Čo je to dejepis? => písmo => nový zdroj informácií pre človeka => história => pochádza z gréckeho slova a znamená: bádanie, skúmanie => objektívny proces vývoja ľudskej spoločnosti => veda, zaoberajúca sa skúmaním, poznávaním a výkladom minulosti => dejiny => deje prebiehajúce v minulosti => delenie dejín => priestorové => všeobecné => skúmajú vývoj ľudstva ako celku => regionálne => skúmajú vývoj menších celkov v rámci krajiny (štátu) => vecné => skúmajú všetky články vývoja ľudskej spoločnosti - politika, kultúra, veda, školstvo => chronologické => najstaršie členenie, ktoré sa delí na periódy a tie sú ohraničené dôležitými historickými udalosťami

Periodizácia dejín => chronologická periodizácia => pravek => najstaršie obdobie ľudskej spoločnosti, nenašli sa žiadne písomné pamiatky, len archeologický výskum => začiatok vývoja rodu homo => starovek => objavenie písma Sumermi r. 3000 p. n. l. a končí sa zánikom západorímskej ríše r. 476 n. l. => stredovek => obdobie humanizmu a renesancie, končí sa objavením Ameriky r. 1492 n. l. => novovek => začiatok reformácie v Nemecku r. 1517 n. l., významný medzník sú revolúcie v krajinách, koniec 19. stor. n. l. => najnovšie dejiny => obdobie prvej a druhej svetovej vojny až po súčasnosť => Marxistická periodizácia => charakterizuje dejiny na základe spoločensko-ekonomických formácií => prvotno-pospolná spoločnosť => beztriedna spoločnosť => otrokárska spoločnosť => otrokári, otroci => feudálna spoločnosť => feudáli, poddaní => kapitalistická spoločnosť => buržoázia, proletariát => socialistická spoločnosť => robotnícka trieda

Historické pramene => dávnu minulosť skúmane na základe historických prameňov, ktoré sa navzájom odlišujú, ale aj prelínajú => historické pramene => písomné pramene => úradného charakteru => najväčšia vierohodnosť a schopnosť podávať informácie => súkromnej povahy => vznikli činnosťou významných jednotlivcov, zahŕňajú korešpondenciu, denníky, poznámky => rozprávacie pramene => zápisky, letopisy, kroniky, legendy => periodická tlač => tlač => hmotné pramene => sú staršieho charakteru, patria sem hlavne archeologické nálezy => obrazové pramene => mapy, plány, grafika, fotografie, filmy, zvukové nahrávky => ústne dochované pramene => šírili sa z pokolenia na pokolenie a vytvárali tradície - ľudová slovesnosť

Pomocné vedy historické a historický výskum => historikovi pri výskume prameňov pomáhajú pomocné vedy historické: => v užšom slova zmysle: => Paleografia => vznik, vývoj, používanie písma => Epigrafika => skúma písmo na kameni, kove, hline, dreve, stenách ... => Diplomatika => zisťuje pravdivosť dokumentov, študuje ich formu a obsah textu, sleduje kde vznikli => Sfaleristika =>náuka o pečatiach => Heraldika => vývoj, používanie a vyhotovovanie erbov, znakov

=> Vexikológia => náuka o zástavách a práporoch => Faleristika => náuka o vyznamenaniach a radoch => Genealógia => vývoj rodov a jednotlivcov patriacich k nim, ich príbuzenské vzťahy => Chronológia => spôsoby merania času => Numizmatika => vznik, vývoj, používanie peňazí vo forme mincí, papierových peňazí a iných druhov platidiel => Historická metrológia => dĺžkové, plošné, hmotnostné miery, skúma sústavy merania => Kodikológia => knihy neúradnej formy => Archivistika => zaradenie prameňov v archívnych fondoch => v širšom slova zmysle: => jazykoveda, zemepis, sociológia, štatistika, demografia => ciele historického výskumu => opísať fakty, hľadať medzi nimi súvislosti a zákonitosti => postup práce historika => vytýčenie témy => vhodné historické pramene => preštudovať a sprístupniť informácie => podať záverečnú správu o výskume => chyby pri historickom výskume => falzifikáty => dobové => vznikli v čase písania => novodobé falzá => napodobňovanie => deformácie => zámerne historik podáva inú informáciu

Vznik človeka a jeho najstarší vývoj => pred 4,6 miliardami rokov dochádza k vzniku Zeme, ktorá je už stuhnutá => 1,6 miliardy rokov => prahory => vzniká život na Zemi => 185 mil. rokov => prvohory => obojživelníky, plazy, ryby => 70 mil. rokov => druhohory => jaštery, pravtáky, prvé cicavce => 5 mil. rokov => treťohory => hominizácia => ramapithekus => 3 mil. rokov => štvrtohory => úplný proces hominizácie => australopithecus, obdobie zaľadňovania striedavým otepľovaním; živočíchy pokryté srsťou => mamuty, nosorožce, jaskynné medvede, soby, losy => výroba príbytkov, odevov, potrava => živočíšny predchodca človeka => egyptopithekus => spoločný predok človeka a antropoidnej opice, vážil 5-6 kg, chodil po štyroch, lozil po stromoch => keňapithekus => ľudoop, pevná sklovina na zuboch => driopithekus => spojil Afriku s Európou, dokázal žiť v tlupách => antropogenéza (hominizácia - vývoj človeka) => študuje vývoj človeka smerujúci od živočíšnej formy k forme homo => základné rozdielne znaky => vzpriamená postava, chôdza na zadných končatinách, palec (na ruke) je postavený oproti ostatným prstom, zväčšenie mozgu => Carl Linné => podal prvý vývojovú líniu človeka, zaradil ho do radu živočíchov - primátov => Charles Darwin => podal vývojovú teóriu človeka, vytriedil človeka do podtriedy - živorodé cicavce, rod - človek, druh - homo sapiens => vývojové etapy => homo habilis => 3 mil. - 600 000 rokov => začína sa vzpriamovať, nástroje si vyrábal otĺkaním, žil v tlupách, základný zdroj obživy bol lov a zber => homo erektus => 600 000 - 250 000 rokov => začína nástroje štiepať, lovil väčšie zvieratá, dokázal si budovať menšie a trvalejšie príbytky, vedel si vyrobiť oheň, používal pästný klin => homo sapiens => 250 000 - 40 000 rokov => lovil veľké zvieratá, nástroje vyrábal štiepením z jadier, vyrábal vrhacie zbrane, špiralizácia nástrojov, prvé farby; neandrtacli => pohreb v skrčenej podobe => homo sapiens sapiens => 40 000 - 10 000 rokov => lovil kone, mamuty, plstené nástroje, umelecké predmety - venuše; matriarchát - uctievanie ženy

