Deň vody 22.marec

  • View
    18

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Deň vody 22.marec. Čo je to voda ?. - chemická zlúčenina vodíka a kyslíka - základná podmienka pre existenciu života na Zemi za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti - PowerPoint PPT Presentation

Text of Deň vody 22.marec

Snmka 1

De vody 22.marec

o je to voda ?- chemick zlenina vodka a kyslka- zkladn podmienka pre existenciu ivota na Zemiza normlnej teploty a tlaku je to bezfarebn, ra kvapalina bez zpachu a chuti- v prrode sa vyskytuje v troch skupenstvch: v pevnom (sneh, ad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodn para)najrozrenejia ltka na Zemi

- v prrode sa vyskytuje v troch skupenstvch: v pevnom (sneh, ad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodn para)- najrozrenejia ltka na Zemi- podstatn zloka biosfry a m popri pde prvorad vznam pre zabezpeenie vivy udstva.

Vskyt vody- celkov zsoby vody na Zemi predstavuj asi 1386 mil. km- svetov ocen obsahuje 96,5 % celkovch zsob vody na Zemi.v sasnch pevninskch a horskch adovcoch sa vyskytuje vina sladkovodnch zsob vody na Zemi najviac zsob vody obsahuje Antarktda, Grnsko at. a na poslednom mieste je Nov Guinea

Zsoby vody s - v pde - v rienych korytch - v jazerch - v umelch vodnch ndriach

Kad udsk telo obsahuje 50 a 70 % vody Bez tejto tekutiny sa n organizmus nezaobde, preto je dleit, aby bol vdy dostatone hydratovan lovek denne strat 2 3 litre vody. To zodpoved 1 2 % celkovej telesnej hmotnosti. Me sa to zda vea, avak nae telo neustle vyluuje tekutiny. Dokonca aj pri dchan.

Voda a udsk organizmus

Nedostatok vody v naom organizme me spsobi dehydratciu. U len slab dehydratcia m za nsledok smd, bolesti hlavy, slabos, navu a celkov zhorenie nlady Nezanedbaten je jej vplyv na schopnos sstredi sa. Voda toti tvor 80 % mozgu. Je logick, e akkovek vkyvy v mnostve vody v naom tele maj na mozgov funkcie obrovsk vplyv. Naprklad na krtkodob i dlhodob pam alebo motorick funkcie. Preto je nevyhnutn, aby malo telo dostaton prsun tekutn

Vyuitie vodyVoda sa pouva ako rozpadlo, ako transportn mdium dopravujce vivn ltky k bunkm a splodiny ltkovej vmeny z nich mimo organizmus, sli ako regultor teploty tela, mae kby a achy, umouje innos svalov a zastuje sa na biochemickch procesoch a reakcich prebiehajcich v organizme.

Toto vetko vykonva samotn voda, nie ltky v nej obsiahnut.

Organizmus si sm automaticky riadi svoju minerlnu rovnovhu. Najdleitejm orgnom kontrolujcim koncentrciu potrebnch minerlov s obliky. Obliky denne prefiltruj okolo 180 litrov vody, z toho 99% je vrtench do organizmu a len 1 1,5 litra je vylench.

Medicnske vskumy dokazuj, e zkladnm a jedinm zdrojom minerlov pre organizmus je potrava, najm rastlinnho pvodu. Vkyvy v rovnovhe koncentrcie minerlov v telesnch tekutinch s vyvolan zlou alebo jednostrannou vivou alebo poruchami podstatnch funkci organizmu. Organizmus loveka vyuva pre svoju vstavbu a innos len minerly organickho pvodu.

Vodn elektrrneVodn elektrrne funguj na princpe premeny mechanickej energie vody na elektrick energiu. Vodn prd prechdza rozvdzacmi kanlmi turbny. Takto usmernen vodn prd vtek do zakrivench lopatiek obenho kola vodnej turbny. Prd rozta tieto lopatky a odovzdva im svoju mechanick energiu - mechanick energia vody sa men na mechanick energiu hriadea. T sa men pomocou elektrickch genertorov na elektrick energiu. Elektrick energia sa v genertore vytvra indukciou rotujceho magnetickho poa rotora do pevnho vynutia statora.

