INTERNETOV ASOPIS PRE NOV EVANJELIZCIU

tvrronk 1/2014

Ronk XII.MISSIOPIEROCODA

Ke tania Druhho vatiknskeho

koncilu

ZAIL SOM KONCIL

Mus by

modern?CIRKEV

JURAJ TRK

EKLEZILNY

VIERYROZMER

Giuseppe PetrocchiZA NOV

PASTORLNU KULTRU

Ako sa buduje KRISTOVA CIRKEV

MARTINCINGELivot bez vzie sa neije naplno

MILAN JOZEKO slobode, dstojnosti

a trendoch formovania loveka

COMMUNIO

Ronk: XII. slo: 1. Vychdza: tvrroneZaregistrovan na Ministerstve kultry SREAN 9788097127534 ISBN 978-80-971275-3-4

Vydva:

Adresa redakcie: Jna Kaliniaka 1, 010 01 ilina, Slovensko

Email: Web: Telefn: 041/5658434IO: 45733635Zakladate: Ladislav Lenczfredaktor: Zdeno PupkRedakn rada: Terzia Lenczov, Ondrej midriak, Jozef uffa

Recenzenti: Doc. ThDr. Tom Galis, PhD., Doc. ThDr. Jozef Kyselica, PhD.,doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paa, PhD.

Grafika a sadzba: Mria penerovJazykov korektra: Michal TichTechnick spoluprca: Duan VclavFOTO NA TITULNEJ STRANE: Iakov Kalinin/Fotky&Foto

Akkovek koprovanie publikcie, prpadne jej ast, je mon len po predchdzajcom psomnom shlase vydavatea.

icommunio@gmail.com,

www.icommunio.sk

Ke tania Druhho vatiknskeho koncilu

Zail som koncil

Ako sa buduje Kristova Cirkev

Mus by Cirkev modern?

Eklezilny rozmer viery

Analza vpoved Prvho vatiknskeho koncilu na tmu viery

Potrebuje sasn spolonos na Slovensku cirkvi?

Piero Coda

Communio ako inpircia pokoncilovch perspektv pastorcie

ivot bez vzie sa neije naplno

O slobode, dstojnosti a trendoch formovania loveka

Medzinboensk dialg v intencich Benedikta XVI.

Za nov pastorlnu kultru

Vskumn skupina Toma Galisa v Japonsku

Ondrej midriak

Zdeno Pupk

Juraj Trk

Terzia Lenczov

Wolfram Schrems

Pawel Kukiola SVD

Panelov diskusia zo synaggy

Martin Cingel SVD

Milan Jozek

Peter vec

Giuseppe Petrocchi

3 - 9

OBSAH

18 - 21

24 - 25

31 - 35

36 - 40

41 - 46

47 - 50

58 - 61

____________________________________________________EDITORIL

Koniec totality a nadenie zo zskania nboenskej slobody otvorili nov monosti pre hlbie poznvanie Druhho vatiknskeho koncilu a jeho optiky pastoranej sluby. Opti-ky, ktor v prstupe k benmu svetu nevyhadva konfrontan prstup, ale priatesk radosti, ndeje aj problmy sveta bra ako svoje vlastn a v duchu cty vies dialg ha-dajc semen pravdy a lsky. V duchu koncilom zvraznenej communio-ekleziolgie ponkol Jn Pavol II. spiritualitu spoloenstva ako vziu Cirkvi usilujcej sa by domo-vom a kolou spoloenstva. Naa sasn pastoran situcia odzrkadlen aj viace-rmi sociologickmi prieskumami i poslednm stanm obyvatestva poukazuje na potrebu koncilom inpirovanej formcie vetkch zainteresovanch v pastorcii zvl bohoslovcov a kazov. Vyaduje komunionalizova srdce a myse a nsledne aj tl

pastorcie, a tak prekonva povrchnos a individualizmus nboenskho ivota. Vyaduje zvrazova potre-bu sprvnej proporcionality pri ohlasovan, aby intitcia nezadala spoloenstvo, prvne predpisy nezad-ali rados z vykpenia a bratstva, strach zo zlho sveta nezadal ochotu nava, vetko dobr, pravdiv a krsne oceni a zranen a zl uzdravova. Vyaduje nezatvori takmer vetku pastorciu len do malho litur-gickho priestoru, ale v duchu slov ppea Frantika vytiahnu pastorciu aj do ulc, kl, stavov a rodn a odvnejie sa otvra dialgu a slube. Nasledujce lnky nho asopisu mu by pre kadho itatea vbornou inpirciou pre "pastoran meditciu" nezabdajc vak na to znme: globlne myslie, ale loklne kona...

ONDREJ MIDRIAKREDAKTOR

........................

Koncil, jeho optika pastorcie a my

10 - 17

22 - 23

26 - 29

51 - 57

62 - 65

____________________________________________________KONCIL

O kresanstve, o ktorom sa uvauje v irokej kultrnej a spoloenskej perspektve, niekto pozname-nal, e sme iba v jeho zaiatkoch a jeho rozvoj v histrii, z vej asti, je ete budcnosou. Zacho-vvajc odstup, sa zd, e nieo podobn me by povedan o II. vatiknskom koncile, o sa tka tak pochopenia alekosiahlych teologickch, antropologickch a kultrnych horizontov, ktor od-kryl, ako aj jeho duchovnej a spoloenskej konkretizcie. lnok vo svojej syntetickosti ukazuje s jas-nosou a otvorenosou zkladn rty koncilu a niektor rozhodujce perspektvy pre budcnos.

Druh vatiknsky koncil dnes

Piero Coda

koncil v dvojtiscronej histrii Cirkvi? Najsuges-tvnejie porovnanie je stanoven spoahlivmi interprettormi, za ktorch povaujeme kardin-la Giacoma Lercara, a potom teolga Luigiho Sartoriho, poda ktorch najbli koncil podob-n duchom a vznamom Druhmu vatiknske-mu koncilu je prve tzv. Jeruzalemsk koncil. Na om sa v poiatkoch Cirkvi rozhodlo o prekona-n niektorch podmienok pochdzajcich zo i-dovskho dedistva pre inkluzvne a misionr-ske otvorenie sa Cirkvi aj u pohanov zaatej Paschou pesachom Jeia.

S Druhm vatiknskym koncilom Cirkev v sku-tonosti prijala nie bez akost vzvu pre-myslie a prekonfigurova samu seba poda mi-lost a Jeiovho projektu v dnench doch, a teda v slade s jeho mystriom, ktor sa od-hauje v univerzlnom spsonosnom obraze Boha. Bez toho, aby hodila cez palubu to, o je podstatn, ale vychdzajc z dobre chrnenho prstavu, v ktorom bola po stroia zakotven a dvajc sa s odvahou a rizikom na otvoren

V jednom liste adresovanom Pavlovi VI. z 5. mar-ca 1973, pri prleitosti svojho menovania za kar-dinla, bentsky patriarcha Albino Luciani chvlil ppeovu nenavn vu realizova ducha a de-krty Druhho vatiknskeho koncilu s uritou opatrnosou, o do formy, ale rozhodne s nebo-jcnym rozhodovanm a efektivitou, o do obsa-hu: ponanie naozaj neahk, ak je pravda, o sa hovor tu a tam, e v sasnosti m Prv vati-knsky koncil vea prvrencov, ako ich m aj Tre-t vatiknsky koncil, ale Druh vatiknsky koncil ich m zatia mlo. Pdesiat rokov od jeho inau-gurcie sa interpretcia a prijmanie Druhho va-tiknskeho koncilu naozaj zdaj by ete nepriro-dzen medzi tmi, ktor by ho chceli vo vetkom vrti k Prvmu vatiknskemu koncilu a medzi tmi, ktor ho povauj vo vetkom prekonan vzhadom k elanmu Tretiemu koncilu. V sku-tonosti o vieme o Druhom vatiknskom kon-cile? A ete predtm o to je Druh vatiknsky

Communio - missio 3...............................................................................

FOTO TK KBS / Peter Zimen

1 / 2014

KE TANIA DRUHHO VATIKNSKEHO KONCILU

>>>

____________________________________________________skom a kultrnom kontexte, a pritom aby dok-zal zachyti impulzy samotnho Boha zname-nia ias. Pavol VI. presne namieril a upriamil prejav na identitu ad intra a na misiu ad extra Cirkvi. Ale sta pozorne ta programov en-cykliku jeho pontifiktu Ecclesiam suam (1964), aby sme si uvedomili najhlbiu inpirciu, ktor mal Pavol VI. milos prija a vnies do koncilovej udalosti. Pre ppea Montiniho ilo o znovu-prehovorenie do due samotnej Cirkvi o talen-toch a o povolan, z ktorch sa zrodila a stle sa rod v srdci sveta, povanm zvanu Ducha a pozornm rozpoznanm znamen ias, aby sprtomnila evanjelium Jeia Krista ako kvas uren na prekvasenie celho cesta. Ponkajc svoju vahu otcom koncilu, ktor sa u uberal k zveru, sa Pavol VI. takto snail interpretova duu a smer, ktor Duch Svt zapeatil do diel.

more s rozvinutmi plachtami v zvane Ducha Svtho: Duc in altum!, ako ns povzbudzuje Jn Pavol II. v Novo millennio ineunte. Napriek prevaujcemu dojmu unavenosti a statickosti, ktor sa zd, e v sasnosti prevlda v kraji-nch starovekho kresanstva. Ale je potrebn pozera na to, o pulzuje v hbke pod povrchom zovajku a o potvrdzuje aj dnes konanie Ducha Svtho najastejie skryt a vdy v ka-dom prpade nenpadn, ale inn a presn.

Svedomiu veriaceho sa m venova po-zornos a m by formovan po najhlbie vlkna jeho bytia, tak, aby sa z neho stal plne a jedine ozajstn a vrazn svedok.

Communio - missio

...............................................................................

Teologick koncil?Otzka, ktorou sn treba zaa aj preto, e ete aj dnes ide o vexata quaestio (ven otzka, na ktor je ako da odpove) s evi-dentnmi a dleitmi praktickmi dsledkami, je nasledovn: Je Druh vatiknsky koncil teolo-gickm koncilom? Odpovedm rozhodne a s presvedenm, e no. Naozaj si myslm, e to dosveduje nron a rozporupln zleitos ete stle aktulna prijatia jeho inpirujceho impulzu a jeho konkrtnych smerov uberania sa. Druh vatiknsky koncil je naozaj teologickm koncilom a je nm v tom najvyom stupni: nielen preto, e definuje teologick pravdy, ktor predtm neboli definovan (o nerob), ale pre-to, e vyzva k plnmu obrteniu pohadu a i-nu. Teologickej sa u viac ani ned by! Ide o obrtenie bytia Cirkvi a bytia kresanov, ktor sa rod z priameho upretia pohadu smerom k stle ivmu centru odhalenia Boha v Jeiovi Kristovi. Obrtenie tu chpeme v pvodnom zmysle slova: ide o stretnutie s Jeiovm evan-jeliom, ktor pretvra srdce a myse a inak ju nasmeruje. Naznauje nov zaiatok. Nie preto, aby preruil a zradil tradciu, z ktorej pochdza a z ktorej erp. Ale pretoe prve tm, e rob tradciu ivou dnes a tu, aktualizuje jej pravdu a evanjeliov potencionalitu.

Pastoran koncil?Ke Jn XXIII. prirovnval Koncil k novm Tur-cam, myslm, e tuil nieo tak. S najvou pravdepodobnosou si asi ani celkom neuvedo-moval, o sa Duch Svt chystal da do pohybuvaka neoakvanmu gestu zvolania novho koncilovho zhromadenia, ktor mu vnukol. Pre Jna XXIII. ilo o modernizciu jazyka ivota a doktrny Cirkvi v zmenenom spoloen-

Faktom je, e koncil na jednej strane chcel ma na pamti pvodn a stly vznam udalost Jeia pretoe bol eschatologick, a preto iiel op k svojim prameom; na strane druhej chcel ma na pamti situciu, v ktorej sa nach-dza Cirkev a prelomi chpanie, ponuku skse-nost a ohlasovania Cirkvi. Vec, ktor je niem ovea radiklnejm a zvznejm, ako len je-dnoduch zmodernizovanie jazyka. Hovor to, takmer en pasant (akoby mimochodom), jede-nsty bod dekrtu Unitatis redintegratio, e je rovnako dleit, aby bola potom uznan ako jeden ak nie jedin architektonick princp nslednho Katechizmu Katolckej cirkvi: Pri konfrontcii doktrn nech si pamtaj (katolcki teolgovia), e existuje poriadok alebo hierar-chia v pravdch katolckej doktrny k pomeru ich odlinho vzahu s podstatou kresanskej viery. Ale pozor, zmysel tohto tvrdenia mus by dobre pochopen. Pretoe poveda, e sa dva ivotodarn a vyarujce centrum pravdy viery ktorm je samotn Jei Kristus, pretoe je ukazovate a sprostredkovate, v jeho Duchu, Otca/Lsky, ako lapidrne tvrd Dei Verbum v bodoch 2 a 7, znamen, konkrtne podot-kn, e svedomiu veriaceho sa m venova pozornos a m by formovan, a po najhlbie

>>>

KONCIL

4 1 / 2014

vlkna jeho bytia, m myslie a kona z tohto centra. Tak, aby sa z neho stal plne a jedine ozajstn a vrazn svedok. To vetko si vyadu-je nov zaiatok.