Pravek Pravek => doba kamenná => staršia (paleolit) => stredná (mezolit) => mladšia (neolit) => neskorá (eneolit) => doba kovová => bronzová => staršia => stredná => mladšia => železná => staršia (halštátska) => mladšia (laténska)

Od zbierania potravín k ich výrobe => pred 3 mil. rokov => začiatok paleolitu => trval do 600 000 => obdobie prisvojovacieho hospodárstva => potravu získaval => lovom => savany => kone, bizóny => tundry => mamuty, nosorožce, soby => jaskyne => jaskynné medvede => zber => korienky, ovocie, bobule => oheň => zdroj tepla, potrebný na prípravu potravy, ochrana pred zvieratami => získavanie ohňa => samovoľne (počasím), šúchaním dreva => bývanie => jaskyne a skalné previsy => primitívne prístrešky (stany) => nástroje => kameň a drevo => neskôr ich začal opracovávať; používal ich pri love a stavbe príbytku => základná surovina => pazúrik, okruhliak, obsidián (sopečné sklo) => základný nástroj => pästný klin => pracovné nástroje => škrabadlá, dlhšie čepele => špecializované nástroje => oštepy, šípy, pílky, vrtáky => lovecké nástroje => oštepy, luky so šípmi, harpúny, trojzubce, nožíky => duchovný život => neorganizované skupiny => tlupy (neskôr čiastočne organizované) => lov => základ dorozumievania => pokriky => reč => vznik deľby práce => muži => lov => ženy => domácnosť => zmena tlupy na rody => skupina ľudí pokrvne príbuzných => umenie => estetické cítenie => pri výrobe zbraní => najstarší druh umenia => jaskynné maľby (Francúzsko - Lascaux; Španielsko - Altamíra) => venuše => sošky žien (prsia, stehná, lono) => prvé pohrebné rituály => v podobách skrčencov

Neolitická revolúcia => 10 000 - 8 000 rokov p. n. l. => zmeny v podnebí v oblasti Stredozemného mora; posledný ľadovec ustúpil na sever, začalo sa subtropické podnebie => začína sa mladšia doba kamenná (neolit) => výrobné hospodárstvo => tento proces prebiehal nerovnomerne => prvé oblasti boli na Blízkom východe (v krajinách úrodného polmesiaca - Cyprus, Malá Ázia, Eufrat, Tigris, Níl) => základné znaky neolitu => pestovanie kultúrny rastlín (jačmeň, bôb, sezam) => domestifikácia zvierat => chov zvierat v ohradách (mäso, mlieko, koža, kosti, rohy) => ovce a kozy, psy, kone => neolitická revolúcia => dlhodobý proces ukončený približne v 6. tis. => premena prisvojovacieho hospodárstva na výrobné, začiatok prispôsobovania prírody pre potreby človeka

=> spôsob života v neolite => ich život sa sústreďoval v blízkosti riek, prvé príbytky (kruhová stavba s kruhovou podlahou), neskôr spojením domov vznikali dediny => duchovný život => budovanie svätýň (matkám) => umenie => sochárstvo (venuše) => remeselníctvo => hrnčiarstvo, tkáčstvo, nástroje vyrábali hladením, brúsením, vŕtaním; mlynčeky - žarnovy => kultúra neolitickej doby => z Ázie a Grécka pred 5 500 r. p. n. l. => obdobie lineárnej keramiky (línia) => 5 000 r. p. n. l. => kultúra s vypichovanou keramikou => kultúra lengyelská => antropomorfné nádoby => kultúra s nálevnikovitými pohármi (koniec neolitu) => kultúra so šnúrovou tematikou => kultúra zoomorfných nádob

Doba kovov => už v období neolitu sa stretávame s prvou deľbou práce => poľnohospodári, remeselníci => to spôsobilo začiatky výmenného obchodu => kovy => prírodné => našli ich voľne v prírode (zlato) => z rudy => zlievaním => bronz (cín + meď) => v dôsledku dobrých prírodných podmienok a dostatku vody sa začal vyrábať prebytok potravy. Preto boli menšie dediny závisle od väčších, tie však ohrozovali ľudia zvonku, tak sa vytvorila vrstva, ktorá sa venovala obrannej činnosti => muž sa dostáva do čela => patriarchát => svätyne sa začali meniť na chrámy => na čele bol kňaz => prerozdeľoval potraviny => redistributívne hospodárstvo (chrámové hospodárstvo) => 3 500 p. n. l. =>v spájanie dedín do miest => sústredné obyvateľstvo a remeslá; podrobovali si okolité územia => vzniká štát => riadiacu funkciu mal vojenský dôstojníci => žili v palácoch => palácové hospodárstvo

