edícia: BYSTRÍK

Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní od-porúča publikáciu ako vhodný podporný materiál, ktorý sa uplatní pri automatizácii a utvrdzovaní predpísaného učiva. Bystríkova pomôcka SLOVENSKÝ JAZYK bude prí-nosom nielen pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdeláva-cími potrebami, ale môže pomôcť aj ostatným žiakom.

PRE KOHO JE BYSTRÍKOVA POMÔCKA URČENÁ?Táto pomôcka je určená pre deti s:• vývinovými poruchami učenia, • poruchami pozornosti a aktivity, • narušenou komunikačnou schopnosťou • a tiež pre deti s pervazívnymi poruchami. Je špeciálna, pretože s ňou môžu pracovať aj deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Bystríkova pomôcka rastie s dieťaťom počas vzdelávania, obsahuje všetky potrebné informácie od 3. ročníka až po 9. ročník ZŠ. Je však vhodnou pomôckou aj pre žiakov bez špeciál-nych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Využijú ju vo svojej praxi: • učitelia pri vzdelávaní žiakov formou školskej integrá-

cie v bežných triedach ZŠ, • učitelia v špeciálnych triedach, • školskí špeciálni pedagógovia, • poradenskí špeciálni pedagógovia, • asistenti učiteľa • a, samozrejme, aj rodičia.

Milí rodičia, učitelia, kolegovia z poradní,predstavujeme vám pomôcku, ktorá by mala byť súčasťou školského života vašich detí (žiakov, klientov...) od prvého stupňa až po ukončenie ZŠ. Je spracovaná s ukážkami a mala by pomôcť deťom, aby časom dokázali pracovať aj samostatne.Spolu s Bystríkom bystro pochopia, vyhľadajú a osvoja si aktuálne gramatické pravidlá slovenského jazyka podľa jednotlivých ročníkov. Pomôže tiež pri opakovaní a prípra-ve na celoslovenské testovanie žiakov ZŠ.Od podobných publikácií sa líši v tom, že je vytvore-ná pre žiakov, u ktorých boli diagnostikované oslabenia v čiastkových funkciách a potrebujú pomoc šitú na mieru. Pomôcka vznikla na podnet učiteľov a rodičov a zo vzá-jomnej spolupráce poradenského a školského špeciálne-ho pedagóga.

Eva GelányiováIvana Drangová

O AUTORKÁCHPaedDr. Eva Gelányiová

Špeciálna pedagogička, ktorá sa už 32 rokov venuje deťom so špeciálny-mi výchovno-vzdelávacími potrebami. Študovala na Univerzite Komenského v Bratislave, pôsobila v Špeciálnej zá-kladnej škole internátnej v Leviciach, vzdelávala deti s autizmom, predná-šala na vysokej škole a absolvovala desiatky kurzov a seminárov. Členka Asociácie špeciálnych škôl a poradní.

Spoluautorka učebnice Slovenský jazyk a Pracovný zošit pre 4. ročník ŠZŠ (2006), spoluriešiteľka Vzdelávacieho

programu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia (2009), autorka didaktickej postrehovej hry BYSTRÍK (2016), lektorka akreditovaného programu pre učiteľov Špecifické vývinové poruchy učenia... Od roku 2005 až po súčasnosť je zriaďovateľkou a riaditeľkou Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach. Žije s manželom v Leviciach.

Mgr. Ivana DrangováŠkolská špeciálna pedagogička. Pô-sobila v SCŠPP v Leviciach, neskôr v materskej škole. Odroku 2014 pra-cuje v Základnej škole v Leviciach. Absolvovala kurzy: Senzorická integ-rácia, Hodnotenie neuromotorickej zrelosti pre učenie (INPP) a Tréning fonematického uvedomovania podľa Eľkonina. Žije neďaleko Levíc s man-želom a dvomi deťmi.

