesto patrí 2. B, 2. miesto 4. ročníku a 3 .miesto 1. B.

Zber papieraKaždoročne sa koná na našej škole zber papiera. Celkovo sa nazbieralo 6 100 kg papie-ra. Zber papiera, to nie je len snaha zarobiť pre školu čo najviac peňazí, je to aj boj medzi triedami o víťazstvo v škole. V tejto užitočnej aktivite ich podporujú a po-máhajú im rodičia, starí ro-dičia či susedia. Iste máte aj zážitok, že vás navštívi dieťa s otázkou: „Nemáte nejaký papier do zberu?“ 1. miesto získala 7. B, ktorá vyzbiera-la 946,5kg, 2. miesto patrí 7. A a 3. miesto 5. B.

Všetkým zúčastneným ďa-kujeme! Okrem dobrého pocitu z výsledku práce deti pomohli opäť zachrániť kúsok prírody alebo si svoje (naše) prostredie skrášliť.

„Kto nevidí krásy prírody, nič nevidí.“ ( J. A. Komenský)„Kto nevidí krásy prírody, nič nevidí.“ ( J. A. Komenský)

– ar –

Jedna z posledných fotiek deviatakov základnej školy

Tu sú: Lukáš Ganobjak, budúca stredná škola – SOU strojárske Námestovo; Mi-chal Matušák – Obchodná akadémia Tvrdošín; Lukáš Baculák – ZSŠ Ružombe-rok, odbor elektrotechnik, Monika Laššková – ZSŠ Námestovo, odbor technic-ko–informačné služby; Ve-ronika Jadrňáková – ZSŠ Námestovo, odbor obchod – podnikanie. Na moje prekvapenie boli chlapci vo vyjadrovaní svo-jich pocitov aktívnejší. Väčši-nou sa ich odpovede zhodo-vali a snažili sa do nich vkla-dať svojský humor i úprim-nosť bez predstierania.

Za pár dní sa rozlúčite s to-uto školou. Aký máte z toho pocit?

„Super, bohovský… ko-nečne!“ (smiech)Prečo?

„Je to zmena, po deviatich rokoch, nie? Konečne uvidí-me svet,!“ „Nazbierame ne-jaké nové skúsenosti!“Takže sa tešíte?

„Áno!“ (jednohlasne)Akú rozlúčku so spolužiakmi a učiteľmi chystáte?

„Rozlúčkový večierok

s učiteľmi.“ „V posledný školský deň si podáme ruky so všetkými mladšími spolu-žiakmi. Budeme spievať tra-dičné pesničky, ako: Zazvoň zvonečku, Nie sme zlí, Škola je tu s nami, …“Kto vám bude najviac chý-bať?

„Všetci!… Najviac kamará-ti, triedna pani učiteľka Ho-lubová, pán učiteľ Marcoň.“ „Vie dobré vtipy, vie nás ro-zosmiať, naučiť… – správny chlap!“

(Po chvíľke rozmýšľania jeden z chlapcov) „Veď aj školník, s ním je sranda!“

(Chlapcom bude smutno) „za pánom učiteľom Podháj-skym. Vie nás skvelo pripra-viť a povzbudiť na športo-vých súťažiach.“ „Budú nám chýbať aj malí žiaci! Dalo sa s nimi dobre vtipkovať a uťa-hovať si z nich.“ (smiech)Čo vám bude najviac chý-bať?

„Naša trieda. Strávili sme tu celých päť rokov.“ „Mne moja krivkajúca stolička a popísaná lavica!“ „A určite každému neustále napomí-nanie.“ „Presne!!!“Podľa čoho ste si vyberali vašu budúcu školu?

Po deviatich rokoch … a konečne uvidíme svet !Po deviatich rokoch … a konečne uvidíme svet !Pre deviatakov koniec školského roka znamená aj koniec základnej školy a nový začiatok na strednej škole. Pár z nich som „vyspovedala“. Vybrali spomedzi seba troch chlapcov a dve dievčatá.

„Podľa toho, na čo sa cíti-me, … ale aj podľa známok.“ „Dvaja naši spolužiaci mali menšie problémy dostať sa na školu, na ktorú chceli, práve kvôli horším znám-kam. Jeden bol aj na prijí-mačkách.“ „Rodičia nás ne-chali rozhodnúť sa.“Čoho sa najviac obávate v no-vom prostredí?

„Smradu v Ružomberku“ (smiech)

„Že nezapadneme do ko-lektívu, že tam nebudeme mať nikoho známeho a ako si budeme hľadať nových kamarátov.“ „… a prísnych učiteľov!“ „ ... a ťažkých predmetov!“ (Pozn.: vyjad-rili sa len dievčatá. Chlapci, zdá sa, takéto obavy vôbec nemajú. Ani žiadne iné!)Čo by ste odkázali budúcim deviatakom?