____________________________________________________konfliktu vyvolanmu medzi modernou kultrou a Katolckou cirkvou bola nevyhnutn neblah odchlka v absolutizcii subjektvnosti, ktor zbaven vitlneho vzahu k objektivite pravdy a spravodlivosti nemohla nevysti do totalita-rizmu a nihilizmu. Toto je na kultrnej a najskr spiritulnej a nsledne aj spoloenskej rovni obrovsk loha, ktor hala na Katolcku cirkev a ktor u v 19. storo bezhonn mui Cirkvi a bystr kresansk intelektuli takho kalibru ako Antonio Rosmini a John Henry Newman predostreli a ponkli vzcne perspektvy pre jej patrin a odvne splnenie. Ale as ete nedo-zrel.

......................................

Communio - missio

...............................................................................

Vytudoval filozofiu na univerzite v Turne, teolgiu na Ppeskej Laternskej univerzite v Rme, kde sa potom stal riadnym profeso-rom. Vysvten bol za

kaza pre dieczu Frascati, je tie biskup-skm vikrom pre pastorciu kultry, lenom tudijnho centra Hnutia fokolre, vedeckej rady Encyklopdie Italiany, prezidentom Associazione Teologica Italiana a sekretrom Pontificia accademia di teologia. Je dekanom Univerzitnho intittu Sophia zaloenho Chiarou Lubichovou. Podieal sa ako teolg na ekumenickom zhromaden v Bazileji v ro-ku 1989 a na biskupskej synode pre Eurpu v roku 1991. Bol lenom teologickej komisie, ktor vypracovala usmernenia pre pastorciu 90. rokov pre Taliansku biskupsk konferen-ciu. Prispieva do mnohch vedeckch aso-pisov, je autorom mnohch teologickch pu-blikci.

Ak nov zaiatok?O o ide? Strune by som povedal toto: o pre-chod od prstupu k pravde viery ako daju prevane objektvneho k prijatiu a hodnoteniu samotnej pravdy viery vo vzname rozhodne subjektvnom. Nieeby v minulosti to posledn nebolo prtomn, naopak, Jeiovo evanjelium, ktor meme hodnoti ako prevyujce a mi-moriadne vzplanutie slobody loveka. lovek sa cel v Synovi odovzdva Oteckovi (Abba) z lsky k bratom v slade so spsobom (zvyklos-ami) a ohlasovanm prchodu Boieho Krov-stva ako coinonia (communio) ako by jednm z mnohch v Jeiovi Kristovi. A to vaka ne-smiernemu daru Svtho Ducha v srdciach ud ako zaiatku (podstaty) ich slobody a ich zbo-nosti (odovzdania sa).

Priebeh histrie vyadoval nevyhnutne alebo lepie povedan vhodne, aby boli definovan dynamiky sviatost, tylizcia doktrn a intituci-onlne truktry schopn sprostredkova kres-ansk odkaz. To je dielo koncilov prvho tisc-roia, ktorch obsahom bola Najsvtejia Trojica a kristolgia, a to, o v druhom tiscro ozrejmili predovetkm Tridentsk a vatiknsky koncil ohadom charakteru sviatost a hierarchickho profilu Cirkvi. S vsledkami bezpochyby vzcny-mi a neodkriepitenmi. Ale s rizikom, e zne-hybnia a niekedy sa absolutizuj takto zska-n vdobytky, podceujc alebo dokonca zab-dajc na to, e s prostriedkom, a nie cieom. Take novos sa prejavuje aspo v jednom z jej najkvalifikujcejch sa smerov ako zloit ob-nova a muiv oslobodenie voi jasnmu preja-vu objektvnosti, dstojnosti a prv subjektu. Boli skryt v depozite tak iarlivo formulovanom a strenom Cirkvou: o bolo ale nevyhnutn vyjadri a skloova explicitne v antropologickej a historickej perspektve. Toto je t neodklad-nos alebo ak chceme charizma modernosti: do nej s vtepen samotnm kresanstvom, z druhej strany provizrnym usporiadanm stre-dovekho kresanstva. Ale tm, e tto isto kresansk otzka bola otvoren kvli ostrmu

......................................V 20. storo sa ocitol v kotli irokho a mno-hostrannho hnutia nvratu ku koreom a hnu-tia dialgu s modernosou, ktor zaujala cel kresansk svet, aj Karl Rahner, ktor najkritic-kejie spozoroval tto potrebu a navrhol aj pres-n lnie postupu. Ale netreba zabudn spome-dzi teolgov na Karla Bartha a Hansa Urs von

>>>

Piero Coda* 1955, Cafasse pri Turne

Foto SOPHIA University institute

KONCIL

5 1 / 2014

Balthasara, na Pavla Florenskho a Sergeja Bulgakova, Dietricha Bonhoeffera, Henriho de Lubaca, Yvesa Congara, Marie-Dominique Chenua... a nesmieme zabudn ani na Terziu z Lisieux, jedin doktorku sasnej Cirkvi a ve-kch svedkov ducha ako Edith Steinov a Si-mone Weilov vetko eny! Naprklad oha-dom Druhho vatiknskeho koncilu Rahner povedal: Tento koncil sa me nazva pasto-ran, pretoe sa neuspokojil len s formulova-nm a predstavenm zkladnch a trvalch prin-cpov Cirkvi, jeho dogmy, jeho etiky, a na tomto zklade prvnickch noriem pre ivot Cirkvi, ale mal aj odvahu da direktvy s vyhliadkou na kon-krtnu situciu: direktvy, ktor maj takmer pro-rock charakter, nie s odtrhnut od princpov a veobecnch noriem, ale s povaovan za konkrtny imperatv v konkrtnych situcich a zavzuj slobodou a zodpovednosou lenov Cirkvi. (...) Koncil je koncilom zaiatku novch ias a takto je zaiatkom zaiatku, ktor sa mus uskutoni v postkoncilovej Cirkvi.

____________________________________________________ve v teologickom vzname liturgie navrhnut v Sancrosanctum Concilium. V tomto koncepte pln a udalos zchrany s navrhnut v optike trojjedinej komunikcie, ktor Boh vykonva zo seba samho o ni menej ako Seba samho k loveku a jeho histrii. To znamen, e Boh ukazuje svoju tvr Otecka (Abba) v Synovi, kto-r sa stal lovekom. Dva tak milos a zodpo-vednos svojho vlastnho synovskho ivota, dva nm vo svojom bezplatnom a hojnom dare svojho Ducha pravdy a spravodlivosti v lske.

Communio - missio

...............................................................................

V skutonosti Druh vatiknsky koncil alebo lep-ie povedan psobenie Ducha Svtho v om, ktorho koncilov majstrovstvo prina nemal stopy, iiel alej ako je predstava a alej ako je len rozvrenie tejto rozhodnej otzky. Pretoe poviem to krtkou formulciou a budem sa sna-i ukza podstatu aby mohli by zrealizovan hlbok spojenie a organika vo svetle udalost Jeia Krista medzi objektivitou a subjektivitou, vyadovali si adekvtny priestor na mediciu: in-tersubjektivitu, alebo ak chceme, v irom a ob-jasnenom zmysle, duchovnos a spoloenskos ako objasnen ivot mnohch v Jeiovi Kristovi v celistvosti samotnho ivota Najsvtejej Tro-jice. Toto je interpretan tza, ktor chcem na-vrhn. Ale pome po poriadku a urobme zopr krokov.

......................................Nememe podceni rozhodn teologick a z-rove antropologick vznam, ktor sprostred-kuje jazyk vybrat koncilom so znalosou pri-ny na vyjadrenie tejto pravdy. Boh, hovor Dei Verbum, aby zrealizoval svoj pln zchrany propter nos homines et propter nostram salu-tem, s nami zotrvva ako s priatemi, aby ns pozval k plnmu spoloenstvu so sebou (porov. Dei verbum, 2). Toto tvrdenie na teologickej rovni je princpom, ktor umouje vykona pr-slun a nevyhnutn tvrdenie na antropologic-kej rovni, ktor nachdzame vysloven v Dig-nitatis human ohadom nboenskej slobody: znamen pvodn povolanie a nsledne neod-kriepiten prvo loveka na sebaurenie vo svojom vzahu voi Bohu a jeho zjaveniu. Ak sa nezachyt tento slad, nevyjadr sa skuton aspekt objektvnosti zjavenia.

>>>

Intersubjektivita, cirkevnos, spoloen-skos

Rozhodn bod popisuje teologick vznam Druhho vatikn-skeho koncilu, je zskan pecificky teologickm konceptom odhalenia opsanom v Dei Verbum, ktor na svojej vlastnej rovni nachdza odpo-

......................................Aby sme sa vrtili k jazyku, ktor pouil Jn Pavol II. v Dives in misericordia, sn najdlei-tej teologick princp Druhho vatiknskeho koncilu spova v spojen medzi prvami Boha a prvami loveka, medzi stredovekm teo-centrizmom a modernm antropocentrizmom (porov. . 1). Je to mon, lebo koncil sa pozer na Jeia Krista ako na meditora a na plnos celho zjavenia (Dei Verbum, 2), opisujc ho ako toho, kto odhaujc tajomstvo Otca a jeho Lsky, odhauje aj naplno loveka loveku a na-znauje mu jeho najvyie povolanie (Gaudium et spes, 22). A tak je otvoren, a v kristologickom ki trojjedine uskutonenom, loha natarto-va prslun lenenie objektivity pravdy so slo-bodou jeho subjektvneho sladu. Boh a lovek zjednoten v Kristovi a, cez neho a v om, v ud-skej histrii a v dele stvorenia.

KONCIL

6 1 / 2014

Ale ako som pred tm uviedol to by nebolo dostaton, keby sa tak nedal adekvtny teolo-gick zklad v rovnakej kristologickej perspekt-ve vzahu medzi osobami v Kristovi a ich kon-vergentnom sil v spolonosti. Poda koncilu vlastne adekvtny vklad vykupiteskho a nap-ajceho vznamu udalosti Jeia Krista impli-kuje, e nebol zachrnen iba jedinec, ale spolu s nm a vaka nemu aj spoloensk vzah.

____________________________________________________

mi, ktor treba realizova v dobroinnosti. Toto je loha, ktor Duch Svt prostrednctvom Dru-hho vatiknskeho koncilu zveruje Cirkvi.

Communio - missio

...............................................................................

Tu teda v Kristovi Trojjedin pravda osoby nielen in divinis, ale aj in humanis v tomto presnom a presvedivom vzname nachdza hlavn uskutonenie v Druhom vatiknskom koncile n-rt trojjedinej antropolgie, ktor m v mysle programovo korepondova s kristolgiou a troj-jedinou doktrnou definovanou koncilmi prvho tiscroia. Sta pripomen ohadom tohto to, o je uveden v Gaudium et spes 24, text, ktor poda Jna Pavla II. (porov. Dominum et Vivifi-cantem 59) syntetizuje profil kresanskej antro-polgie ako urujcu lohu naej doby: Pn Jei, ke sa modl k Otcovi, aby vetci boli jedno, ako ja a Ty sme jedno(Jn 17,21), otvra-jc neprstupn perspektvy k udskmu rozumu nm navrhol urit podobnos medzi spojenm Boch stvoren a spojenm Boch det v pravde a v lske. Tto podobnos ukazuje, e lovek, ktor je na zemi jedinm stvorenm, ktor Boh chcel pre seba, sa neme naplno njs, ak nie prostrednctvom primnho daru seba.

......................................

Ak s v skratke dsledky pre Cirkev z tohto teologickho obrtenia pohadu na Boha a na loveka? Oprvnene Benedikt XVI. hovoril o re-forme kontinuity, kde kontinuita podiarkuje iv zakorenenie v traditio poda vyie vysvetlenej perspektvy a reforma hovor o nevyhnutnej a riskantnej potrebe otvorenia sa k novum, ktor vyaduje Duch Svt a jeho prtomnos v histrii loveka. Obmedzujem sa na to, aby som vybral iba tri hlavn lnie tohto zvzku obnovy, ktor spustil koncil a ktor 50 rokov od jeho zaiatku iada vedom a prezierav propagciu.

Spoloensk vzah

m spoloensk je vzah, kee je ustanovuj-ci a teda expresvny, udskho bytia v Kristovi, tm viac prijma definitvne teologick a spso-nosn konzistenciu (dslednos, zsadovos). Tm, e je sprostredkovan antropologicky slo-bodou a teologicky Duchom Svtm, zbavuje kadho zkladu ako schopnosti fuga mundi, tak schopnosti kadho dajne kresanskho inte-grizmu. Cirkev prvch storo mala mimoriadnu zsluhu na tom, e sa jej podarilo doktrinlne vy-jadri pomocou Ducha Svtho vek dogmy, ktor sa tkaj Krista a Najsvtejej Trojice dvoch opornch stpov kresanskej viery. Ale tmto pravdm viery sa ete nepodarilo sta sa tm, m s: to znamen aj pravdami antropo-logickmi a praktickmi. Pravdami aj historick-mi a socilnymi (spoloenskmi) teda pravda-

......................................