Starovek

Najstaršie civilizácie Najstaršie štáty v Mezopotánii

=> prvýkrát sa začali utvárať štátne útvary => presný vznik sa určiť nedá; zánik - 476 n. l. Mezopotánia (gr. medziriečie) => medzi Eufratom a Tigrisom => územie dnešného Iraku; 5 000 p. n. l. => Sumeri => Juh => Asýria => Akkadské štáty => Sever => Babylónia => Stred => obyvateľstvo => poľnohospodárstvo => obilniny (pšenica, jačmeň, proso), strukoviny, olejniny, ovocie, zelenina => chov dobytka => ovce a kozy => spoločnosť => roľníci, pastieri, remeselníci, obchodníci, bojovníci, otroci => riadenie štátu => kňazi + pisári => panovník => susedné občiny => na čele bol kňaz, bol tu menší počet ľudí, v strede bol chrám (chrámové hospodárstvo) => mestá => 3 500 p. n. l. => Ur, Uruk, Eridu, Lagaš, Nippur, Kiš => písmo => piktografické => z neho klinové => najstaršia pamiatka => Epos o Gilgamešovi => vznik teritoriálneho štátu => Sever => Asýrske kmene => vytvorenie Akkadskej ríše (2 300 - 2 200 p. n. l.) => prvá panovník => Sargon I. => hlavné centrum Akkad => príčiny zániku => nájazdy okolitých kmeňov

=> vnútorný nepokoj (nespokojnosť sumerských miest, boj o moc, nedostatok skúseností vo vládnutí) => zikkuraty => obdĺžnikové chrámy, so silnými vonkajšími stenami, stupňovité vyvýšené terasy

Starobabylonská ríše (1894 - 1594 p. n. l.)

=> dostala meno podľa mesta Babylon => 3 000 p. n. l. => príchod semitských kmeňov => Amoritov do Mezopotánie Amoriti => preberali od Sumerov kultúru a vzdelanosť => prvý panovník Babylonie => Chammurapi (1792 - 1750 p. n. l.) => bol to 6. starobabylonský panovník; opieral sa o vojsko; vojavi mali veľmi dobré postavenie; Chammurapiho zákonník => stanovoval postavenie obyvateľstva a rodín, hospodárske vzťahy => rozdelenie obyvateľstva => privilegovaný => muškéni (slobodný roľníci) => otroci (závislí obyvatelia) => orientálna despocia => vláda s neobmedzenou mocou panovníka, každý obyvateľ bol podriadený panovníkovi ako potomkovi bohov => 1594 p. n. l. => Babylon dobyli Chetiti (Maloázijský kmeň) => Polyteizmus => mnohobožstvo => náboženstvo uctievajúce viacerých bohov => sumerská kultúra => kalendár => rozdelili mesiac na štyri týždne a týždeň na sedem dní => zaviedla 60-kový systém => lekárstvo a chirurgia => umenie => zikkuraty => sochy bohov a panovníkov => palety a stély => zobrazovali na nich činy vládcov

Staroveký Egypt => rozprestieral sa v povodí rieky Níl => podľa mytológie bol Egypt darom od samotného Nílu => Egypťania => najstaršia civilizácia v Egypte => v čase záplav prinášal Níl úrodné bahno a z neho sa vytvárala úrodná pôda => úrodné oblasti (čierna zem => Egypt); neúrodné oblasti (červená zem) => červenú zem obývali kočovné kmene => zavlažovacie kanály => vytvárali ich poľnohospodárske spoločenstvá> rodové občiny => územné občiny => obyvatelia žili v osadách a mestách => normy => väčšie hospodársko-spoločenské celky => vznikli z poľnohospodárskych osád Vznik egyptského štátu: => Dolný Egypt => v delte Nílu => Horný Egypt => v strednom povodí Nílu => 3100 p. n. l. => zjednotenie Dolného a Horného Egypta => vznikol jednotný Egypt; zakladateľ => Memi; hl. m. => Mennofer => Faróni => politická, náboženská, súdna moc; podľa mytológie boli synovia bohov Viera v posmrtný život: => kanopy => nádoby na uskladňovanie vnútorností mŕtvych => telo sa natieralo vonnými olejmi, aby sa predišlo jeho rozkladu. Potom telo obalili ľanovými pásmi, medzi ktoré sa dávali amulety. Takto upravené telo sa ukladalo do sarkofágov Egyptský štátny aparát: => úrady vytvárali samotný faraóni => vyberali dane, organizovali vojenské výpravy => na čele dedín stáli rodový náčelníci => významné postavenie mali pisári => používali hieroglyfy => egyptské obrázkové písmo, písalo sa na papyrus

=> egyptské dejiny rozdeľujeme podľa dynastií, bolo ich 31 Stará ríša => 2635 - 2135 p. n. l. => prvé dve dynastie sídlili v meste Cineo, potom sa presťahovali do mesta Mennofer => 3 - 6 dynastia => prvý vrchol egyptských dejín => stabilizácia moci, vojenské výpravy, získavanie drahých kovov a otrokov => obyvateľstvo => pisári, kňazi, úradníci => roľníci => otroci => Pyramídy => hrobky panovníkov; najstaršiu si dal postaviť Džóser => Najznámejšie pyramídy => Chufevova, Rachevova, Menkaurova Stredná ríša => 2061 - 1785 p. n. l. => koncom 3. tis. p. n. l. prepukli v Egypte nepokoje, centrálna vláda bola oslabená, nómy sa začali osamostatňovať, čím moc preberali do svojich rúk vládcovia nóm, je tu typické: striedanie panovníkov, narušenie závlahového hospodárstva, prienik lúpežných kočovných kmeňov => obdobie 11 dynastie => podarilo sa obnoviť poriadok, znovu zjednotila Egypt, sídlila v Tébach => znaky => poriadok v Egypte => obnova výstavby zavlažovacích kanálov => najdôležitejšia poľnohospodárska oblasť => Fajjún => obdobie 12 dynastie => výbojné vojny, upevnenie moci, panovník bol Senvosret III => nadviazanie obchodných vzťahov s mestami v Sýrii a Palestíne => oslabila moc náčelníkov v nómoch, dosadila verných ľudí na úrady => polovica 17. stor. p. n. l. => prenikajú do oblasti starovekého Egypta Hyxósovia => kočovný kmeň, mali šable a luky => oslabila sa moc faraónov, Egypt sa opäť rozpadol na menšie časti, spôsobila zánik Strednej ríše, podarilo sa ich vyhnať až po 100 rokoch Nová ríša => 1552 - 1070 p. n. l. => obdobie 18 - 20 dynastie => tretí vrchol staroegyptských dejín => zjednotenie krajiny, upevnenie moci, stabilizácia, vnútorných pomerov, výboje do susedných krajín => Thutmose III => dosiahol najväčší územný rozsah Egypta, dostal sa až do Palestíny => najvýznamnejší egyptský vojenský dobyvateľ => hlavné mesto Véset (Téby) => chrám zasvätený bohu Amonovi (vzduch a hojnosť) => kult boha Amona => štátne náboženstvo => vzrastá moc kňazov => Amenothep IV => mal ženu Nefertiti => založil nové mesto Achetaton => zmenil si meno na Achnaton => presadzoval nové náboženstvo boha Atona (slnko) => chcel oslabiť moc Amonových kňazov => Tutanchamón => nastúpil na trón ako 9 ročný, vládol 10 rokov => Ramesse II => viedol výbojné vojny v Sýrii a Palestíne => 1285 p. n. l. => bitka pri meste Kadeš s Chetitmi skončila nerozhodne, Ramesse II si musel vziať za manželku dcéru Chetitského panovníka Neskorá ríša => 1200 p. n. l. => výboje morských kmeňov => 671 p. n. l. => útoky Asýrčanov => 525 p. n. l. => Egypt dobyli Peržania => 332 p. n. l. => Alexander Macedónsky porazil kráľa Dareia III => 30 p. n. l. => Gaius Octavius pričlenil Egypt k Rímskej ríši