„Nech sa radšej učia!“ „Môžu si potom vybrať lep-šiu školu.“ „Ale to už je tiež asi neskoro.“ „Niektorým eš-te môže pomôcť monitor, ak ho dobre napíšu, alebo od-píšu.“ „… ak sa dá!“ „Proste, stále je to o učení. To nech si uvedomia!“

Rozprávala sa s nimi Anna Romaňáková

Júl 2007Júl 200718 18 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 ZŠ s MŠ sa predstavuje

Problémy životného prostredia nepoznajú hraniceProblémy životného prostredia nepoznajú hranice

Ich príčinou sú ľudské činnosti, ako: automobilová premávka, vykurovanie do-mov, továrne a elektrárne, ktoré využívajú ropu alebo uhlie. Kyslosť dažďov spô-sobujú predovšetkým prv-ky – síra a dusík, ktoré sú zložkami uhlia a ropy. Ich spaľovaním sa do atmosfé-ry dostáva veľké množstvo oxidov síry a dusíka, ktoré zreagujú na kyseliny. Tretím faktorom je kyselina chlo-rovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC.

V atmosfére tieto exha-láty reagujú so zrážkovými vodami a do prostredia sa vracajú ako kyslé zrážky v podobe dažďa alebo sne-hu. Časť kyslých dažďov na-prší na mieste svojho pôvodu a časť putuje tisícky kilomet-rov ďaleko.

Kyslé dažde rozožierajú fasády domov, spôsobujú koróziu kovov, poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jaze-rách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov, ktoré tak odumierajú, čím prichádza-me o zdroj kyslíka potrebný pre náš život.

Lejak, ktorý sa 10. apríla 1974 spustil na Pitlochry v Škótsku, sa stal rekordérom medzi dažďami – ani nie tak množstvom napa-danej vody, ale svojou kyslosťou. Jeho pH bolo približne rovnaké ako pH citrónového džúsu a svo-jou kyslosťou prekonal aj ocot.

Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka, trojató-mový kyslík. „Bežný“ kyslík, ktorý používame na dýcha-nie je v dvojatómovej forme (O2). Ozón je plyn, ktorý je vo väčšej koncentrácii jedo-vatý a v dolnej časti atmosfé-ry, kde sa pohybujeme aj my, je nežiadúci.

Ozón je koncentrovaný vo vrstve, ktorá je na vrcho-le stratosféry (asi 50 km od zemského povrchu) a voláme ju ozónová vrstva. Tá je pre život na Zemi nevyhnutne

potrebná, pretože viditeľné svetlo prepúšťa na zemský povrch a zachytáva väčšinu škodlivých ultrafi alových slnečných lúčov, ktoré po-hlcuje alebo odráža späť do vesmíru.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia vedci zis-tili, že sa nad Antarktídou ozónová vrstva „stratila“ a teda vznikla ozónová diera (vrstva, kde kleslo množstvo ozónu pod 50 % jeho výsky-tu). V roku 1989 mala už veľ-kosť 2,5 krát rozlohy Kanady. Odvtedy sa rozšírila aj nad Austráliu a ďalšia bola ziste-ná v okolí Severného pólu, nehovoriac o oslabení ozó-novej vrstvy nad strednou Európou a Severnou Ameri-kou.

Čo však oslabenie, či stra-tu ozónovej vrstvy spôso-buje?

Thomas Midgley sa spokojne obzeral po miestnosti a usmieval sa. Na jeho prednášku v Ame-rickej chemickej spoločnosti prišlo veľa ľudí. Chemici majú tiež radi trocha predstavenia. Dr. Midgley si dal nádobku, obsahujúcu jeho najnovší trumf chémie, pred tvár a zhlboka sa nadýchol jej obsahu. Keď zdvihol tvár, v dave ľudí bol nepokoj, ale keď uhasil sviečku stojacu v dru-hej nádobe, do ktorej vydýchol pomaly trubičkou z úst, ozval sa smiech a potlesk. Tom Midgley sa zas predviedol – objavil bez-pečný, nejedovatý, nehorľavý plyn, ktorý môže od základov zmeniť chladiarenský a klima-tizačný priemysel. Tak sa dostal prvý krát na verejnosť freón

(chlorofl uorokarbón – CFC). Bolo to v marci 1930 a vedci sa rozplývali nadšením z vynálezu jedného z ich kolegov.

O štyridsať rokov neskôr sa CFC a jeho deriváty vyrába-li v neuveriteľnom množstve, pretože jeho výroba mala nízke náklady a bol stály. Používal sa ako: hnací plyn do sprejov, náplň do riedidiel, čistiacich prostried-kov, ako médium v penových te-pelných a zvukových izoláciách, ako chladiaci plyn do priemysel-nej a automobilovej klimatizá-cie, v chladničkách, na čistenie elektronických súčiastok, ...