Podstatn nsledky

TK KBS / Anton Kulan

1. lnia Pochopenie evanjeli-zanho vznamu a praktizo-vania evanjelizanho sprva-nia v prtomnosti a v inoch kresanov na svete

Me sa zda zvltne zdrazova predovet-km tento fakt: ale v skutonosti prvm cieom, ku ktormu Duch Svt posunul koncil, bolo da katolkom znovu zska hodnotu (ocenenie) a poteenie z ich transformcie histrie vo sve-tle Jeia Krista ako novho loveka. To je v slade s aktom vlastnej sksenosti, ku ktor-mu je Kristova Cirkev pobdan Duchom Sv-

>>>

KONCIL

7 1 / 2014

tm vo vzahu k novmu veku svojej histrie, ktor dnes ije udstvo (porov. GS 4). Provokuje to k vedommu a zodpovednmu preusporiada-niu Cirkvi v tejto nevdanej situcii. V tejto optike je potrebn oceni v jej skutonom prorockom vzname a spolu v jeho iadcom praktickom dopade popis Cirkvi poskytnut v .1 Lumen gentium, poda ktorho Cirkev je v Kristovi ako-by sviatos, a to je znak a nstroj intmneho spo-jenia s Bohom a jednoty celho udskho druhu. Popis nie je nhodou vybrat z Gaudium et spes v kontexte ilustrcie misie Cirkvi v sasnom svete: Sila, ktor Cirkev doke vloi do sas-nej udskej spolonosti spova vo viere a milo-srdenstve, ktor s prinan do ivota a nie vykonvanm vonkajej nadvldy isto udskmi prostriedkami (. 42). Pochdza to z tejto per-spektvy v slade so vzahom medzi cirkevnou komunitou a civilnou spolonosou, v slade s vznamom historickho silia veriacich, a v s-lade s patrinm pochopenm a riadenm auto-nmie pozemskch skutonost. Toto vetko je prli evidentn na to, aby sme sa k tomu vracali detailne. Ostva podotkn, e tto a nie in perspektva je miera zrelho a vraznho hod-notenia kvality cirkevnho silia v tejto rozhodu-jcej sfre jej misie.

____________________________________________________a historickej innosti? Iste boli dleit signly, ale sme aleko od toho, aby sme mali otvoren materilne zkladne duchovnho experimento-vania a teologickho skmania v tchto sme-roch. Iba jeden prklad, ale vemi dleit. Hoci kategria synodality nenachdza miesto v kon-cilovch vyjadreniach, najlepie vyjadruje jeho impulz v zmysle spoluzodpovednosti a spolu-asti na vetkch rovniach vldy a vkonu (duchovnho) cirkevnho ivota a ukazuje sa v sasnosti ako dleit ucho ihly, cez ktor m prejs reforma Cirkvi s vhadom, e bude primne a zrove neodkriepitene ekume-nick.

Communio - missio

...............................................................................

To, o sa teologicky ukazuje ako rozhodn, je potreba interpretova koherentne s eschato-logickm prchodom Boieho krovstva v Kris-tovi. Klasifikciu hierarchie, ktor Druh vatikn-sky koncil uznva ako vlastn spoloenstvu (communiu). Ako udalos podstatne pecifikuj-cu ivot a poslanie Boieho udu v histrii. Pre vernos biblickmu svedectvu a hlbokej podsta-te eklezilnej tradcie je nevyhnutn dvojak innos teologickej inteligencie a praktickej sk-senosti. V prvom rade ide o to spoji o najjedno-znanejie a najrozhodnejie vertiklny princp, ktor garantuje a podporuje spoloenstvo (com-munio) v ivej a aktulnej prtomnosti Kyrios vzkriesenho pre jeho Cirkev; a v druhom rade vyjadri poda nepyramdovej a monokratickej logiky, ale prve preto vlastnej spoloenstvu (spoloenskej) a synodlnej, praktizova vo vntri samotnho spoloenstva tie sluby (mi-nistri) sviatostne kvalifikovan, ktor garantu-j jeho apotolicitu a jednotu vo vzahu ku vet-km ostatnm charizmm a slubm (radom).

Druh hlavn lnia sa tka reformy v Cirkvi. no, pretoe preusporiadanie Cirkvi v histrii a v prij-man rozmotvania tajomstva spsy dnes v pa-vlovskom zmysle vyaduje, aby Cirkev ad intra bola ako prv modelovan vo viere v Jeia Krista obnovujcim vnuknutm Ducha. Po konci-le neraz nechbal pokus vylia so pinavou vo-dou aj diea. To znamen: vya v zrivosti ob-novy nielen to, o je nhodn a meniten, ale aj to, o je podstatn a trval v ivote a v poslan Cirkvi; na druhej strane nechbala udn kua-vos toho, kto teoretizoval, ako by bolo mon obnovenie misie Cirkvi bez prslunho obnove-nia jej ivota. Tto kuavos dnes by ani za-leka nemala by odloen do archvu a naopak v plne, v Duchu a vo vroku koncilovho maj-strovstva, o je podstatn a neodkriepiten a vyaduje, aby bolo uskutonen s vyvenos-ou a rozhodnosou. V opanom prpade, ak konkrtny vznam me ete ma naprklad ne-popieraten koncilov voba ekleziolgie Bo-ieho udu a spoloenstva, hodnosti a pecific-kej lohy laikov a hlavne ien, hodnoty cirkev-nosti prorockej dimenzie vo svojej duchovnej

2. lnia Reforma v Cirkvi

......................................

3. lnia Dialg a diakonia

Nakoniec vracajc sa k Ecclesiam suam Pavla VI., k hlavnej lnii dialgu a diakonie, ktor ak s dobre pochopen vyvieraj koherentne a bez zdhavosti z konceptu zjavenia ponknu-tho v Dei Verbum a podobou Cirkvi opsanej v Lumen Gentium. Prekvapuje teda, e je ete niekto, kto sa z asu na as ditancuje od dialo-gickej naliehavosti dokumentovanej Druhm va-tiknskym koncilom: i u v odklonen ivota spoloenstva, ktor ho rob spsobilm, ako aj v predpoklade evanjelizanej misie, ktor vy-

>>>

KONCIL

8 1 / 2014

jadruje jeho skuton zmernos. Dialg je v optike koncilu a ak je to mon ete viac v optike Pavla VI. konceptom skutone teolo-gickm, ktor opisuje vznam hlbokho obnove-nia vyvolanho Druhm vatiknskym koncilom. Take nepochopi jeho zmysel a neprevzia na seba jeho nmahu a rados znamen v kone-nom dsledku neuzna autenticky teologick hodnotu Druhho vatiknskeho koncilu.

____________________________________________________

Ke pozerm dopredu, zd sa mi, e mem poveda, e dnes sa nachdzame pred touto vzvou: Neodmieta pravdu o Boskej trojjedi-nosti odhalenej v Jeiovi ako princpe formy a mte ivota Cirkvi v jej konkrtnych antropolo-gickch, spoloenskch a intitucionlnych vy-jadreniach. Inak novinka, ktor nm dala kon-templcia Cirkvi vo svetle Svtej Trojice vopred ochutna na koncile, zostva iba rtorikou a existuje riziko, e sa vemi skoro rozplynie ako pekn sen. V rozhovore publikovanom v Il Reg-no Luigi Sartori mi pr mesiacov pred smrou odovzdal tto vahu:

Teologick princpy a predovetkm princpy tkajce sa Svtej Trojice, ktor sme sa nauili na koncile, musia by nielen umiestnen najskr aby sme uskutonili aksi deduktvnu logiku ale aj znovuobjaven potom. V dnenej Cirkvi chba druh as: necha znovu objavi tajom-stvo, zklady cez zhodnocovanie krokov vyko-nanch s lovekom. Ako keby sme povedali:

Communio - missio

...............................................................................

Zd sa mi, e sme iba na zaiatku budovania tejto intucie. Ona implikuje nron lohu vy-bra v dozrievan sebapochopenia a sebautv-rania formu dialgu a diakonie v svedectve a ohlasovan Jeiovho slova, v ktorom je samo o sebe pvodne vpsan: nie teda ako prvok, ktor prichdza zvonku urova jeho predpo-klad, avak ako rozvjanie sa z vntra svojej pravdy a innosti. Tu je intucia Ecclesiam suam: Dnes sa Cirkev mus otvori Slovu, v-mene nzorov, dialgu. Pretoe dialg (a diako-nia, ktor ho vyjadruje a prena) definuje vyso-k mieru prejaven Tm, e v Agap daruje ivot pre svojich priateov (porov. Jn 15, 13) spojitos svedka Martyra so Slovom, ktor sved; a v koreni tohto istho Slova vyjadruje tm intmnu spojitos a ivotn innos.

Najsvtejia Trojica: princp, forma a cie

V tchto slovch je dleit znamenie, ktor by som otvoril v dvoch smeroch. Prv, treba spo-ji tajomstvo s mystagogickou kontemplciou tajomstva Boha v Jeiovi a loveka v om so sksenostnou introdukciou v om. Druh, treba prejs od deklamovania tajomstva trojjedi-nosti k uskutoovaniu trojjedinosti v skutkoch eklezilneho ivota. Tu je strategick vznam charizmy fokolre v podobe jednoty a diela (Die-lo Mriino), ktor je schopn tohto vekho daru a obrovskej lohy. Bez teologickej a skse-nostnej deklincie opustenho Jeia spoloen-stvo riskuje, e sa premen na przdne slovo. Bez toho, aby sa nauilo od Mrie vykresli svoj profil, Cirkev riskuje, e u nedoke rozprva s dnenmi mumi a enami. Bez toho, aby sme preukazovali a komunikovali Jeia prtomnho medzi nami, riskujeme, e ako kresania zme-kme rozhodn stretnutie s Bohom, prve tu v naej histrii.

Boie krovstvo mus najskr vnma (Kr-ovstvo prilo hovor Jei), ale mus ho obja-vi aj potom, snai sa v malch bohch skut-koch, v ktorch sa ho sna uskutoni, aby si ho potom nakoniec nechal znovu sa objavi. Toto silie znovu doby vrchol tajomstva chba.......................................

1 K. Rahner, II Concilio Vaticano II, in I Documenti del Concilio Vatica-no II (Testo latino italiano), Paoline, Roma 1967, xv-xvi.

2 P. Coda, Ontologia della carit. Intervista a L. Sartori, in Il Regno Attualit, 49 (2004/20), 705 711.

......................................Preklad: Stanislava Kodajkov

Foto Mria penerov

KONCIL

2

9 1 / 2014

Communio ako inpircia pokon-cilovch perspektv pastorcie Ondrej midriak

Druh vatiknsky koncil bol epochlnou udalosou, ktor potrebujeme pochopi a uskutoova jeho posolstvo v novom tiscro s rovnakm zpalom, ako to robil blahoslaven Jn Pavol II. poas celho svojho pontifiktu. Prve na tomto koncile Katolcka cirkev elila vzvam sasnosti a utvrala si teologicky obohaten vnmanie svojho poslania vo svete a pre svet.

Jn Pavol II. v duchu tohto pastorane zamera-nho koncilu zdrazoval, e lovek je prvou a hlavnou cestou Cirkvi a v Kristovi nachdza svoju vekos, dstojnos a hodnotu svojej ud-skosti. Bez Krista ostva lovek sm sebe nepochopitenou bytosou a v tajomstve vyk-penia Kristom je lovek znovu potvrden, uri-tm spsobom znovu stvoren. Vrcholom zjave-nia Boha a jeho lsky k loveku je paschlne tajomstvo, ie utrpenie, smr a zmtvychvstanie Krista. V kri sa teda Boh najhlbie skla k lo-vekovi a ku vetkmu, o lovek najm v a-kch a bolestnch chvach nazva neas-tnm osudom. Ochota Boha prija vracajcich sa mrnotratnch synov a dcry je nevyerpa-ten. Toto otvra irok perspektvy angaova-nia sa Cirkvi vo svete.

Jn Pavol II. neukazoval kresanstvo ako ide-olgiu, ale ako nov zvan Ducha, ktor dnen svet vemi potrebuje. Odhaoval Krista v love-ku, poukazoval na to, e lohou loveka je chr-ni Krista, pretoe akkovek tok namieren proti loveku zasahuje aj Boha. Zrove zdraz-oval, e loveka nemono pochopi bez Krista a angaovanos Cirkvi v kultrnom a verejnom ivote neme by a nie je poznaen snahou presadzova vlastn skryt zujmy preto vyzval: nebojte sa a otvorte dvere Kristovi, on vie, o je v loveku, on jedin to vie, otvorte mu hranice ttov, ekonomick systmy, irok oblasti kultry, nebojte sa...

____________________________________________________

Communio - missio 10...............................................................................

Pritom demaskoval vetky laick, totalitn a ate-istick ideolgie a rovnako aj Cirkev oisoval z ideologickho nnosu, z pokusov zneui vieru v politickch programoch a v aktivitch skupn obhajujcich svoje skromn zujmy. Ukzal, e kresansk viera me by initeom, ktor prispieva k oslobodeniu loveka a upo-zoroval na to, e poet tch, ktor nepoznaj Krista a nepatria do Cirkvi, stle rastie, ba od koncilu sa skoro zdvojnsobil. Preto vyzval a uskutooval nasadenie vetkch sl Cirkvi za nov evanjelizciu a za misie zvestujc Krista vetkm nrodom a s vekodunosou a svtos-ou odpoveda na volania a vzvy naej doby. Communio-ekleziolgia Druhho vatiknskeho koncilu je kovm bodom spjajcim vetky dokumenty koncilu. Na koncile sa uskutonila teologick sebareflexia Cirkvi a nov zvrazne-nie jej aspektov communio ako obraz Cirkvi prirodzene uruje aj jej tl innosti. Tento aspekt m vzhadom na pastoran prax Cirkvi a jej perspektvy zsadn vznam, ktor si teraz priblime. Nsledne z neho vyvodme inpir-ciu pre obnovu pastorcie na Slovensku v du-chu prehlbovania osobnej svtosti, spirituality spoloenstva a novej evanjelizcie.