Ostatné orientálne civilizácie

=> vznikali v oblasti Blízkeho a Ďalekého východu Malá Ázia => Ríša Chetitov => vznik asi 2000 p. n. l. (príchod indoeurópskych kmeňov - Chetitov) => zakladali si malé mestské štáty => 1800 p. n. l. => Anitaš zjednotil tieto mestá => hlavné mesto Chattušaš => spoločnosť => kráľ => politická a náboženská funkcia => kráľovská rada (pankuš) => náčelníci bohatých pastierskych rodín => mali kontrolovať kráľa (prípadne ho odsúdiť) => slobodné obyvateľstvo => roľníci, remeselníci, obchodníci => Stará ríša => výboje na východ (Sýria, Palestína) => Muršilis si podmanil Babylon v Mezopotánii => Nová ríša => podmanili si Sýrsko-palestínske oblasti => 1200 p. n. l. => zánik Chetitskej ríše (zaútočili na ňu Morské národy) => používali klinové písmo (1915 n. l. Bedřich Hrozný => rozlúštil klinové písmo) => Sýria => severná časť medzi Chetíciou a Afrikou => prechádzalo tu množstvo obchodných ciest => Ugarit => najstaršie mesto v Sýrii (objavené 1972 n. l.) => Fenícia => mestá: Tyros, Byblos, Sidón; národy: Semitské kmene, Amorejci => 814 p. n. l. => založili v Afrike Kartágo => hláskové písmo (pôvodne 30 znakov neskôr ho Gréci obohatili a potom vznikla latinka) => Palestína => južná časť pobrežia stredozemného mora => podľa pôvodných obyvateľov => Paleštim => tieto kmene stavali mestá s hradbami => z nich sa vytvorilo kanáanske obyvateľstvo => prichádzajú Semitské kmene (12), ktoré spojili a vytvorili židovský národ => po návrate z Egypta dobyli celé územie Palestíny, volali ich izraelitské kmene => izraelitské kmene sa zjednotili po vládou Saula => Saulov nástupca Dávid si vybral za hlavné mesto Jeruzalem => Šalamún nechal postaviť chrám pre boha Jahveho => najprv polyteistické náboženstvo => potom monoteistické náboženstvo => Tóra => svätá kniha (starý zákon) => po smrti šalamúna => rozpad ríše na => severné kráľovstvo (Izrael) => hl. m. => Samária => južné kráľovstvo (Judsko) => hl. m. => Jeruzalem => 722 p. n. l. => tieto kráľovstvá dobyli Asýrčania a presťahovali obyvateľov do Babylónie => 539 p. n. l. => Kýros dobyl Babylon a povolil židom návrat => Asýria => severná časť Mezopotánie (hl. m. => Ašúr) => zakladali obchodné mestá a kolónie v Malej Ázii => výborný bojovníci => používali bojové vozy => 8 stor. p. n. l. => najsilnejší štát na Strednom východe => obsadili severnú a južnú Palestínu, Sýriu, južnú časť Malej Ázie, Egypt => 612 p. n. l. => dobyli Asýriu Medovia a Babylončania => Novobabylonská ríša => vznikla na troskách Asýrskej ríše, pokračovalo sa v politike asýrskych vládcov => Nabukadnezar znova vystaval Babylon (chrám boha Marduka)

Staroveká India => prírodné podmienky => pohoria => Hinduš, Himaláje, Vindjské pohorie => rieky => Ganga, Indus, Brahmaputra