OBSAHAbeceda .......................................................................... 7Hláska a písmeno ........................................................... 8Rozdelenie hlások .......................................................... 9Rozlišovacie znamienka ................................................. 9Pravopis i/y ................................................................... 10Vybrané slová ............................................................... 12Spodobovanie ............................................................... 16Písanie veľkých začiatočných písmen ........................... 17Tvorenie slov ................................................................ 18Vety podľa obsahu a melódia viet .................................. 20Slovné druhy ................................................................. 21Podstatné mená ............................................................ 22Prídavné mená .............................................................. 27Zámená ......................................................................... 30Číslovky ........................................................................ 34Slovesá ......................................................................... 37Príslovky ....................................................................... 41Predložky ...................................................................... 42Spojky ........................................................................... 44Častice .......................................................................... 45Citoslovcia .................................................................... 45Vetné členy ................................................................... 46Veta a súvetie ................................................................ 50Sklady ........................................................................... 53Jazykový štýl ................................................................. 54Slohový postup a slohový útvar .................................... 54Literárne druhy a žánre ................................................. 55Básnické prostriedky ..................................................... 55Rým .............................................................................. 56Opakovanie s Bystríkom ............................................... 58Abecedný zoznam skratiek a značiek ............................77

9

ROZDELENIE HLÁSOKHlásky delíme na 3 skupiny: samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky.

HLÁSKY

samohláskykrátke a, ä, e, i, y, o, udlhé á, é, í, ý, ó, ú

spoluhlásky

tvrdé h, ch, k, g, d, t, n, l

mäkké č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ

obojaké b, m, p, r, s, v, z, fdvojhlásky ia, ie, iu, ô

ROZLIŠOVACIE ZNAMIENKARozlišovacie znamienka sú: dĺžeň (´), dve bodky ( ̈ ), mäkčeň ( ̌ ), vokáň ( ̑ ).

Slová sa skladajú zo slabík. Môžu byť jednoslabičné ale-bo viacslabičné.

Veta sa skladá zo slov. Veta môže byť:• oznamovacia – píšeme za ňou bodku (.),• opytovacia – píšeme za ňou otáznik (?),• rozkazovacia, želacia alebo zvolacia – píšeme za ňou

výkričník (!).

Tykáme – kamarátom alebo dospelým, ktorých dobre po-známe a dovolia nám to.Vykáme – dospelým, ktorých nepoznáme alebo nám ne-dovolia tykať im.

POZOR! Správne vykanie: Teta, ako ste sa dnes mali? Čo ste robi-li? Kedy ste sa vrátili? (Nie mala/robila/vrátila!)

ROZDELENIE HLÁSOK A ZNAMIENKA

11

Po mäkkých spoluhláskach píšeme i, í.Výnimky, keď po mäkkej spoluhláske C píšeme y:

CCyril, Cyprián, Cyprus, bicykel, motocykel, cyklisti-ka, cylinder, cyklus, recyklovať, cysta, cytoplazma, cynik, cyklón, cyankáli

Slová, v ktorých po tvrdej spoluhláske L píšeme y:

Llyko, lysý, lýtko, lyže, lyžica, mlyn, plyn, plytký, ply-núť, vzlykať, zlyhať, blýskať sa, blyšťať sa, plyš, vplyv, ovplyvniť, splývať, slýchať, pomaly, lýra, lyri-ka, lýceum, oplývať

PRAVOPIS I/Y

Nevzlykaj, že si zlyhal. Usilovnosťou ovplyvníš

budúcu známku, blýska sa na lepší výsledok.

Ahoj!Mám pre teba dobrý tip na kvalitný typ bicykla.

18

TVORENIE SLOV Tvorenie slov odvodzovanímOdvodzovanie je spôsob tvorenia nových slov pomocou predpôn a prípon. Pri odvodzovaní sa k slovnému základu pripája:• predpona (za-školiť),• prípona (škol-ník), • predpona aj prípona (pred-škol-ský).Slovo, od ktorého možno odvodiť nové slovo, sa nazýva základové slovo: učiť, dedo. Odvodené slovo sa skladá z dvoch častí: 1. slovotvorná predpona + slovotvorný základ:

na-učiť, pra-dedo, 2. slovotvorný základ + slovotvorná prípona:

ded-ko, učit-eľ. Slovotvorný základ je časť slova, ktorá ostane po odtrhnutí slovotvornej predpony a prípony: pra-ded-ko. V slovotvornom základe niekedy dochádza k zmene hlás-ky na inú hlásku: ruka – rúčka. Slovotvorná prípona je tá časť odvodeného slova, ktorá stojí za slovotvorným základom a tento základ významovo obmieňa: dedin-ka, vež-ička.Slovotvorná predpona je časť odvodeného slova, ktorá stojí pred slovotvorným základom a významovo ho mení: pri-letieť, od-letieť. Predponami sa najčastejšie tvoria slo-vesá. Podstatné mená tvoríme najčastejšie pomocou slo-votvornej prípony. Zdrobneniny a zjemňujúce slová tvoríme pomocou slo-votvorných prípon -ík/-ik; -ček; -ek; -ok; -ka; -ička; -očka/ôčka; -ienka; -ko; -íčko; -iatko/-atko: chrobáčik, lienočka. Zveličujúce slová tvoríme pomocou prípony -isko: chlapis-ko, psisko.

TVORENIE SLOV

20

VETY PODĽA OBSAHU A MELÓDIA VIET1. Oznamovacie vety majú klesavú melódiu. Na konci pí-

šeme bodku. Dnes je naozaj krásny deň. Veľmi rád čítam knihy.2. Rozkazovacie vety majú klesavú melódiu. Na konci pí-

šeme výkričník. Okamžite mi podaj pero! Vyhoď smeti!3. Želacie vety majú klesavú melódiu. Na konci píšeme

výkričník. Dobrý deň! Nech sa ti splnia všetky sny!4. Opytovacie vety – dopĺňacie majú klesavú melódiu.

Na konci píšeme otáznik. Na otázky odpovedáme ce-lou vetou alebo číslom.

Kto príde na návštevu? Prečo sa musíme učiť?5. Opytovacie vety – zisťovacie majú stúpavú melódiu.

Na konci píšeme otáznik. Na otázky odpovedáme áno/nie.

Čítaš rád knihy? Prídeš na návštevu?6. Zvolacie vety. Na konci píšeme výkričník.Všetky vety

môžu mať formu zvolania. Za vetou napíš výkričník!

VETY PODĽA OBSAHU A MELÓDIA VIET

Len zisťovacie opytovacie vety majú stúpavú melódiu. Odpovedáme na ne:

áno/nie. Rozumieš?

?

41

PRÍSLOVKYSú slová, ktorými vyjadrujeme kde, kedy, ako a prečo sa niečo stalo. Ak sa tvoria od akostných prídavných mien, možno ich stupňovať: rýchlo – rýchlejšie – najrýchlejšie, bezočivo – bezočivejšie – najbezočivejšie.

Príslovky tvoríme príponou -e: mocne, odvážne, nečakane, príjemne; -o: dávno, rovno, bohato, kyslo, triezvo; a -y: vedecky, bratsky, priateľsky (pozor, táto prípona je krátka).

Rozdelenie:

Miesta Kde? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ? ďaleko, hore, domov

Času Kedy? Odkedy? Dokiaľ? minule, teraz, navždy, včera

Spôsobu Ako? silno, ľahko, citovo, nahlas

Príčiny Prečo? Načo? úmyselne, bezdôvodne, náhodou, omylom, zámerne

POZOR!Príslovky okolo, mimo, dolu, vedľa... môžu fungovať aj ako predložky: Vyšiel hore (príslovka). Vyšiel hore schodmi (predložka).

PRÍSLOVKY

Úmyselne som sa včera doma nahlas učil,

aby som si učivo o príslov-kách určite zapamätal

správne.

51

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

Zlučovacie

spojenie dvoch rovnocenných vietspojky: a, i, aj, ani, tu – tu, vše – vše, jednak – jednak, najprv – potomSyn sa pritiahne k matke a zahľadí sa jej do očí.

Stupňovacie

spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je významovo dôležitejšia ako prvá

spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen – ale aj

Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, ba sa aj usmial.