Kresanstvo ako nov zvan Ducha

1 Vstine sa k tejto tme vyjadruje Frei, V.: Laici tady, te, konkrtne. Praha : Katolcky tdenk Perspektivy, jen 2001, s. 5: Ak chpe nepripraven svetsk spolonos slobodu skr ako ubovu, asou mdi asto predvdzan ako neviazanos, mu proti tomu kresania postavi len chvlu bzd. Na tejto karikatre je bohuia celkom relna okolnos, e pokia si nechvame skutone evanjeliov koncepciu slobody ticho pre seba, okolit spolonos si bude ns kresanov predstavova prve takto. Alebo aj ako nepriateov slobody sn ani nie zo zlej vle, ale ako logick dsledok naej pasivity, teda aj s obianskymi a politickmi dsledkami.

2 Porov. Grny, J.: Jn Pavol II. Vek. Star ubova : Salamon, 2010, s. 313 317.

......................................>>>

KONCIL

1

2

1 / 2014

v Krista znamen chcie jednotu, chcie jednotu znamen chcie Cirkev, chcie Cirkev znamen chcie spoloenstvo milosti, ktor od venosti zodpoved Otcovmu plnu, ktor je vrcnou Kristovou tbou aby vetci jedno boli a ktor sa uskutouje v sile Ducha Svtho. Jednotu legitmnej rznosti mono dosiahnu na ceste modlitby a bratskho dialgu a medzinboen-sk dialg je asou poslania Cirkvi hlsa evan-jelium. Ke sa dialg chpe ako metda a pro-striedok na vzjomn poznanie a obohatenie, nestoj v protiklade k misim, ale m zvltnu vzbu k nim a je dokonca ich vrazom. Kresan-stvo neme chrni jednotu udstva, ak Cirkev v plnosti nepreva svoju jednotu, ktor jej daro-val Kristus. Communio jednota Cirkvi nikdy neprestala jestvova a vetci kresania s sku-tone, hoci nedokonale, spojen medzi sebou navzjom aj s Katolckou cirkvou a to bez oha-du na to, i ju prijmaj alebo odmietaj.

Druh vatiknsky koncil prvom nazvaj pa-storanm koncilom, lebo jeho pohady a smer-nice neurovali teoretick vahy, ale vzvy sasnej doby. Zaoberal sa ivotom a sebareali-zciou Cirkvi, nakoko ich doba a prostredie ovplyvuj. Cirkev pokrauje v Kristovom diele vykpenia a svojou existenciou a slovom sved o Kristovej prtomnosti: Cirkev v Kristovi je akoby sviatosou, ie znakom i prostriedkom dver-nho spojenia s Bohom a jednoty celho udsk-ho pokolenia. Druh vatiknsky koncil priniesol hlbok obraz Cirkvi: jednotou Otca a Syna a Ducha Svtho, zjednoten Bo ud. Tmto ekleziolgia preko-nva jednostrannosti uenia o Cirkvi v druhom tiscro a vracia sa k trinitrnemu pohadu na Cirkev, ktor charakterizuje novozkonn zja-venie a tradciu prvch kresanskch storo. Dnes sa prvom povauje tento pohad za cen-trlnu a zkladn ideu koncilovch dokumentov.

____________________________________________________

Communio - missio 11...............................................................................

Communio ako centrl-na idea o Cirkvi v doku-mentoch Druhho vati-knskeho koncilu

Communio-ekleziolgia Druhho vatiknskeho koncilu otvra nov vziu pre pastorciu a jej uskutoovanie sa stalo hlavnou lohou pontifi-ktu Jna Pavla II. Cirkev je poda koncilu zna-kom a prostriedkom dvernho spojenia i spo-loenstva ud s trojjedinm Bohom i navzjom a dvoma aiskami koncilovej communio-elip-sy s Kristus a lovek. lovek je prvou a hlav-nou cestou Cirkvi a v Kristovi nachdza svoju vekos, dstojnos a hodnotu svojej udskosti. Bez Krista ostva lovek sm sebe nepochopi-tenou bytosou a v tajomstve vykpenia Kris-tom lovek nachdza svoje potvrdenie a svoju perspektvu. Cirkvi na realizovanie jej poslania napomha spoloenstvu s Bohom i medzi u-mi navzjom sli predovetkm Boie slovo a sviatosti, zvl Eucharistia. Pritom veri

Communio Cirkvi ako obraz trojinho spolo-enstva

Kresanstvo neme chrni jednotu udstva, ak Cirkev v plnosti nepreva svoju jednotu, ktor jej daroval Kristus.

3 Vstine sa k tejto tme vyjadruje najviac citovan koncilov vrok, ktor uvdza dogmatick kontitcia o Cirkvi Lumen gentium v l. 1 Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : SSV, 2008, s. 61.

......................................>>>

KONCIL

3

1 / 2014

____________________________________________________

Communio - missio 12...............................................................................

lohou ekumenizmu je plnie vyjadri tto je-dnotu a communio. Boh vnukol zvolanie II. vati-knskeho koncilu, ktor mal za lohu pripravi cel Cirkev na nov evanjelizciu v 21. storo, aby v ase globalizcie sa angaovala v duchu solidarity za spolon dobro vetkch a kadho jednho, pretoe vetci sme naozaj zodpovedn za vetkch. Jn Pavol II. sa usiloval uskutoo-va dedistvo koncilu slobody a bol presvede-n, e sloboda je vekou tbou a zrove vekou dilemou udstva na prahu novho storo-ia a tiscroia. Tvrdil, e pravdiv evanjeliov odpove na problm slobody sa nachdza v slube a e Cirkev me a m sli sasn-mu svetu a pripomna mu, e sloboda je podria-den pravde a plne sa realizuje v dobre. Toto otvra irok perspektvy angaovania sa Cirkvi vo svete, ktor nechce ideologicky manipulova, ale oslobodzova loveka Kristovou pravdou a lskou a napa jeho vek oakvania. Pod-a Jna Pavla II. pastorcia tretieho tiscroia m jednu zkladn lohu: vytvorenie spirituality spoloenstva a jej aplikovanie do ivota rodn a cirkevnch spoloenstiev, o je aj podmienkou innosti pastorcie.

Konkurujce predstavyCirkviPoda Druhho vatiknskeho koncilu obrazom Cirkvi je spoloenstvo communio, ktor m o poveda k pochopeniu sviatost a k pastorcii. Je potrebn si uvedomi vplyv koncilovej commu-nio-ekleziolgie na pastorciu. V praxi pastor-cie ete aj dnes narame na vemi rozdielne, navzjom si konkurujce predstavy Cirkvi. Z-stanci jednho smeru sa utvrdili v modeli Cirkvi communio a Bo ud. In zdrazuj hierarchiu Cirkvi a predstavuj nzor vnmajci Cirkev ako neustle ijce Kristovo telo. Tto rznorodos ekleziologickch smerov viedla v nedvnej mi-nulosti k poetnm rozporom a protichodnm nzorom o koncepcii a praxi pastorcie. Toti k tomu, o je skutone pastoran starostlivos o due, meme dospie, len ak budeme veden charakterom Cirkvi len z toho, o Cirkev je, m-eme vidie, o m a mus robi. Vo vedom tejto

perspektvy, urujcej funkcie obrazu Cirkvi pre jej innos, treba vzia na vedomie ekleziologic-k smernice Druhho vatiknskeho koncilu. Dogmatick kontitcia o Cirkvi bola jadro pod-staty celej prce koncilu a v nej je nartnut do-teraz najobrnejia reflexia Cirkvi o sebe sa-mej. Tma Cirkvi tvorila kov a vedci motv prce koncilovch otcov a dleit bolo nov zvraznenie jej aspektov, ktor maj vzhadom na pastoran prax Cirkvi v budcnosti funda-mentlny vznam. Toto prepojenie je vekou vzvou pokoncilovej pastorlnej teolgie. Len mlo cirkevnch spoloenstiev si uvedomuje pastoran a evanjelizan skutonos a vzvu, e spoloenstv ijce v Kristovi poda miery svojej lsky maj sviatostn charakter. o je prinou toho, e si tak mlo uvedomujeme toto uenie a tajomstvo? astou prinou toho, e mnoh cirkevn spoloenstv sa nedoku sta Kristovm znakom, je nedostaton vzjomn lska, ktor vyviera z viery v Krista. A to mono dvodom, preo sa mnoh laick veriaci a ducho-v pastieri len malou mierou stan sviatosou Krista: mono preto, e viera vkladan vo vlast-n psobenie alebo naopak vedomie nedosta-tonosti je u nich silnejia ako viera v Krista. V skutonosti sa mu sta natoko nositeom a znakom Krista, nakoko sa mu vierou odo-vzdaj: aby ili, ale u nie oni, ale Kristus v nich (porov. Gal 2, 20).

Je pozoruhodn, e v obdob padku kresanov v rznych dobch spomeme si na dobu a pro-stredie sv. Benedikta, sv. Frantika, sv. Terzie z Avily a Matky Terezy prve najjednoduchie pravdy evanjelia sa nedostatone uplatovali v kadodennej praxi veriacich a Cirkvi. Boli po-trebn svtci a hlboko veriaci udia, aby tieto zkladn pravdy oili s novm nasadenm a k to-mu pozvali aj svoje okolie. Nech sa Kristov pr-sub poda tohto vs poznaj, e sa navzjom milujete zd akokovek jasn, ete stle len mlo duchovnch pastierov a mlo farnost m odvahu veri Kristovi a oznai jeho vzvu ako svoj prvorad cie.

Sloboda tba i vek dilema udstva

......................................

4 Porov. Grny, J.: Jn Pavol II. Vek. Star ubova : Salamon, 2010, s. 313 317.

5 Porov. Jn Pavol II.: Novo millennio ineunte. Trnava : SSV, 2001, s. 62 63.

6 Porov. Lechner, M.: Pastoral Theologie der Jugend. Mnchen : Don Bosco Verlag, 1992, s. 224 225.

......................................>>>

KONCIL

4

5

6

1 / 2014

____________________________________________________

Communio - missio 13...............................................................................

V spoloenstvch a farnostiach, kde sa tto zsada dostane na prv miesto, uskuton sa Kristov prsub: vzjomn lska ako znak sa stane viditenou a jej prostrednctvom sa stane viditenm aj sm Kristus ako ten, ktorho zna, spozn ho vea veriacich a poetn udia sa obrtia. Prvoradou lohou ohlasova-nia a vyuovania nboenstva by malo by, aby si kresania lepie uvedomovali tto svoju sviatostn existenciu a svoje poslanie. Kristus naozaj zveril kad-mu lenovi Cirkvi s za bratmi a sestra-mi do celho sveta. Kad kresan m za lohu aktvne prispieva k zachova-niu sviatostnho znaku spsy sveta, ktorm je Cirkev. Kresan je predsa le-nom Cirkvi a m sa teda podiea na tom, aby bola Cirkev ako sviatostn znak stle prtomnejia, hmatatenejia a konkrtne it, aby sa neustle rozra-stala. Kad jednotlivec v sebe nesie zvltne poslanie vlastn iba jemu a nik in ho neme ma v rovnakej miere. Toto jednotliv poslanie je zrove aj sasou a momentom v celkovom poslan Cirkvi. Ak Cirkev naozaj chce osta stlym znamenm prtomnosti Boej milos-ti vo svete, neme kona inak, ako nenavne hada ud, ktor by boli ochotn celkom konkrt-ne na seba prevzia toto poslanie vo svete.

FOTO ARCHV

Communio Cirkvi ako zkladn sviatos jednoty

7 Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 17 18.

8 Tto realitu Cirkvi svisiacu s jej posvtnm charakterom pribliuje Lechner, M.: Pastoral theologie der Jugend. Mnchen : Don Bosco Verlag, 1992, s. 229 230: J. Ratzinger podva sprvu, e roz-prvanie o Cirkvi ako o omsi posvtnom (ako o sakramente ie o sviatosti), vyvolalo u asti koncilovch otcov div, prekvapenie. A aj dodnes mohlo takto chpanie Cirkvi v rozdielnosti od Boieho udu, len mlo prenikn do veobecnho povedomia. To je tm viac poutovaniahodn, e sa poda pohadu koncilu mali oba pojmy dopa a vysvetova: pojem Boieho udu sa mohol sta zmy-sluplnou vpoveou len na zklade pojmu posvtna (sviatosti). Ke koncil uvdza, e Cirkev v Kristovi je rovnako i posvtno (sviatos), teda znamenie a nstroj pre najvntornejie spojenie sa s Bohom ako aj pre jednotu celho udstva, tak je tm zabraovan individualis-tickmu chpaniu viery a zrove je zdrazovan spoloensk charakter Cirkvi. Toti blaho sa uskutouje v personlnom (osob-nom) a spoloensky prepojenom stretnut medzi Bohom a umi. Preto je v sakramentlnej (posvtnej) realite Cirkvi nzorn, e tto nie je vonkajou organizciou viery, ale jej podstata je v spoloenstve porozumieme ho poda spoloenstva pri sv. omi, ktor sprtomuje oslobodzujcu lsku Jeia Krista, ktor vyslobodzuje ud zo samoty, vzjomne ich spja tm, e ich vedie k Bohu.