=> podnebie => monzúny (dažde) => 4 tis. p. n. l. => vznik harappskej civilizácie => mestá: Harappa, Mohendžaro => poľnohospodárstvo: rem. výroba, chov dobytka => protoindické písmo (nerozlúštené) => 1750 p. n. l. => príchod indoeurópskych kmeňov (Árijcov) => prišli z ruských stepí => prvotné rozdelenie spoločnosti => kmeňový náčelník (Radža) => ostatné obyvateľstvo => odvádzalo naturálne dávky => neskoršie delenie spoločnosti (kasty) => kňazi => brahmani => najvyššie postavenie => bojovníci => kšatriovia => pochádzajú odtiaľ aj vládcovia => remeselníci, och., roľ. => vajšovia => najnižšia vrstva => šúdrovia Maghadská ríša => 1500 p. n. l. => teritoriálny štát (z viacerých miest) => Gautama (Budha) => budhizmus => chcel zmeniť indickú spoločnosť (sociálne rozdiely v spoločnosti); každé bitie je určitým utrpením, a to sa dá prekonať len cestou poznania; nirvána => dosiahnutie ,,pokoja duše“ => 331 p. n. l. => Alexander Veľký vtrhol do Indie, nedobyl ju, ale Maghdaská ríša sa rozpadá a vzniká Maurijská civilizácia Maurijská civilizácia (321 - 184 p. n. l.) => Ašóka => zjednotil celú Indiu, Nepál a časť Afganistanu, odmietal násilie a vojny, staral sa o poddaných, bol prívržencom budhizmu, staral sa o kultúru, budoval kopulovité stupy (pohrebné mohyly) a zakladal kláštory, po jeho smrti sa ríša zmenšovala až zanikla => 184 p. n. l. => vtrhli cudzie národy => vytváranie vlastných samostatných štátov => kultúra => desiatková sústava, Ludolfovo číslo => chirurgia a anatómia (plastické operácie, cisársky rez, operácie očného zákalu) => literárny vedci => písali eposy, používali sanskript => védska kultúra => hymny, zaklínadlá, predstavy o bohoch (upanisády) => náboženstvá => budhizmus, džinizmus, hinduizmus

Staroveká Čína => prírodné podmienky => sever => pohoria a púšte => stred => rieky (Jang - c` - tiang a Chuang Che zabezpečovali dostatok vlahy) => hospodársky rozvoj Číny => poľnohospodárstvo => obilniny, ovocie, ryža, konope, priadka morušová => remeselná výroba => zbrane, bronzové nádoby => obchod => dovoz => kovy => vývoz => hodváb, luxusné výrobky => 2100 p. n. l. => vznik malých mestských štátov na území Číny 1300 p. n. l. => vzniká štát Jin => obyvateľstvo sa členilo => vládnuca vrstva => wang => panovník => politická, náboženská, vojenská moc => roľníci, remeselníci, obchodníci => prvé náboženstvo => konfucionizmus => poslušnosť nižšie postavených voči vyššie postaveným, kde mal jednotlivec podriadiť svoje záujmy záujmom štátu => druhé náboženstvo => legizmus => právo a zákon => rovnosť medzi obyvateľmi

=> tretie náboženstvo => taoizmus (majster Lao`c) => náboženstvo blaženého veku, ktoré už ľudstvo dosiahlo a mohlo sa k nemu vrátiť => 4. stor. p. n. l. => zjednotenie všetkých štátov po vládou štátu Čchin => zakladateľ Čcheng => vyhlásil sa za prvého cisára Čchin => krajina bola rozdelená na okresy => správcovia podriadení panovníkovi => budovala sa sieť ciest, zaviedli sa jednotné váhy a miery => zaviedol sa spoločný zákonník => používanie bronzových a zlatých mincí ako jednotného platidla => staval sa Veľký múr (5000 km) => 209 p. n. l. => začína vládnuť dynastia Chan => najväčší územný rozsah, vybudovanie hodvábnej cesty => kultúra => kompas, papier, pušný prach, tlačiarenská technika, znakové písmo, porcelán, akupunktúra => 187 p. n. l. => rozpad Číny

Staroveké Grécko - prírodné podmienky - hornatý povrch (20% poľnohospodárskej pôdy) - teplé a suché podnebie (najviac zrážok v jeseni a zime) - Balkánsky polostrov a Peloponéz; Egejské more, Iónske more Hospodárstvo - poľnohospodárstvo: obilie, vinič, olivy - remeselníctvo: mramor, meď, zlato, striebro - chov: ovce, kozy Delenie gréckych dejín - predgrécke dejiny - Kykladská civilizácia - Minojská civilizácia - grécke dejiny - Mykénske obdobie - Homérske obdobie - Archaické obdobie - Klasické obdobie - Helenistické obdobie Kykladská kultúra - najstaršie obdobie (3 tis. p. n. l.), vyvíjala sa na ostrovoch v Egejskom mori, spracovávali bronz, vznikajú malé mestá, ktoré obchodovali s Krétou, náboženské prejavy - idoly (sošky z bieleho mramoru, hlavne nahých ženských tiel). Minojská kultúra - 2000 - 1700/1450 p. n. l.; vyvinula sa na ostrove Kréta, stavali sa prvé paláce (Knóssos, Fajstos, Malija); paláce - politické, náboženské, administratívne, výrobné centrum; piktografické písmo => lineárne písmo A => lineárne písmo B; 1700 p. n. l. => zemetrasenie, paláce boli zničené, Gréci ich obnovili 1450 p. n. l. => výbuch sopky, paláce boli zasypané, zachoval sa len Knóssos => príchod Achájcov na Krétu - zmocnili sa vlády 1200 p. n. l. => na Kréte sa zmocnili vlády Dóri - zakladali nové paláce; polyteizmus - obetovanie detí bohom. Mykénske obdobie - 17. stor. p. n. l. => vznik mestských štátov v Grécku (Peloponéz => Mykény, Argos, Tiryns, Sparta; Stredné Grécko => Orchomenos, Téby, Atény) => budovali sa mohutné a silné hrady na vyvýšených miestach - žil tam panovník s vojenskou družinou => používalo sa lineárne písmo B 12. stor. p. n. l. => Trójska vojna (Mykénsky Gréci vs. Trója) Homérske obdobie - 1100 - 800 p. n. l. => kmene Dórov - rody => rodiny - spoločnosť založená na pokrvných zväzkoch; sídlili v dedinách - na čele bol kráľ (basileos) => nepoužívalo sa písmo (temné obdobie) => Homér - Ilias a Odyssea Archaické obdobie - 776 - 500. p. n. l.