Odporovacie

spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta významovo odporuje prvejspojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednakoBol tu dnes ráno, ale nenechal žiadny odkaz.

Vylučovacie

spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vetyspojky: buď, alebo, či, buď – buď, buď – alebo, alebo – aleboBuď to urobíš načas, alebo dám prácu inému.

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

Buď si dnes prečítam knihu, alebo si prerátam pár príkladov.

55

LITERÁRNE DRUHY A ŽÁNRE

Druh ŽánerLyrika óda, sonet, báseň, elégia...

Epika bájka, poviedka, román, povesť, rozprávka, epos, balada, novela...

Dráma tragédia, komédia, činohra...

BÁSNICKÉ PROSTRIEDKYEpiteton – básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňu-je niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu (iskrivé hviezdy).

Matafora – pomenovanie (veci, vlastnosti alebo deja po-mocou inej veci, vlastnosti alebo deja) na základe vonkaj-šej podobnosti (slnce zhasína).

Metonymia – pomenovanie (veci, vlastnosti alebo deja pomocou inej veci, vlastnosti alebo deja) na základe vnú-tornej podobnosti (číta Heviera).

Personifikácia – zosobnenie, prenášanie ľudských vlast-ností na neživé veci alebo zvieratá na základe ich vonkaj-šej podobnosti (potôčik spieva).

Epizeuxa – opakovanie slova alebo výrazu (nedaj, nedaj sa oklamať).

Prirovnanie – porovnanie dvoch podobných vecí, vlast-ností, javov (vánok ako nežné pohladenie).

Protiklad – vyjadrenie odlišnosti, rozdielu (Múdrym ide o poznanie. No a hlúpym? O uznanie.).

Zdrobnenina – vyjadruje nežný cit, zjemňuje význam (lá-sočka).

Básnická otázka – opytovacia veta, na ktorú autor neča-ká odpoveď (A čo je mladosť?).LITERATÚRA

68

103. SLOVESÁ – plnovýznamové ohybné slová, po-menúvajú činnosť, stav, dej.

104. Pomocné slovesá – neplnovýznamové: môcť, musieť, chcieť, smieť, mať, dať, začať, začínať, prestať, prestavať, ostať, zostať, ísť, stať sa, byť (som, si, je, sme, ste, sú, boli, budem, budeš...).

105. Činnostné slovesá – vyjadrujú činnosť: píše, kreslím, cestujú, varíme, učím sa, odniesol, polieva.

106. Stavové slovesá – vyjadrujú stav: belie sa, ras-tie, kvitne, mladne, starne, šedivie, tmavne, uschli, zožltla, vädne, pučať, sfarbiť sa, narodiť sa, zomrieť.

107. Zvratné: darí sa, mračí sa, predstaviť si, blýska sa, báť sa, brieždi sa, všímať si, tváriť sa, trúfať si, obľúbiť si.

108. Nezvratné: vzlietnuť, večerať, darovať, upratať, obliekať, umyť, kúpať, učiť niekoho.

109. Jednoduchý slovesný tvar – tvorí ho jedno slo-vo: napíše, existujú, zdá sa, kreslí si, prečítame, ďakujem.

110. Zložený slovesný tvar – skladá sa z dvoch ale-bo viacerých slov: budem písať, stavil by som sa, rozmýšľal som, prišli by sme, aj 3. osoba v minulom čase: čítal, čítali, písal, písali.

111. Dokonavý vid – uzavretý dej: chytí, skočí, zasmiať sa, zasadil, polial, preplávala, prečítala, nakreslila.

112. Nedokonavý vid – prebiehajúci, nedokončený dej: chytá, skáče, smiať sa, sadil, lial, plávali, čítaš, kreslí (budúci čas tvoríme pomocou budem + neurčitok: budem spať, budem sadiť, budem plávať).

113. Činný rod: brat kreslí kamión, ocko oberá jablká, deti sa bicyklujú, mamka varí obed, babka pečie koláč.

OPAKOVANIE S BYSTRÍKOM