9 Porov. Zulehner, P. M.: Rozhovor s Karlom Rahnerom o pastorlnej teolgii dnes. Bratislava : Serafin, 2005, s. 92.

......................................>>>

Sebarealizcia Cirkvi znamen predovetkm sviatostn existenciu a sviatostn sebarealiz-ciu, lebo zkladom a vchodiskom kadej pasto-rcie je skutonos, e Cirkev je sviatos: zna-menie a prtomnos Boha vo svete. Sviatos sacramentum je skutonos, ktor naznauje a sprostredkva Boie tajomstv a takchto sku-tonost je viac ako sedem. Primrnou sviatos-ou je Kristus, ktor priiel na svet, aby bol zna-menm ivota Najsvtejej Trojice. V podobnom

zmysle je sviatosou aj Cirkev. Kristus ju zaloil, aby bola jeho znakom a zrove jeho skutonou prtomnosou: vo svojom spoloenstve, ohlaso-van, svedectve, slube, vo chvle Boha. Novia teolgia nazva Cirkev zkladnou sviatosou. Teda Cirkev je spoloenstvo zjednoten v Kris-

KONCIL

7

8

9

1 / 2014

tovi a v Duchu Svtom, ktor vo vetkch oblas-tiach vo farnosti, v rodine, na poli katechzy at. len ako trojin spoloenstvo me napl-ni svoje misijn a svedeck poslanie. Vetky osoby a prostriedky, ktor s prostriedkami pastorcie, natoko odpovedaj svojmu posla-niu, nakoko s napojen na sviatostn poslanie Cirkvi a nakoko sa na om zastuj. lohou pastorlnej alebo praktickej teolgie je prispie k tomu, aby Cirkev v danej dobe a v danom pro-stred dobre plnila svoje poslanie sviatosti a zna-ku, aby jej ivot a znaky sprostredkovali posol-stvo evanjelia pre loveka naej doby.

Cieom duchovnch pastierov nem by len umoni niekomu as na niektorej sviatos-ti, ale mu aj umoni zapoji sa do cirkevnho spoloenstva ako do zkladnej sviatosti.

Sasn pastorlnu teolgiu a pastoran in-nos uruje predovetkm uvedomenie, e Cir-kev je sviatos a e cieom siedmich sviatost je budovanie Cirkvi ako zkladnej sviatosti, teda sviatostn pastorcia nem smerova len k pri-jatiu sviatost, ale k tomu, aby sa kandidt stal ivm lenom Cirkvi. Cirkev je zkladnou svia-tosou v analogickom zmysle nie je tak doko-nal ako Kristus, ktor je istm znakom a usku-tonenm Otca, respektve Najsvtejej Trojice. Napriek tomu je sviatosou, lebo vaka svojmu spoloenstvu s Kristom je znakom prtomnosti Krista a Najsvtejej Trojice (porov. Jn 27, 21 27). Medzi sviatostnm charakterom Krista, sviatostnm charakterom Cirkvi a sviatostnm charakterom siedmich sviatost je analogick vzah teda nie totonos, ale podobnos.

V Cirkvi ako v zkladnej sviatosti skrze Krista pramen sedem sviatost vytvra ich Cirkev a ony buduj i nasycuj Cirkev, aby mohla plni svoje sviatostn poslanie by znakom a nosite-om Krista vo svete. Cirkev je zkladn sviatos, ktor oznauje a predstavuje Krista a sviatosti s zase znakmi ivota Cirkvi, uskutonenm jej i-vota s slvnosami tej Cirkvi, ktor je sviatos-ou jednoty, nie s skromnmi aktivitami, ale patria celmu telu Cirkvi, robia ho zjavnm a p-sobia na, a preto vyaduj spolon slvenie s prtomnosou a aktvnou asou veriacich, ktor m ma prednos pred individulnym a akoby skromnm slvenm. V rozpore s uve-denmi skutonosami s predstavy mnohch veriacich, ktor by sviatosti prijali najradej o najskromnejie poas ich prpravy, slvenia i prejavovania inkov len vemi mlo potaj s prepojenm na cel cirkevn spoloenstvo.

Aj z niektorch prejavov pastoranej praxe sa zd, akoby sviatosti boli individulne kony, ktor slia posvteniu jednotlivca. Azda jedine sviatos posvtnho rdu povauje kad za tak, ktorej cieom je oividne sluba Cirkvi a spoloenstvu. Poslanm siedmich sviatost je, aby sa v Kristovi a v Duchu Svtom pretvorili lenovia a spoloenstvo Cirkvi v jedno takto sa Cirkev stane pre neveriacich viditenm a innm znakom a sprostredkovatekou mi-lost, ie sviatosou.

Po Druhom vatiknskom koncile sa ukazuje po-treba obnovy pohadu na sviatostn pastorciu. Ak prvoradm cieom pastorcie je, aby sa z ve-riacich zjednotench s Kristom vytvorilo kres-ansk spoloenstvo ie Cirkev, ktor je svia-tosou pre svet, potom sviatostn pastorcia je zkladom a vrcholom pastorcie. Cieom du-chovnch pastierov nem by len umoni nie-komu as na niektorej sviatosti, ale aj umoni mu zapoji sa do cirkevnho spoloenstva ako do zkladnej sviatosti. Utvranie opravdivho kresanskho spoloenstva sa stva jednm z hlavnch cieov pastorcie. Druh vatiknsky koncil a pokoncilov sviatostn smernice vyt-ili pastoran lohu: u prprava na sviatosti so zvraznenm aspektom spoloenstva nech pomha uchdzaom o sviatosti uvedomi si cir-kevn, spoloensk rozmer sviatost.

____________________________________________________

Communio - missio 14...............................................................................

Cirkev je sviatosou

10 Podobne v analogickom vzahu hovorme aj o sviatostnom charak-tere Boieho slova, ktor m jednu sviatostn rtu: m moc by znakom Boej prtomnosti a sprostredkova ju. Z ekumenickho ha-diska je vznamn, e Druh vatiknsky koncil ete pred sviatosami spomna sviatostn psobenie Boieho slova najm v svislosti s misijnm psobenm Cirkvi. Hovor o znovuzroden psobenm Boieho slova skr, ako by spomenul krst ako zatepenie do Cirkvi a vyhlsil, e kresania sa maj ivi Bom slovom prve tak ako eucharistickm chlebom. Boie slovo m osobitn milos a vo svia-tostiach psob ex opere operato, ale na druhej strane psob na-toko, nakoko ho s vierou povame. Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 14.

11 Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 11 13.

12 Tieto akcenty uvdza kontitcia o posvtnej liturgii Sacrosanctum concilium v l. 26 a 27 Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : SSV, 2008, s. 171.

13 Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 19.

......................................>>>

KONCIL

10

12

11

13

1 / 2014

Sviatostn pastorcia je srdcom pastorcie, pretoe Eucharistia tvoriaca najintenzvnejie spoloenstvo v Kristovi, ostva kovm pra-meom i cieom evanjelizcie. Ak prvoradm cieom pastorcie je, aby sa z veriacich zjedno-tench s Kristom vytvorilo kresansk spoloen-stvo ie Cirkev, ktor je sviatosou pre svet, potom sviatostn pastorcia je zkladom a vr-cholom pastorcie. Z hadiska teolgie sviatost treba vedie o pravidle, e v prpade siedmich sviatost hovorme o bezpodmienenej innosti sviatostnho konu (uskutonia sa ex opere operato). Tento pohad, napriek svojej pravdi-vosti, viedol k mnohm nedorozumeniam a ne-sprvnym pastoranm postupom. Ak vieme o nieom, e psob bezpodmienene, ahko a spontnne poklesne n pocit zodpovednosti: ak to aj tak sam psob, nao by sme sa mali namha. Tento omyl bol a je stlou hrozbou

aj vtedy, ke Cirkev stle uila, e innos je mern aktvnej spoluprci s milosou. O in-nosti ostatnch analogickch skutonost svia-tostnho charakteru teolgia u, e v nich sa Boh takou mierou me zjavi a psobi, akou mierou sa udia vo viere odovzdaj Bohu a vyku-

piteskej milosti Krista. To je prinou napr. toho, e mnoh kresansk spoloenstv sa nedok-u sta Kristovm znakom: lebo vzjomn lska, vyvierajca z viery, je v nich nedostaton.

____________________________________________________

Communio - missio 15...............................................................................

Po Druhom vatiknskom koncile sa pojem aktvnej asti veriacich, stal veobecne znmym, ale asto bol chpan ako rozdele-nie niektorch innost (tanie lekci i spo-lonch prosieb veriacich).

Dokumenty, ktor vznikli pred Druhm vatikn-skym koncilom, hovorili o vysluhovan sviatos-t, o ich odbavovan, a ak bola re o celebran-tovi, tak kaz celebroval a veriaci povali svt omu. Kontitcia Druhho vatiknskeho koncilu o posvtnej liturgii hovor o spolonom slven svtej ome a o spolonom slven sviatost a tie tento dokument opakovane ho-vor o zapojen veriacich do sviatostnch slv-nost. K tomu istmu vyzvaj aj neskorie vy-chdzajce predpisy pre slvenie sviatost. Po Druhom vatiknskom koncile sa pojem aktvnej asti veriacich, zapojenia veriacich stal ve-obecne znmym, ale asto bol chpan ako rozdelenie niektorch innost (tanie lekci i spolonch prosieb veriacich). V skutonosti ide o ovea viac: sviatosti poda svojej osobitnej povahy vyaduj spolon slvenie a sviatosti slvi kazsk ud Bo spolone za predsednc-tva kaza. V tomto zmysle okrem koncilovej kontitcie o liturgii aj Kdex knonickho prva vyzva, aby sa pri sviatostnch obradoch usku-tonil ich spoloensk charakter tm, e sa sl-via s hojnou a aktvnou asou veriacich.

V mnohch krajinch definitvne opustili vraz odbavova bohosluby, svt omu namies-to toho slvia svt omu. V niektorch kraji-nch pouvaj tento vraz v svislosti s kadou sviatosou. Sved to o novom a sprvnom po-chopen tajomstva, nov pojem pomha uvedo-mi si nov pohad na sviatosti u veriacich aj u kazov. Pokoncilov predpisy tkajce sa sviatost zdrazuj spolon slvenie sviatost nielen tam, kde sa to robilo aj doteraz (napr.

Srdce pastorcie

14 O uprednostovan spolonho slvenia liturgickch konov hovor l. 27 koncilovho kontitcie o posvtnej liturgii Sacrosanctum concilium Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu. Trnava : SSV, 2008, s. 171.

15 Porov. KKP, kn. 837 2.

......................................>>>

FOTO Juraj Malobick

KONCIL

14

15

1 / 2014

Pravdy zdraznen na Druhom vatiknskom koncile sa postupne dostvaj do praxe. Napr-klad takmer vade dozrelo povedomie o vntor-nom prepojen sviatost kresanskej inicicie: krst, birmovanie a Eucharistia. Tieto sviatosti sa u viac nechpu ako tri oddelen sviatosti, ale sa chpu ako etapy cesty dozrievania k dospel-mu kresanskmu ivotu, v rmci jednotnho procesu uvdzania do viery. Kresansk inici-cia je dnes dobre znmym pojmom a pastora-nm nstrojom, ktor sa u v miestnych cirkvch zakorenil. Na mnohch miestach dokzali miest-ne cirkevn spoloenstv prinavrti dleitos sviatosti krstu tm, e za vzor rozvrhnutia pasto-ranch postupov prijali truktru starovekho katechumentu. To umouje v kontexte naej kultry uvedomelejie slvi tto sviatos a jej hlbiu prpravu, ktor lepie zaist budcu aktv-nu as novopokrstencov na kresanskom

ivote. Mnoh kresansk spoloenstv zaali vznamne revidova svoju krstn prax hadajc spsoby, ako zapoji v prpade krstu det ich ro-diov, priom vyuvaj tto okolnos na evanje-lizciu a na vslovn ohlasovanie viery. Poksili sa zreorganizova slvenie sviatosti krstu tak, aby dali v priestor pre zapojenie sa lenov spoloenstva a pre viditenejie prejavenie podpory rodiom v ich lohe kresanskej vcho-vy, ktor sa stva oraz namhavejou. Pro-ces revzie slvenia sviatost upriamuje Cirkev na niektor miesta a problmy ako na skuton a vlastn vzvy, ktor stavaj kresansk spoloenstv pred povinnos kriticky rozliova a nsledne si osvoji nov tly pastoranej in-nosti. V tomto smere je zaiste pre Cirkev vz-vou, aby nala spolon miesto pre sviatos birmovania.

____________________________________________________

Communio - missio 16...............................................................................

Eucharistie, birmovania, manelstva), ale u vetkch sviatost. Teda aj u tch, ktor sa zvy-ajne neslvili v spoloenstve, ako s sviatos krstu, poknia alebo pomazania chorch. A hoci sa ete vyskytuj farnosti, kde slvenie sviatosti poknia alebo pomazania chorch v spoloen-stve je menej znme, takch farnost je urite mlo. Tie je u prekonan ako zastaran pred-koncilov forma krstu: v sakristii alebo v byte v prtomnosti nanajv niekokch prbuznch, ale postupne sa slvenie krstu presadzuje v rmci slvenia sv. ome. Atmosfru spoloen-stva podporuj prleitostne aj formy, voliten poda nrokov spoloenstva, napr. osobn oslo-venia a vysvetlivky, ktor mono vsun do obra-dov. Liturgiu treba povaova za liturgiu spolo-enstva nielen v terii, ale aj v praxi. V tomto hr vznamn lohu ten, ktor predsed liturgii. Je dleit, aby jeho slov, pohyby i gest neboli strojen, strnul, loveku cudzie, ale aby boli ivmi formami sprvania sa vedceho ivho spoloenstva. Ak duchovn pastier pri sviatost-nom slven asto vytvra strnul, formlnu atmosfru, tak tto strnulos me uvoni, ak sa osobne obrti k prtomnm, ak je schopn ako pozvanie poveda bezprostredn i artovn slov, ak medzi dve ritulne vety (samozrejme tam, kde je to dovolen) vsunie osobn poznm-ku at.