776 p. n. l. => prvé olympijské hry; vznik mestských štátov (Polis) => spoločnosť - vládnuca moc => z rúk kráľa do rúk aristokracie, kráľovské kompetencie prevzali volený úradníci - Archonti => bolo ich 9 a boli volený na 1 rok => rada starších - Areopág - občania => slobodný obyvatelia - muž, ktorý dosiahol určitý vek - práva - právo voliť (ale nemohli byť volený => nie sú aristokrati) - vlastniť majetok - ochrana majetku a života - povinnosť - poskytnúť výzbroj a vojenskú pomoc - ostatný => prisťahovalci a otroci (dlžníci), vojnový zajatci, otroci počas gréckej kolonizácie Oligarchia - vláda určitej rodovej šľachty =>veľká grécka kolonizácia (8 stor. p. n. l.) => príčiny => poľnohospodárska pôda => rozvoj obchodu => smer => západné pobrežie Malej Ázie, úžiny Bospor a Dardanely, pobrežie Čierneho mora, Sicília a Južná Itália, Francúzsko, Španielsko => dovoz => obilniny, potraviny, drevo, kovy, luxusné výrobky, otroci => dôsledky => nové územia, posilnenie remeselníkov a obchodníkov, vznik filozofie => posilnenie rem. a obch. => chcú sa podieľať na moci => panovníci začínajú robiť ústupky : Solón (Atény) => rozdelil obyvateľstvo do štyroch skupín; Pesistratos (tyran - tyrania) =>zaberala sa aristokratická pôda, stavali sa chrámy, organizovali športové hry Kalokagatia - spojenie krásy a dobra, tela a duše Ekechéria - posvätný mier počas olympijských hier Klasické obdobie - 500 - 338 p. n. l. => bolo vrcholom politického a kultúrneho vývoja v Grécku => ekonomika: poľnohospodárstvo, remeslá (práca otrokov) Sparta: => poloha - v Lakónii (nemá prístup k moru) => spoločnosť - sparťania (10 000, bojovníci) - perioikovia (slobodný - neplnoprávny; obchodníci, remeselníci) - heilóti (otroci, roľníci) => vláda - dvaja králi (mier - na čele krajiny; vojna - na čele armády) - gerúzia - rada starších - efori (volený na 1 rok; bolo ich 5; najvyšší úradníci v Sparte) - zhromaždenie dospelých plnoprávnych občanov => výchova - bola podriadená boju; od 6 rokov deti vychovával štát - bola zameraná na pechotu (ťažkoodenci) - 20 rokov - vstup do vojska; 30 rokov - plnoprávni občania - hlavná hodnota - telesná zdatnosť Atény: => poloha - v Attike (mali prístup k moru) => spoločnosť - plnoprávny - eupatriodi, gaomóri - neplnoprávny - metoikovia - otroci => vláda - archonti - rozdelili si funkciu kráľa; boli volený na 1 rok; bolo ich 9

- eponimos - riadil štát - polemarchos - riadil vojsko - baileos - riadil náboženstvo - areopág - rada starších - snem => výchova - cieľom bola kalokagatia - mravná a estetická výchova - od 7 rokov chodili do súkromnej školy s otrokom (paidagógom) => školy - školy gramatistov (písať, čítať, počítať) - školy gitaristov (hudba) - palestra (zápasenie) - gymnázium (od 16 rokov) => filozofia - Sokrates, Platón, Aristoteles => Grécko-perzské vojny: - 6 stor. p. n. l. => Kýros zjednotil Perziu - vstup Atén na pomoc osadám (Malá Ázia), bol zámienkou na vypuknutie grécko-perzských vojen - 492 p. n. l. => prvý pokus Peržanov zaútočiť; pri myse Athos ich potopila búrka I. vojna => 490 p. n. l. => bitka pri Maratóne => na čele Atén bol Miltiades; na čele Peržanov Dareios I. => vojsko 12 000 mužov ; vojsko 40 000 mužov => padlo 192 vojakov ; padlo 6 400 vojakov => vyhrali Atény Tenistokles - najvýznamnejší politik týchto dôb; chcel aby Aténčania stavali lode (triéry, pentéry); nechal vybudovať prístav Pyreus II. vojna => 480 p. n. l. => bitka pri Termopylách; Protiperzská koalícia (300 gréckych miest) => na čele bola Sparta (Leonidas); na čele bol Xerxes => Sparta začala útok a na mori ju sprevádzalo loďstvo => Efialtes ukázal Peržanom tajnú cestu do Termopýl => Termopyly padli aj s kráľom Leonidasom => Aténčania sa presťahovali ku Salamínam => Xerxes zničil Atény III. vojna => 480 p. n. l. => bitka pri Salamínach => na Peržanov zaútočili Aténčania => Aténčania vyhrali => Xerxes vôbec nebojoval, len sa prizeral ako padli jeho vojská; vrátil sa, ale časť jeho armády prezimovala v Grécku IV. vojna => 479 p. n. l. => bitka pri Platajách, pri myse Mykalé => Gréci vyhrali; grécko-perzské vojny sa skončili na pevnine, ale na mori sa ešte stále bojovalo => 449 p. n. l. => bol podpísaný Kaliov mier => Perzia uznala samostatnosť gréckych mestských štátov v Malej Ázii; Gréci sa stali pánmi stredomoria Aténska demokracia: => obyčajové právo (zavedené roku 621 p. n. l. Drakónom) => každý mohol byť volený => rada 500 => najvyšší výkonný orgán v Aténach => elérmi rady 500 boli prytani => Heliaia => ľudový súd => ostrakizmus => základy aténskej demokracie => Perikles => vrchol aténskej demokracie => 14-krát zvolený za stratéga => bojoval za nemajetných ľudí => základné ústavné reformy => platby sudcom => diéty => platby za vojenskú službu, za vojenské funkcie => peňažná pomoc chudobným občanom => obnova chrámových stavieb v Akropole