Pre vytvorenie magnetickho poa rotora je potrebn budiaci jednosmern prd, ktor je vyrban v budii genertora. Vodn elektrrne sa lenia poda toho, akm spsobom vodn tok vyuvaj:1. akumulan - ich sasou je vek akumulan ndr2. derivan - s postaven na derivanom kanle3. prietokov - prehrdzaj pvodn alebo nov koryto vodnho toku4. preerpvacie - v ase nzkej zae preerpvaj vodu do vyie poloenej ndre a v ase vyej zae tto voda poha hydrogenertor na vrobu elektrickej energie5. kombinovan

11Zneisovanie vodyZneistenie vd patr ku globlnym problmom. Najvm pouvateom vody a zrove aj najvm jej zneisovateom je lovek. Celkov svetov spotreba sladkej vody vzrstla v r. 1950-1990 pribline 3,5-krt. V sasnosti je jej ron spotreba takmer 4 000 milird m3.

KEDY JE VODA ZNEISTEN: je vemi kysl alebo zsadit, preto m korozvne inky obsahuje organick ltky, zahnva a pchne a me by nositeom infekci obsahuje toxick ltky je mikrobilne zneisten a vyaduje dezinfekciu obsahuje tie odpadky, ktor z nej mono znova zska a vo vrobe vyui

NAJV ZNEISOVATELIA VODYVoda je nenahraditen zloka ivotnho prostredia. Najviac sa zneisuje vyuvanm v priemysle a ponohospodrstve. lovek zneisuje vodu bu priamo, alebo nepriamo. Najvou hrozbou pre vodu je priemyseln vroba (ropa, ropn produkty, organick - anorganick ltky: olovo , ortu, arzn, rdioaktvne ltky), ponohospodrstvo (umel hnojiv; pesticdy; odpadov vody), sdla (produkcia kvapalnho a tuhho odpadu) a doprava (exhalty, ropn produkty).

Kolobeh vodyKolobeh vody je termn oznaujci stly obeh vody na Zemi, pohan slnenm iarenm a gravitanmi silami Zeme. Cyklus v sebe zaha vodu v atmosfre v podobe vodnch pr, na povrchu v podobe rienej, jazernej a morskej vody, ako aj pod povrchom v podobe podzemnch vd. Ako voda prechdza jednotlivmi fzami cyklu men sa jej skupenstvo od plynnej, kvapalnej a po tuh fzu. Vodn cyklus je hlavnm predmetom skmania hydrolgie.

Kolobeh vody nem jasne definovan tart a koniec. Molekuly vody sa pohybuj spojito cez cel hydrosfru rznymi fyziklnymi procesmi a nemusia nutne absolvova vetky etapy cyklu. Od vyparovania v ocenoch a moriach cez tvorbu oblakov, kondenzciu vody v nich do podoby daovch kvapiek, alebo snehovch vloiek a nsledn pd na zemsk povrch v podobe zrok. Cel cyklus sa uzatvra transportom vody v rienych tokoch nasp do mor. Celkov mnostvo vody v cykle je kontantn, teda, mnostvo vody, ktor odchdza z uritho zdroja (rezervoru) sa rovn mnostvu vody, ktor doho vstpi.

loha vody v prrode

V ranch dobch zeme, ke teplota na jej povrchu dosahovala niekoko tisc stupov, zaala sa z vodka a kyslka tvori voda.Mnostvo vody na zemi je asi 2.1018 ton. Pribline 3/5 tohto mnostva s sstreden v moriach a ocenoch. Z ostatnch 2/5 pomerne mal as pripad na vodu a ad pevnn a na vodn paru atmosfry, km via as je viazan v tuhch ltkach zemskej kry.

Ocen, tm e rozpa plyny atmosfry a prena ich prdmi na vemi vek vzdialenosti, vystupuje spolu s vetrami ako regultor zloenia vzduchu. V tomto ohade je vemi dleit jeho loha pri regulcii obsahu kyslinka uhliitho, ktorho ocen obsahuje pribline osemkrt viac ako atmosfra.

Daov vody umouj vvoj ivota takmer na celom tuhom zemskom povrchu. V jednotlivch oblastiach s malm potom zrok ich lohu preberaj vody riek, ktor sa zanaj v snehoch a v adovcoch horskch hrebeov. Vyuvajc vodu tchto riek meme pomocou umelho zavlaovania oivi vek oblasti pt, o sa rob v Rusku naprklad v Strednej zii, kde umelm zavlaovanm sa pte premieaj na kvitnce sady a bavlnkov polia. Na druhej strane meme rieky vyui na zskanie vekho mnostva elektrickej energie.

BEZ VODY NIET IVOTA!

AKUJEME ZA POZORNOS!Laura Baistov aBernadeta Bialekov VIII.B