Ak bude budca tvr naich spoloenstiev?

......................................Kee v tejto oblasti je v rznych krajinch roz-lin prax, naalej ostva problmom kadej miestnej cirkvi. Inicicia je skutone podstatnm prvkom evanjelizanho poslania Cirkvi. Nov evanjelizcia m o tom vea o poveda: je na-ozaj potrebn, aby Cirkev jasne a rozhodne po-kraovala v prebiehajcich aktivitch rozliova-nia a zrove nala vntorn silu ako motivova tie subjekty a spoloenstv, ktor vykazuj znmky navy a rezigncie. Budca tvr naich spoloenstiev zle v mnohom od toho, koko energie investujeme do tejto pastoranej in-nosti a do navrhnutia a realizovania konkrt-nych iniciatv zameranch na jej revziu a oive-nie. Preto je potrebn, aby vetky cirkevn spoloenstv nali tak cesty kresanskej ini-cicie, ktor prostrednctvom povania Boie-ho slova, slvenia Eucharistie a bratskou lskou itou v spoloenstve poved k oraz zrelej viere.

Sviatostn pastorcia nem smerova len k pri-jatiu sviatost, ale k tomu, aby sa ich prijmate stal ivm lenom spoloenstva Cirkvi, ktor je zkladnou sviatosou jednoty a len spoloen-stvo zjednoten v Kristovi a v Duchu Svtom me naplni svoje evanjelizan poslanie.

16 Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 21

17 Porov. Biskupsk synoda: Nov evanjelizcia na odovzdvanie kre-sanskej viery lineamenta: http://www.kbs.sk/?cid=1306308633

......................................>>>

KONCIL

16

17

1 / 2014

Cirkev dva vznik sviatostiam, ale sviatosti bu-duj Cirkev a zvrchovane prispievaj k utvra-niu, upevovaniu a prejavovaniu cirkevnho spoloenstva. Na vzah sviatost a Cirkvi vrh svetlo ekleziolgia spoloenstva Druhho vati-knskeho koncilu. Teolgia sa pokala v prie-behu dejn rznymi spsobmi, pomocou rz-nych obrazov a pojmov uchopi podstatu Cirkvi. Koncilov obraz Cirkvi ako spoloenstva com-munio je sasnm znamenm ias. Spoloen-stvo miestnej cirkvi alebo mal cirkevn spolo-enstvo spa svoje sviatostn poslanie, ak je toto spoloenstvo znamenm Boha a zjavuje sa v om Jei Kristus.

a primnm srdcom povali pokrm. Chvlili Boha a boli mil vetkmu udu. A Pn kad de rozmnooval tch, o mali by spasen. (Sk 2, 44 46) Neskr pokrauje svedectvo tak isto: Mnostvo veriacich malo jedno srdce a jednu duu. A nik z nich nehovoril, e nieo z toho, o mal, je jeho, ale vetko mali spolon. Apotoli vekou silou vydvali svedectvo o zmtvychvsta-n Pna Jeia a na vetkch spovala vek milos. (Sk 4, 32 4) To je aj zkonom alieho rastu Cirkvi: Vetci svorne zotrvvali v alam-novom stporad. ...ud ich velebil a m alej, tm viac pribdalo veriacich Pnovi, vek mnostvo muov a ien (Sk 5, 13 14).

____________________________________________________

Communio - missio 17...............................................................................

Kristovo nov prikzanie hovor: Aby ste sa aj vy vzjomne milovali, ako som ja miloval vs... Poda toho spoznaj vetci, e ste moji uenci, ak sa budete navzjom milova. (Jn 13, 34) Jei Kristus tmito slovami vyjadril, e Cirkev m charakter sviatostnho znaku o iadnej sviatosti nepovedal, e z nej svet spozn Boha, iba o spoloenstve, ktor sa v Kristovi stalo jedno: Nech s tak dokonale jedno, aby svet spoznal, e ty si ma poslal a e ich miluje tak, ako miluje ma.(Jn 17, 23) Toto je posledn cie Cirkvi ako zkladnej sviatosti by pre svet znakom Najsvtejej Trojice a pokraova v Kristovom diele, by nositeom jeho prtomnos-ti a pokraova v jeho spasitenom poslan pre spsu vetkch ud, aj pre neveriacich. Svia-tosti s teda znakmi Cirkvi a ich poslanm je, aby budovali Kristovo tajomn telo, aby ho pretvorili vo sviatos aj pre neveriacich.

Vetci, o uverili, boli pospolu a vetko mali spolon...

......................................

18 Porov. Tomka, F.: Sviatostn pastorcia a nov evanjelizcia. Koice : Teologick fakulta KU, 2009, s. 12.

19 Porov. KKP, kn. 437 a kn. 840.

......................................

Spoloenstvo ako sviatos je jeho znakom, ak sa jeho lenovia usiluj o vzjomn lsku poda Kristovej viery a ako dsledok toho sa Boh zja-vuje medzi nimi (porov. Mt 18, 20) a stva sa vn-matenm aj pre stojacich mimo Cirkvi (porov. Jn 17, 22 a Jn 13, 34). V zmysle tohto pohadu sa rozrilo mnostvo veriacich aj v Jeruzale-me: Vetci, o uverili, boli pospolu a vetko mali spolon... De o de svorne zotrvvali v chr-me, po domoch lmali chlieb a s radosou

FOTO TK KBS / SDM 2013

KONCIL

18

19

1 / 2014

Juraj Trk: Zail som KoncilRozhovor pripravil:Zdeno Pupk

FOTO TK KBS / Lubomir Rebek

____________________________________________________ROZHOVOR

Communio - missio 19...............................................................................

Koncil zaal v roku 1962. Uiel som zo Sloven-ska v roku 1950, bol som vysvten za kaza v 1958. Vtedy zomrel ppe Pius XII. a v novem-bri bol zvolen ppe Jn XXIII. Nasledujci rok 1959 na sviatok Zjavenia Pna ppe ustanovil komisiu, ktor pripravovala koncil. Tak rozprva-me u o rokoch predkoncilovch a vea prce sa spravilo od 1959 a do 1962. Spolu s Tom-om Strnskym sme pracovali pre rad jednoty Cirkvi a mali sme za povinnos prehliadnu vet-ky nvrhy, o biskupi alebo rehon ustanovizne predkladali Svtej stolici ako monos diskusie pre koncil. To boli tisce a tisce strn nvrhov a my sme na tom pracovali kad de a lovek si myslel: toto sa ned da dokopy, vak toto s tak rozlin veci: tmy siahali od i je Pn Jei skutone prtomn v Najsvtejej sviatosti oltrnej a po tmu, i je mon, aby mal kaz Najsvtejiu sviatos oltrnu v aute, ke cestuje. Tak si predstav rozptyl tch nvrhov. No tak toto vetko sa dalo dokopy a ilo to na preparatrne (prpravn) komisie pre koncil a koncil zaal. Zosumarizovan nvrhy sa dostali do rk vati-knskej krie a tto zaala rozhodova, o om bude koncil diskutova a m sa bude zaobera. Tak toto bola prpravn fza koncilu.

kup Ncsey priiel v r. 1964. Stal som sa mu ta-km poradcom na koncile, lebo som na koncile pracoval, vedel som, o ten koncil znamen a ako sa ten koncil u pohybuje, lebo pn biskup Ncsey priiel skoro a na konci koncilu. V tom-to zmysle som mu pomhal. Pn biskup Necsey bol kontrolovan, mal dozorcov, ktor ho sledo-vali vade. Aj jeho styk so mnou bol dos nebez-pen, bol som na iernej listine, take to mu ne-vyhovovalo, ale predsa len, ke sme u boli v tej Bazilike sv. Petra, tak to bolo skutone tak toisko.

Ote, ke sa zaal Druh vatiknsky koncil, mali ste 31 rokov. Boli ste osobne prtomn na zasadaniach. Ako si na to spomnate?

Ako ste sa na koncil dostali? Okrem inho ste boli spolupracovnkom biskupa Ncseya!

To bolo neskr, lebo pn biskup Ncsey priiel na koncil a v 1964, priom koncil zaal v 1962. Komunisti pna biskupa Ncseya nepustili nielen Ncseya, ale nikoho z naich sloven-skch alebo eskch biskupov nepustili na kon-cil. Poliaci sa dostali troku pred nami na koncil, ale nai biskupi sa nedostali na koncil. Pn bis-

Nielen, aj som participoval na koncile, ale nie tak oficilne, lebo kad biskup si mohol zobra nejakho poradcu, tak dovtedy som nebol po-radcom nikomu. Spolupracoval som len s rad-mi jednoty Cirkvi a pomhal, ako som mohol, ale predsa len som bol zapojen do prc na koncile, lebo som pracoval s radom jednoty Cirkvi a to mi umonilo, aby som bol informovan o tom,o om sa na koncile diskutuje a o sa tam odo-hrva.

Take od toho roku 1962 do roku 1964 ste najm tali prpravn materily.

o si myslte, o je najvm objavom Dru-hho vatiknskeho koncilu?

Keby som mal strune poveda, o je najvm objavom vatiknskeho koncilu, ja by som to po-vedal takto: priatestvo Cirkvi so svetom. Cirkev vatiknskeho koncilu chcela otvori dvere, chce-la otvori okn, zaujma sa o svet, chcela plaka i usmieva sa so svetom, mala skuton hlbok zujem o svet a bola zaangaovan za to, ako by spasila tento svet, ako sa to d spravi. Tak toto otvorenie, toto priatestvo, tento dialg, roz-hovor medzi Cirkvou a svetom ale nadovetko dialg, rozhovor porozumenia a scitu, lsky.

Filmov reisr, scenrista, fotograf, redaktor, cestova-te, ale najm kaz Juraj (George) Trk (narodil sa 15. oktbra 1931 v iline) ako 19-ron opustil eskoslo-vensko, 16 rokov il v Taliansku, Nemecku, Belgicku a Franczsku, aby napokon zakotvil v USA. Osobne sa zastnil na Druhom vatiknskom koncile, ktorho pdesiate vroie otvorenia sme si pripomnali v Roku viery.

1 / 2014

Communio - missio 20...............................................................................

Toto bol duch koncilu. Aj ppe Pavol VI., ktor prevzal vedenie koncilu, rozprval o koncile ako o civilizcii lsky a to tak troku kontrastovalo s civilizciou zkona, ktor bola v 2. tiscro. To druh tiscroie sa Cirkev viac zaujmala o defi-nciu zkona a zaoberala sa verejnm poriad-kom poda zkona, aby zkony boli o najspra-vodlivejie. Ale ke zaalo tretie tiscroie, to by malo by civilizciou lsky.

uritm smerom alebo aby sa vyslovovali du-chovnm spsobom. Naprklad by bolo zauj-mav, keby sme zaali porovnva knony Tri-dentskho koncilu s dokumentmi vatiknskeho koncilu. Re tchto dvoch koncilov je esencilne rozlin. Tridentsk koncil to boli knony: kto ver, ver, kto never, anathema. Ver, never ke ver, si vntri Cirkvi, ke never, si vonku. To je trend. Ale ke sa pozerme na Druh vati-knsky koncil, to je celkom in vyjadrovanie sa, t re je celkom in. Naprklad je to re biskupov, ktor presviedaj. Nerozkazuj, ale presvied-aj a prinaj urit dvody, preo by mal mo-dern lovek veri a repektuj slobodu loveka. To je re cty, repektu, presviedania, rozum-nosti, take celkom in duch. Ten duch sa preja-vuje v tch dokumentoch nie v tom, m sa tieto dokumenty zaoberaj obsahovo, ale ako sa t pravda Zjavenia predostrie dnenmu loveku.

Pouili ste termn duch koncilu a viackrt poas uplynulch 50 rokov sa astnci toh-to snemu odvolvali na ducha koncilu. Po-as 50 rokov sme boli svedkami rznych in-terpretci koncilu, diskurzov rozlinej rov-ne, o koncil priniesol a o nepriniesol. Ako ste vy videli tieto turbulencie pokoncilovch diskusi a o to je ten duch koncilu?

Meme sa na koncil pozera obsahovo o je obsah dokumentov, ktor koncil prehlsil. Me-me sa rozprva o teolgii koncilu alebo o pasto-rcii koncilu a v uritom zmysle, ke sa lovek pozer na koncil obsahovo, koncil je skutone takou pestrou mozaikou uenia Cirkvi, take lovek neme oakva od koncilu dajak re-volun novosti, ke ide o obsah uenia Cirkvi alebo o obsah evanjelizcie. Niekto by mohol by vemi sklaman, ke ta dokumenty konci-lu, lebo tam njde i u konzervatvny, i u libe-rlny zmier. Tak to na koncile bolo, e kad do-kument bol odhlasovan biskupmi sveta a bol odhlasovan 90% vinou. Vieme si predsta-vi, e ke odhlasuje nejak dokument 90 % bis-kupov, tak tam je urit kompromis, aby nastal slad. Vkladali sa tam skutonosti, ktor uspo-koja urit strany alebo nzorov platformy.