=> prebudoval Parthenón (nechal ho aj opevniť) Peloponézska vojna =>431 - 404 p. n. l.; medzi Spartou a Aténami => Sparta - peloponézsky spolok; Atény - aténsky námorný spolok (z Deltského spolku) => príčinou bolo námorné a obchodné súperenie medzi A. a S. o Hegemóniu => Atény až v roku 421 p. n. l. podpísali dočasný mier na 50 rokov => Atény porušili mier v roku 415 zaútočili na Sirakúzy (spojenci Sparty), boli porazený => na stranu Sparty sa postavila Perzia (ponúkla finančnú pomoc na loďstvo) => 405 p. n. l. => pri Aigospotamoi boli Aténčania porazený => 404 p. n. l. => bol uzavretý mier Dôsledky => musel sa rozpustiť aténsky námorný spolok => zbúrali sa aténske hradby => snaha Sparty zaviesť oligarchiu => 403 p. n. l. => v Aténach bola čiastočne obnovená demokracia Korintská vojna => 395 - 371 p. n. l. => na stranu Atén sa postavili Téby, Korint, Argon => pri rieke Leuther bola Sparta porazená Dôsledky => koniec nadvlády Sparty; oslabenie krajiny => Grécko napadla Macedónia Grécka klasická kultúra => vrchol gréckeho umenia a kultúry a) dramatická tvorba => vznikla z piesní a obradov (Dionýzovské slávnosti) => tragédie, komédie b) dejepisectvo => Herodotos => opisoval grécko-perzské vojny => Thukidydes => opisoval peloponézsku vojnu => Xenofón => opisoval udalosti v Grécku po peloponézskej vojne c) filozofia => sofisti => filozofi, ktorý pripravovali občanov na ich politickú kariéru => Sokrates => zaoberal sa otázkou, v čom spočíva šťastie človeka => Platón => založil v Aténach vlastnú filozofickú školu Akadémiu => Aristoteles => učiteľ mladého Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy Helenistické obdobie - Macedónia => vnútrozemský štát na severe Grécka; na čele bol kráľ, nižšie aristokracia a potom remeselníci, obchodníci, roľníci => základné jednotky macedónskej armády boli falangy => šík vojska posilnený na pravom krídle s kopijami a mečmi Filip II => chcel získať prístup k moru; začína výbojnú politiku => 338 p. n. l. => bitka pri Chaironei => podmanenie celého Grécka (bolo prvýkrát zjednotené) => bol zabitý na svadbe svojej dcéry Kleopatry Alexander Macedónsky => 336 - 323 p. n. l. => výbojná politika => obsadil Malú Áziu => 332 p. n. l. => dobyl (oslobodil) Egypt, vybudoval prístav Alexandriu => 331 p. n. l. => bitka medzi Perziou a Alexandrom Macedónskym pri Gaugamelách => dostal titul kráľa => 327 p. n. l. => dostal sa do Indie, ale nedobil ju => 16. 6. 323 p. n. l. => zomrel na maláriu v Babylone => nezanechal potomka => boj o moc medzi diadochónmi Helenistické štáty: => Egypt => vláda Ptolemaiovcov => hlavné mesto Alexandria => budovanie kráľovských palácov, mauzóleí, športovísk, maják na ostrove Faros =>vybudovanie knižnice v Alexandrii

=> Sýria => vláda Seleukovcov => zakladanie nových miest (usadzovali sa tu obchodníci, remeselníci, vládnuce vrstvy) => Pergamon => vláda Attalovcov => súperenie s Egyptskou Alexandriou o kultúrne prvenstvo => založená knižnica s tisíckami zvitkov diel (písali sa na pergamen => kódexy) => Macedónia => vláda Antigonovcov => spájanie jednotlivých štátov do spolkov => medzi helenistickými štátmi prebiehajú boje o pohraničné územia => oslabovanie štátov => to využila Rímska ríša a postupne obsadila všetky helenistické štáty a) 168 p. n. l => bitka pri Pidny => padol posledný macedónsky kráľ Perseus b) 146 p. n. l. => zničili Korint => podmanenie si Grécka c) 133 p. n. l. => zomrel Pergamský kráľ; v závete venoval ríšu Rimanom d) 64 p. n. l. => Romania si podmanili Sýriu e) 30 p. n. l. => Rimania si podmanili Egypt (zánik helenistických štátov) Helenistická kultúra: => helenizmus => obdobie gréckych dejín od Alexandra Macedónskeho po ovládnutie Rímskou ríšou => filozofia => hľadanie príčiny a formy pokojného života; neangažovanie sa v politike => náboženstvo => spojenie s východnými náboženstvami; mystériá => umenie => realistický portrét, knižnice, stĺporadia => veda => knižnice, filológia, história

Apeninský polostrov => prírodné podmienky => Apeninský polostrov, teplé a vlhké podnebie, rieky: Pád a Tiber => obyvateľstvo => sever: Kelti, Ligurovia => stred: Etruskovia => juh: Gréci, Sikáni, Sikeli Etruská civilizácia => 1000 p. n. l. => príchod etruských kmeňov => zakladali si mestské štáty => federácia => moc mala aristokracia, na čele krajiny bol kráľ => neskôr volený úradníci => výbojná politika => hospodárstvo => poľnohospodárstvo => vínna réva, olivy, zavlažovacie zariadenia => remeselná výroba => železo, meď, cín => kovové nádoby, zbrane, prac. nástroje => umenie => pod vplyvom remeselnej výroby, vychádzalo z gréckeho umenia (fresky), bronzové sochy => náboženstvo => podobných bohovia ako v grécku, stavali chrámy a hrobky z mramoru a hliny ukončené kupolou => nekropoly (mestá mŕtvych) => písmo => prevzali od Grékov (nebolo rozlúštené) Rímske kráľovstvo => 753 p. n. l. => založenie mesta Rím na 7 pahorkoch => legenda: založili ho Romulus a Rémus z Alba Longa => historicky: spájaním dedín s pahorkom Palatín (Latinovia) a s pahorkom Kapitol (Etruskovia) => spoločnosť (753 - 510 p. n. l.) =>kráľ => vojenský veliteľ, náboženský predstaviteľ, riadiaca funkcia => senát => poradný orgán kráľa (naj. rímske rodiny) => snem => prijímal rozhodnutia kráľov => rodina => najmenšia spol. jednotka aj so služob. => obyvateľstvo => aristokracia