Bola to dokonalá zlúčeni-na, až kým sa v roku 1973 ne-zistilo, že CFC zostáva sta-bilný iba v nižších vrstvách atmosféry, ale akonáhle sa dostane dostatočne vyso-ko (50–80 km nad povrch Zeme), ultraf ialové žiare-nie ho rozkladá a oddeľu-je od neho atómy chlóru, brómu, f lóru, ktoré potom útočia na ozónovú vrstvu. Každý atóm chlóru dokáže zničiť až 100 000 molekúl ozónu!

Plyny ničiace ozónovú vrstvu sa preto musia prestať používať. Ozónová diera má totiž za následok onemocne-nia na rakovinu kože, oslep-nutie šedým zákalom a vedci varujú pred zvýšeným poč-tom infekčných ochorení i zmeny DNA. Ultrafi alové žiarenie škodí aj rastlinám (ničí chlorofyl a tak ich vý-nosy). Škodí zvieratám a ich úhynom by sa mohol narušiť potravinový reťazec, čo by zasiahlo život na Zemi v ce-lej jeho šírke.

TEST 1. Kyslé dažde vznikajú:a) len spaľovaním drevab) hlavne spaľovaním ropy a uhliac) presunom vetrov

2. Ozón má značku:a) Ob) O2c) O3

3. Freón je pre ľudí:a) vo vyššej koncentrácii jedovatýb) bezpečný a nejedovatýc) v bežnom živote ne-bezpečný

4. Freón:a) sa nachádza iba v niektorých sprejochb) sa nepoužíva iba v chladničkáchc) sa prestal používať

5. Ozónová vrstva je pre nás:a) nebezpečnáb) potrebnác) odrážaná späť do vesmíru

6. Freóny ozónovú vrstvu:a) udržiavajúb) rozrušujúc) vytvárajú

Meno:

Adresa:

Test vyplňte, vystrihni-te a s vyplneným menom a adresou vhoďte (do 1. augusta 2007) do našej schránky s názvom Echo KLINa, nachádzajúcej sa na obecnom úrade. Zo správnych odpovedí vy-žrebujeme opäť jedného výhercu, ktorého odme-níme.

Správne odpovede z minulého čísla sú: 1b, 2b, 3c, 4a, 5c, 6b, 7c.

Zo správnych odpove-dí z minulého čísla sme vyžrebovali a odmenili:Máriu Ptačinovú, Klin 126– j –

Kde sa vzali kyslé dažde?Kde sa vzali kyslé dažde?

Čo je ozónová diera?Čo je ozónová diera?

Júl 2007Júl 2007 Echo Echo KLINKLINa a č. č. 22 19 19rozšírme si vedomosti

Problémy životného prostredia nepoznajú hraniceŠkola sa môže pochváliť množstvom podujatí, na ktorých sa žiaci zúčastňovali.

Vedomostné súťažeNa okresnom kole z mate-matickej olympiády sa zú-častnili: L. KLINOVSKÁ, J. KATRÁK a M. GUROVÁ. L. KLINOVSKÁ bola úspešnou riešiteľkou na archimediáde v Námestove.

Silvia KLINOVSKÁ z 9. A získala 5. miesto na Olym-piáde zo slovenského jazy-ka v Námestove.

Naši speváci sa realizovali v súťaži Slávik Slovenska.

Na školskom kole sa na prvých miestach umiestni-li: V. JAŠICOVÁ z 2. A a M. KOTÚĽOVÁ z 5. A.

Na krajskej súťaži Poznaj a chráň získala Diana LAŠ-ŠÁKOVÁ 11. miesto.

Nádherné 1. miesto v de-jepisnej súťaži si z 18 druž-stviev vybojovali dievča-tá: D. LAŠŠÁKOVÁ, D. LITVÁKOVÁ a E. MA-TUŠÁKOVÁ.

Učíme sa i športujemeUčíme sa i športujeme

• atletika – krajská súťaž: skok do výšky: 5. miesto – Lívia KOSME-ĽOVÁ; beh na 60 m: 1. miesto – Da-libor KLOZIK.

• atletika – celoslovenská súťaž: beh na 60 m: 4. miesto – Dalibor KLOZIK.

Všetkým srdečne blaho-želáme a prajeme, aby bol aj budúci školský rok pre všetkých žiakov príležitos-ťou prezentácie ich šikov-nosti a schopností. – ar –

Športové súťažeNa športových súťažiach na-ši žiaci naozaj excelujú:

• vybíjaná mladšie dievčatá: 3. miesto na súťaži v