Ak sa pozerme na koncil obsahovo, tak me-me v om vidie jednu interpretciu alebo druh interpretciu, voakto sa zachyt na jeden nzor, voakto na in, lebo tam je vetko v koncile. Inter-pretcie koncilu s vemi osobn, tam sa ned rozprva, o znamenal koncil pre udstvo. My vieme, e koncil bol najdleitejou nboen-skou udalosou tchto modernch ias. Ni nebolo dleitejie z hadiska nboenskho vedenia ako koncil to je najvyia autorita Cir-kvi. Ale ak sa pozerme na koncilov dokumenty len obsahovo, tak lovek si hne nevysvetl, o ten koncil skutone znamen.Verme, e tam bol Duch Svt, ke rozprvame o duchu koncilu. Tento duch koncilu bol Duch Svt, ktor inpiroval biskupov, aby sa hbali

____________________________________________________

Druh vatiknsky koncil. To je re bisku-pov, ktor presviedaj. Nerozkazuj, ale presviedaj a prinaj urit dvody, preo by mal modern lovek veri a re-pektuj jeho slobodu.

>>>

FOTO TK KBS / Jozef Kovaik

ROZHOVOR

1 / 2014

Communio - missio 21...............................................................................

____________________________________________________

Ppe Benedikt opakoval, aby sme sa nielen v prstupe ku koncilu snaili o kontinuitu, nie o nejak vrazn zlomy. Aby sme umelo nezdrazovali obdobie ivota Cirkvi pred konci-lom a po koncile. Aby sme sa usilovali o pochopenie a aplikciu koncilu v duchu kontinuity. Pamtajme na to, o bolo a bume otvoren pre to, o prde, aby sme dokzali v duchu vie-ry a ndeje interpretova znamenia ias o Duch hovor cirkvm (porov. Zjv 3, 22)...

primne povedan, nepovedal by som, i Cirkev koncil pochopila, ale povedal by som, e tento koncil je v uritom zmysle zabudnut alebo v ur-itom zmysle a odstrnen. Bol odstrnen po-as mnohch rokov, e sa na tento koncil zabud-lo. Rieil som to s historikmi. Poul som, preo sa tento koncil nedostva do popredia, do pove-domia kresanstva, a to nielen teraz. Touto otz-kou som sa zaoberal u pred tridsiatimi rokmi. Niektor historici koncilov mi povedali: Mus ma trpezlivos, mus aka, lebo uzvery kon-cilov sa dostvali do praxe a po 30 40 rokoch. Teraz sme u 50 rokov po koncile a uzvery sa dostvaj do ivota Cirkvi len vemi postupne.

Ke slvime 50. vroie od zaiatku koncilu myslte si, e Cirkev pochopila, o priniesol Druh vatiknsky koncil?

O koncile sa niekedy vyslovuj udia pozitvne a rozpamtaj sa, e koncil bol a povedia voao musme si ten koncil skutone uvedomi a pre-ta a ten koncil je dleit v ivote Cirkvi. To je pravda. Lene to neznamen, e sme ten koncil priniesli do ivota, e ten koncil oil. Toto je zabudnut otzka a je to aj ak otzka, lebo genercie maj u vek odstup od koncilu.

Ke som bol v Rme poas koncilu, vade bolo oduevnenie, panoval tam tak zvltny duch v rokoch 1962 1964. Rozprvali sme o jari Cir-kvi, tak ako sa rozprvalo o jari Prahy, jari po komunistoch. Rozprvali sme, e sa briedi, zornica vychdza na horizonte Cirkvi, e sa rod nov Cirkev. A toto bol tak entuziazmus v tch asoch, o by vedelo dnes pochopi asi u len mlo ud, lebo predsa u je tu dos vek asov odstup. Meme rozprva o koncile dnes a Pn Boh daj, aby sme sa k tomu koncilu troku pri-blili, aby sa ten entuziazmus preloil do dne-nch asov. Mlad genercie absoltne neve-dia, e koncil vbec bol a pre mnohch je to zabudnut minulos. Aj v Amerike vidm, e mnoh sa pozeraj len do budcnosti. Ameria-nia nemaj zmysel pre histriu, vetko je len po-krok, pokrok do budcnosti, minulos nezname-n ni. A tto minulos je naplnen mdrosou. Ke sa vrtime len k dokumentom koncilu, ne-viem, i budeme mc oivi ten entuziazmus, to oduevnenie, t inpirciu z tch rokov koncilu...

FOTO TK KBS / Peter Zimen

ROZHOVOR

1 / 2014

____________________________________________________

Terzia LenczovAko sa buduje Kristova Cirkev

Pn Jei m mnoho uenkov a uenok, mnoho nadencov a pomocnkov, ochotnch zo vetkch sl sa podiea na budovan jeho Cirkvi, na vylepovan jej imidu v sasnom svete a na usmerovan hadajcich i nehadajcich do jeho ovinca. A to je dobr. Ale to najpodstatnejie, o potrebujeme urobi ako prv krok, km sa Mu ponkneme je, spta sa Architekta Cirkvi, Jeia Krista, ako to vid ON. Tu je niekoko Jeiovch autentickch slov, ktor nm pomu lepie sa zorientova.

Zhromaden ud

Communio - missio 22...............................................................................

FOTO TK KBS / Peter Zimen

Druh vatiknsky koncil definoval Cirkev ako jednotou Otca a Syna a Ducha Svtho zhro-maden ud (Kontitcia o Cirkvi, Lumen Gentium, l. 4). Nie je to teda iba udsk intit-cia, ale Boh je jej hlavnm Architektom i Sta-viteom. Zapilo sa mu vak, prizva si a stle prizva k tomuto dielu ud ako spolupracovn-kov a spolupracovnky. Prv boli apotoli, kto-rch si na ten el tri roky vyuoval slovom a prkladom svojho ivota (Mt 10, 1 8).

Ke od nebeskho krovstvaKe u boli apotoli ako-tak zorientovan, Jei im poloil skobn otzku: Vy ma za koho po-vaujete? (Mt 16, 15). Peter ako prv pochopil a vyznal: Ty si Kristus, Syn Boha ivho (Mt 16, 16). A vtedy Jei dal Petrovi, horlivmu i zbabe-lmu apotolovi pre jeho budcu oddan lsku,s vekorysosou Bohu vlastnou, obrovsk zod-

povednos: Ty si Peter, Skala, a na tej skale postavm Cirkev a pekeln brny ju nepremu. Dm ti ke od nebeskho krovstva; o zvia-e na zemi, bude zviazan aj v nebi, a o roz-viae na zemi, bude rozviazan aj v nebi. asn! Tak prvomoci nem na zemi iadny vldca krajiny i f organizcie. Ihne nm na-padne: Nezneuije ich? Pn Jei si poda n-ho udskho nzoru nezvolil toho najscejieho, a jeho spolonci rybri tie neboli ovea scej. Ale Cirkev je jeho projekt, jeho stavba, nechaj-me to na Jeia. U na prv pohad je zrejm, e Boia predstava o Cirkvi je jasn a treba ju re-pektova: Cirkev je stavba na Petrovi, ktorho Jei urobil Skalou. Ak toto nevieme, napriek vzdelaniu, znalostiam metd komunikcie a ma-narstva, meme jeho stavebn pln pokazi.

Starostlivos o Jeho udDos skoro Pn Jei ukzal apotolom a ue-nkom, ako On chpe ich (a nau) spoluprcu na starostlivosti o jeho ud. Raz na osamelom mieste na brehu Genezaretskho jazera vea ud chcelo pou Jeiove slov, a zabudli,

KONCIL

1 / 2014

____________________________________________________ako as pokroil. Na vzvu apotolov prepus zstupy, Jei im poradil: Vy im dajte jes! (Mt 14, 16). Z tch biednych 5 chlebov a dvoch rb? no, tch 5 chlebov a 2 ryby nemohli chba, aby ich Jei mohol rozmnoi pre 5 000 muov a k tomu ich eny a deti! Toto nae jedno percento vkonu neme chba na budovanie Jeiovej Cirkvi jeho udu! Len si nesmieme myslie, e my dokeme rozmnoi chleby, pochopenie, vieru, lsku, e my dokeme oslovi srdcia ud.

Jei vymyslel asn metdu odovzdvania jeho pravdy uom akejkovek kultry i akej doby. Svojich uenkov posielal vdy po dvoch (Lk 10, 1 9). Na inom mieste vysvetlil preo: Kde s zhromaden dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Mt 18, 20). Ke mu jeho uenci umonia by medzi nimi, uro-bia pre evanjelizciu, pre pomoc uom svojej doby pri hadan pravdy, pre hodnovern sve-dectvo o tom, e napriek zlu na svete Boh m vetko vo svojich lskavch rukch, pre budova-nie Cirkvi to najdleitejie! Spoloenstvo veria-cich, medzi ktormi s vzahy lsky a spolu-prce, je hodnovernm svedectvom a dkazom o Boej lske, lebo to On medzi nimi sved ja-zykom, ktormu rozumie lovek kadej kultry a kadej doby.

In metda, hovor o nej okujco prekvapiv sksenos prvch kresanov: krv muenkov je semenom novch kresanov, hovor sv. Ignc z Antiochije. Kee Jei daroval svoj ivot za zchranu kadho loveka, ktor il, ije a bude i na tejto Zemi, m kad obeta prinan v duchu jeho lsky podobn vkupn cenu. Jei to takto vyjadril: i nemusel Kristus toto vetko pretrpie...? (Lk 24, 16) alebo: Ak penin zr-no odumrie, prinesie vek rodu (Jn 12, 24). Apotol Pavol to zaksil a sved: ...na vlast-nom tele dopam, o chba v Kristovch utrpe-niach pre jeho telo, ktorm je cirkev (Kol 1, 24).

Communio - missio 23...............................................................................

Krovstvo sa pribliloo mme odovzdva uom, ke ich time oslovi pre Jeia? Presne to, o On. Kajajte sa, lebo sa priblilo nebesk krovstvo! Sprva je fantastick, Boie krovstvo sa priblilo! Lene bez kajceho srdcia ani nepochopme, o o tu vlastne ide. Avak ako niekoho uprostred sveta biznisu, konkurencie, zbavy, nespechu a de-presie, terorizmu, komernho sexu a AIDS hrozby prim na poknie? Ako im potom vysve-tli Blahoslavenstv (Mt 5, 3 11)? To musia by nejak vymakan metdy evanjelizcie!? Sa-mozrejme nm samotnm to nie je mon. Aj na to Jei myslel dopredu. Sbil nm Otcov dar, Pomocnka, Ducha pravdy, aby bol s jeho Cir-kvou a naveky a on bude vydva o mne svedectvo (Jn 14, 15). On vs nau vetko a pripomenie vm vetko. Nebojme sa, po-vajme Jeiov hlas, On nm porad! Ako?

Metda odovzdvania Jeho pravdy

Ak penin zrno odumrie, prinesie vek rodu

FOTO ARCHV

Efektvnos evanjelizcie spova v paradox-ne inch metdach, na ak sme z naich isto udskch projektov zvyknut. Ak vieme, e spo-ahlivos naej sejby i atvy spova na dvere v moc lsky Pna Cirkvi a na repektovan Jei-ovch metd prce s umi, s plne inm pr-stupom pokory budeme v Cirkvi ponka nae sluby. S vou horlivosou sa budeme snai pochopi jazyk ud dnenej doby popri obvyk-lom tdiu jazykov, aj ich pecifick duchovn potreby. Ke ns Pn Jei posiela: Chote do celho sveta zvestujte evanjelium vetkmu stvoreniu (Mk 16, 15), predpoklad, e budeme pouva jeho metdy a prostriedky a e dme priestor Jemu. A to je najlep spsob, ako hl-sa, svedi a vylepova imid Boej veci dnes.

KONCIL

1 / 2014

____________________________________________________

Wolfram SchremsMus by Cirkev modern?

Mnoh katolci sa ctia by zneisten, lebo zo vetkch strn im nahovraj, e v moder-nej dobe mnoh z ich viery u nie je pre nau dobu aktulne; e potrebujeme modern kresanstvo, aby sme mohli od-poveda na otzky modernho loveka. Moderna si teda nrokuje, e sa jej mus-me nejako prispsobi. Slovo modern sa vemi asto pouva ako svojho druhu arovn formula.

Modern

Communio - missio 24...............................................................................

o vlastne znamen slovo modern? A o zna-men pojem jazykovo odvoden moderniz-mus? Slovo modern sa spja s prchodom osvietenstva zhruba v polovici 18. storoia, ktor malo odstrni vetky star predsudky a omyly. Tomu koreponduje aj prbuzn pojem pokrok. Pod pojmom moderna sa prezentovali tak oakvania ako: sloboda, medzinrodn poro-zumenie, socilna spravodlivos, mier medzi nboenstvami a in dobr. Moderna je teda stelesnenm mohutnho optimizmu, a po vziu asu spsy, ako ho predstavuje myslenie New Age.

V skutonosti vak moderna neexistuje. Ve kad epocha je nov a teda modern. Nie vak t novos rob t ktor epochu dobrou alebo zlou, ale idey a spsoby, mdy, ktor pri-na. A tie mus udstvo vdy triezvo posudzova a analyzova. Svojho asu bol i faizmus mo-dern, ale nie ako prejav udskho pokroku. Take slovo modern me postrda objektv-ny obsah. Preto, napriek eufrii, ke sa hovor o moderne, ns mus zaujma, i sa svet men k lepiemu a i tie oakvania s relne (napr. beztriedna spolonos, rozdeovanie poda po-trieb, ktor suboval komunizmus).

v histrii udstva ni, o by bolo principilne nov. Kresansk ndej sa nezameriava na svetov pokrok, ale na ven naplnenie a rados v novom nebi a novej zemi. T, ktor kresanom zazlievaj tto ndej na rados v ivote po smrti, sami oplvaj prsubmi iluzrnej astnej bu-dcnosti, ndejou na automatick zlepenie si-tucie udstva a jeho spsu politickmi a ideolo-gickmi nstrojmi. Avak, ako to ukzali dve vojny, genocdy a prenasledovania kresanov v 20. storo, t astn budcnos nikdy nepr-de. Preto pozor na vieru v bostv moderny!

ModernizmusPriblme si druh pojem: modernizmus. Jeho obsah a jeho tak i onak vzah ku katolckej viere. Strune povedan v pojme modernizmus s zhrnut prdy a idey, ktor vznikli medzi vplyvnmi autormi pred asi 100 200 rokmi. Boli inpirovan mdnymi prdmi svoje doby, najm evolunou teriou. T bola chpan ako univer-zlne vysvetlenie vetkho, vrtane vzniku n-

Pre ns kresanov s tieto spsonosn oak-vania moderny o to menej praliv, lebo vieme, e od Kristovho diela spsy na kri sa neudialo

FOTO ARCHV

KONCIL

1 / 2014

____________________________________________________boenstiev. K tomu sa pridala aj modern kri-tika Biblie. Kritika vychdzala z tvrdenia o ne-skorom vzniku Novho Zkona a pripisovala jeho vznik anonymnm autorom, ktor osobne Jeia nepoznali. Obbenou tzou moderniz-mu je predstava, e na Jeia je treba sa poze-ra ako na syna svojej doby mohol teda ho-vori len urit veci a preto jeho uenie musme prispsobi moderne. Modernizmus vi-nou vychdza aj z predstavy, e Jei v skuto-nosti nevstal z mtvych, e zzraky neexistuj, e Cirkev je omyl (Irrtum) a e vetky nboen-stv maj tie ist korene.

V dnenej dobe s mnoh veriaci udia zmten nepriatestvom sasnch ideolgi voi viere, Cirkvi, rozumu. Veriaci udia by sa nimi nemali da vohna do slepej uliky, lebo s falon! Samozrejme, aby sme im v praxi dokzali eli, potrebujeme viac, ako iba poznatky o ich omy-loch. Potrebujeme bdelos, odvahu a sebakriti-ku. Z isto intelektulneho hadiska nie je iadny dvod pre zneistenie i pocity menejcennosti.

Z toho, o sme povedali, vyplva niekoko zverov:

Communio - missio 25...............................................................................

FOTO TK KBS / Peter Zimen

?Neexistuje in viera, ako Kristom ohlasovan a Cirkvi zveren. Nem zmysel hovori o po-trebe reformy, ak sa ou m dosiahnu zme-na obsahu viery. Ak sa zmen obsah vroku, ten vrok je tm zruen. o meme a m-me robi: snai sa nau vieru stle hlbie chpa a stle intenzvnejie ju i. Neme-me jej vroky (Aussagen) skomoli na nieo in.

......................................

Vetky tieto pomlen uenia boli propagovan zhruba sasne v obdob pred 100 a viac rokmi a ppe Pius X. ich zhrnul a pomenoval (viac alebo menej astne) slovom modernizmus a odsdil ich. Je dleit vidie, e odporuj tak viere (i iba tradovanej alebo itej), ako aj rozu-mu. Toti tak evolun teria ako aj teria vvoja nboenstiev, kritika Biblie at. pracuj s mno-hmi nedokzanmi a neujasnenmi predpo-kladmi.

Ideolgie toti nevazia silou argumentov, ale svojou sugestivitou. Vimnime si to u zstancov evolunej terie: kritikov zosmieuj. Zstan-covia historicko-kritickej metdy biblickej kritiky, ktor svojich odporcov zastrauj bombastick-mi vrokmi, najnovie vedeck poznatky odmie-taj zohadni. Najdleitej a asto pouvan argument zstancov moderny znie: Chce sa uzavrie moderne? A tm sa kruh uzatvra: tmto je modernizmus op iba jeden zo spso-bov pohybu v kruhu, ktor svoje vlastn predpo-klady nevie a nechce zdvodni.

Moderna nemen ni ani na situcii udstva (na jeho smrtenosti, hrienosti), ani na vie-re. Viera doke dva odpovede na otzky sasnho loveka.

?Moderna v zmysle novej doby nemen ni ani na situcii udstva (na jeho smrtenosti, hrie-nosti), ani na viere. Viera doke dva odpo-vede na otzky sasnho loveka.

?Kto nedoke prijma vieru Cirkvi a komu sa v Cirkvi z rznych dvodov nepi, mal by sa sprva dsledne a Cirkev opusti. Ohro-zovanie Cirkvi umi, ktor vntorne odpadli od viery, ale zostvaj v Cirkvi, aby ju niili zvntra, by sa nemalo trpie!

?Sme povolan ohlasova stle t ist vieru, aj v situcii, ako je dnes. K tomu pouvame aj modern prostriedky a technick monosti. V tomto, a len v tomto zmysle, aj my sme demi naej doby", a tm aj modern.

?Od zoslania Ducha Svtho na Turce sa ni principilne novho vo svete neudialo. Preto netime po moderne i postmoderne i po inak nazvanej epoche, ale po Prchode Jei-a Krista. Tmto je otzka po zmysle a pod-state moderny dostatone zodpovedan.

Preklad: Terzia Lenczov

......................................Vision 2000, 4/2010, krten

KONCIL

1 / 2014

____________________________________________________

Zdeno PupkEklezilny rozmer viery

Cirkev vnimonm spsobom sprevdza loveka na jeho ceste spsy, m teda aj pr-vo by pre loveka uitekou pravdy viery: pravdy, ktor je nielen dogmou, ale aj mrav-nm poriadkom vyplvajcim zo samej ud-skej prirodzenosti a z evanjelia. Kristus vy-bavil Cirkev plnosou prostriedkov spsy, aby slila krovstvu. Vierou meme po-zorova tajomn prtomnos Jeia v zname-niach, v Psme, v Eucharistii a vo sviatostiach a vo svojich uenkoch Jei ije vo svojej Cirkvi a inkuje v nej. Ppe Benedikt XVI. pribliuje Cirkev ako communio, ako socil-ny prejav kresanskej viery je sama osebe nezvisl a preva svoju vieru vo forme spo-loenstiev. Viera teda zaleuje veriaceho do Cirkvi a dva mu as na ivote Cirkvi ako spoloenstva viery.

Viera a Cirkev

Communio - missio 26...............................................................................

Cirkev je jednotou Otca a Syna a Ducha Sv-tho, zhromaden ud Bo, je akoby sviatos-ou, ie znakom a prostriedkom dvernho spojenia s Bohom a jednoty celho udskho pokolenia. Apotoli dostali poverenie od Jei-a, aby nauili vetok ud Jeiovmu posolstvu (porov. Mt 28, 19 20). Jei sa pri Poslednej veeri nemodlil len za svojich najblich apoto-lov, ale aj za tch, ktor uveria skrze nich (porov. Jn 17, 20 23), preto verme, e Cirkev spravuje a ochrauje depositum fidei.

Ak chceme vidie celkom explicitne cestu hada-nia viery kresana a Cirkvi, meme to najlepie pozorova vo vyznaniach viery. Zmerne sa po-uva mnon slo, pretoe v priebehu dejn nachdzame viacero vyznan viery, ktor sa na-vzjom dopali a cizelovali do najmench de-tailov. Stali sa aj prameom svru medzi zpad-

Cirkev u od zaiatku vyjadrovala a odovzdva-la svoju vieru v krtkych formulch, ktor boli normatvne pre vetkch. Vyslovova s vierou vyznanie viery potom znamen vstpi do spo-loenstva s Bohom Otcom, Synom a Duchom Svtm, ako aj do spoloenstva s celou Cir-kvou. Veri je teda eklezilny kon. Viera Cirkvi predchdza, rod, udriava a iv nau vieru.

1

2

3

4

5

7

8

9

6

10

11

12

1 PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ Kompendium socilnej nuky Cirkvi. Trnava : SSV 2008, . 70.

2 Porov. JN PAVOL II. Encyklika Redemptoris missio. Trnava : SSV 1997, . 17 20.3 Porov. JN PAVOL II. Posynodlna apotolsk exhortcia Ecclesia in Europa.

Trnava : SSV 2004, . 22. 4 Porov. STROMEK L. Cirkev ako communio, nrt ekleziolgie Josepha Ratzin-

gera. ilina : Intitt Communio 2010. Porov. Je potrebn, aby sa kresansk prax zameriavala na tak vytvranie novch modelov bytia Cirkvi, ktor sa vyhn pe-ati sektrstva i obianskeho nboenstva a zrove umonia v sasnom postideologickom kontexte zachova misionrsku identitu Cirkvi. Inmi slovami Cirkev nesmie v rozmanitosti svojich podb strati svoju tvr domcej i udovej Cirkvi (13. riadne valn zhromadenie Biskupskej synody. Nov evanjelizcia na odovzdvanie kresanskej viery. Lineamenta 9).

5 BENEDIKT XVI. Encyklika Deus caritas est, . 28.6 JN PAVOL II. Posynodlna apotolsk exhortcia Pastores dabo vobis, . 53. 7 Porov. LG 4. 8 LG 1. Porov. Do katolckej jednoty Boieho udu s povolan vetci udia; rozli-

nm spsobom do nej patria alebo s na u zameran tak katolcki veriaci, ako aj ostatn, o veria v Krista, a napokon vo veobecnosti vetci udia povolan Boou milosou k spse (KKC 836).

9 Porov. NEUNER J., ROSS H., Viera Cirkvi v radnch dokumentoch jej Magistria. Trnava : Dobr kniha 1995, s. 41.

10 KKC 186.11 KKC 197.12 KKC 181. Porov. Fede e cultura 3533. Veakrt sa v dejinch rieila v takej i onakej

podobe aj skutonos, i reprezentanti Cirkvi (napr. biskupi) hovoria v mene vet-kch katolkov, kde je miera poslunosti radovch lenov Cirkvi a to tak v oblasti viery a mravov, v otzkach liturgickch, ale aj prakticko-organizanch (porov. http://gosc.pl/doc/1094124.Tragedia-liberalnego-katolicyzmu). [cit. 2012-04-10].

......................................

FOTO TK KBS / Andrea Tothova

KONCIL

1 / 2014

nou a vchodnou Cirkvou (Filioque), resp. sa od-lili od Rmskokatolckej cirkvi a cirkvi evanjeli-klnej. Pouvame a poznme apotolsk vy-znanie viery, vyznanie viery Prvho nicejskho koncilu, nicejsko-carihradsk vyznanie viery,vyznanie viery Epifnia, Atanzovsk vyznanie viery, Toledsk, vyznanie viery tvrtho latern-skeho koncilu, vyznanie viery Michala Paleolo-gosa, vyznanie viery Tridentskho koncilu alebo augsbursk vyznanie z roku 1530. Druh vati-knsky koncil zha v o a koho vlastne ver Cir-kev: Cirkev ver, e Kristus, ktor zomrel a vstal z mtvych za vetkch, dva loveku skrze svoj-ho Ducha svetlo a silu, aby mohol zodpoveda svojmu vzneenmu povolaniu. Ver, e niet pod nebom inho mena, danho uom, v ktorom by sme mali by spasen. Takisto ver, e kom, stredobodom a cieom celch udskch dejn je jej Pn a Uite. Okrem toho Cirkev tvrd, e na-priek vetkm zmenm s mnoh veci, ktor sa nemenia a maj svoj najhlb zklad v Kristovi a ten je vdy ten ist vera i dnes a naveky. Preto vo svetle Krista, ktor je obraz neviditen-ho Boha, prvoroden zo vetkho stvorenia, koncil m v mysle prehovori ku vetkm, aby objasnil tajomstvo loveka a spolupracoval na rieen zkladnch problmov naich ias.

knsky koncil uil, e viera je prijatie autority zjavujceho sa Boha. II. vatiknsky koncil pribl-il vieru ako celostn odovzdanie sa Bohu, ktor je kristologicky zdvodnen a psob pneumato-logicky. Pojem teologickej viery bol jasne defi-novan na Prvom vatiknskom koncile, na pa-mtnom treom zasadan: Kee lovek je od Boha ako svojho Stvoritea a Pna celkom zvis-l a stvoren rozum je plne podriaden nestvo-renej Pravde, sme povinn zjavujcemu Bohu preukazova vo viere pln poslunos rozumu a vle. O tejto viere, ktor je zaiatkom udskej spsy", Katolcka cirkev vyznva, e je nadpriro-dzenou cnosou, ktorou na podnet a s pomocou Boej milosti verme, e to, o zjavil, je pravdiv, nie vak preto, e by sme do vntornej pravdy vec prenikli prirodzenm svetlom rozumu, ale e za tm stoj autorita zjavujceho Boha sam-ho, ktor neme ani klama, ani by klaman. Viera je, ako hovor Apotol, zkladom toho, o dfame, dkazom toho, o nevidme (Hebr 11, 1). Tto defincia znamen, e teologick viera je vierou v najuom slova zmysle to jest shlasom s autoritou, o znamen, e je aktom rozumu a tie aktom vle; e to je viera eminent-nej hodnosti, pretoe naznauje neobmedzen podriadenie sa Boskej najvyej autorite a ab-soltnu dveru v Jeho pravdivos, a je preto akto