=> patricijovia => potomkovia pôvodných ob. (300 rodov) - plnoprávny => plebejci => roľníci, rem., potomkovia prisťahovalcov - neplnoprávny => vláda etruských kráľov => Tarquinius Priscus => Rím mal vzhľad etruského mesta, široké ulice, voda odtekala kanálmi => Servius Tullius => reforma ústavy => majetkový cenzus => 5 majetkových tried, 4 mestské tribúny => Superbus => zvrhnutý a vyhnaný z Ríma Rímska republika => 510 p. n. l. => vznik republiky res publica => vec verejná => posledný etruský kráľ Superbus bol vyhnaný => politické funkcie => magitrát => zbor úradníkov => konzuli => 2 konzuli počas 1 roka => prétori => súdna moc => kvestori => financie => edidovia => bezpečnosť a poriadok v štáte => cenzori => ohodnocovali majetok => diktátor => len v čase vojny - 6 mesiacov => senát => 300 členov => bývalí politickí funkcionári => zahraničná politika => viedli sa boje o strednú Itáliu s etruskými mestami, ktoré porazili v roku 396 p. n. l. => získali vládu => boje so Samnitmi na východe v Kampánii => tiež si ich podmanili => boje na juhu s prístavom Tarent (osady Grékov) => zavolal si na pomoc Pyrhos => použil v bojoch slonov => nepodarilo sa mu ho zachrániť => Tarent porazený => 272 p. n. l. => Rím ovládol Itáliu => vnútorná politika => boj plebejcov a patricijov o zrovnoprávnenie => príčina => majetkové rozdiely, plebejci nesmeli uzatvárať manželstvá s patricijmi a zastávať úrady => 1. secesia => plebejci odišli na pahorok Aventinus => vyhrážali sa, že si založia vlastné štáty => dosiahli vyhlásenie funkcie tribún ľudu => právo veta => 2. secesia => zmenili obyčajové právo, spísané nové => zákony dvanástich tabúľ => bronzové tabule => hospodárstvo => súkromné a kolektívne => súkromné => obilie, strukoviny, vínna réva ... => kolektívne => odvádzanie štátu - nobilita => nová spoločenská skupiny, úradnícka aristokracia => bohatí plebejci a patricijovia mali rovnaké možnosti => rovnaké úrady Púnske vojny => 814 p. n. l. => založenie Kartága Feničanmi => vzájomné politické a obchodné súperenie Kartága a Ríma o Sicíliu vyústilo do Púnskych vojen 1. púnska vojna => 264 - 241 p. n. l. => príčina => boj o Sicíliu => zámienka => príchod Rimanov na pomoc Sicílčanom pred Kartágom => omyl => Rimania zajali loď Kartága => napodobnili ju => zlepšili svoje loďstvo => zisk => Sicília => 1. rímska provincia => začali budovať svoju veľkú ríšu 2. púnska vojna => 218 - 201 p. n. l. => príčina => boj Ríma a Kartága o Hispániu => Hannibal zaútočil na spojenca Ríma, mesto => Saguntum => prírodné bohatstvo

=> Rimania neprišli na pomoc => Kartágo vypálilo Saguntum => Hannibal prešiel cez Alpy na slonoch do Itálie a využil moment prekvapenia => 204 p. n. l. => rímsky veliteľ Scipio sa vylodil v Afrike => 202 p. n. l. => Kartáginci pri Zame utrpeli porážku => Hannibal => časť armády nechal v Itálii a časť do Kartága => Kartágo => stratilo územia v Hispánii 3. púnska vojna => 149 - 146 p. n. l. => Rimania chceli zničiť Kartágo => mierové zmluvy => Kartágo mohlo viesť vojny len s povolením Ríma => Kartágo ich porušilo keď ich napadli spojenci Ríma => Numidská ríša => Kartágo muselo odovzdať všetky zbrane, zrúcať svoje mesto a vysťahovať sa viac do vnútrozemia => odmietli, Rimania ich porazili =>smrť alebo otroctvo + úplne zničili ich mesto => vymazali ho Vojny v Grécku => zámienka => oslobodenie gréckych štátov spod nadvlády Macedónie => obsadili Macedóniu a rozdelili ju na niekoľko častí a pripojili k Rímskej ríši => 146 p. n. l. => porazili vojsko gréckych mestských štátov; obliehali a vyplienili Korint => vytvorili provinciu Achája => 133 p. n. l. => Attalos III odkázal Pergamonskú ríšu rímskemu ľudu => provincia Ázia Provincie => územia Rímskej ríše mimo Itálie; spravovali ich úradníci, ktorí predtým riadili rímsky štát Zo získanej pôdy vytvárali veľkostatky, pracovali na nich stovky otrokov. Hnutie bratov Gracchovcov => chceli rozdeliť štátnu pôdu medzi bezzemkov => narazili na odpor veľkostatkárov zo senátu => Tiberia zabili, Gaius spáchal samovraždu Spartakovo povstanie => v gladiátorskej škole v Capua =>73 p. n. l. => podarilo sa utiecť 72 otrokom => uchýlili sa na sopke Vezuv; vytvorili vojenský oddiel => boli obkľúčený a porazený => 6000 otrokov bolo ukrižovaných na ceste z Ríma do Capuy (Appiova cesta) Občianske vojny => 2 stor. p. n. l. => optimáti => najlepší bohatí obyvatelia Ríma, prívrženci nobility, konali v prospech senátu, predstaviteľ Cornelius Sulla => populári => prívrženci ľudu, presadzovali drobnejšie reformy, oporou bol tribún ľudu a ľudové zhromaždenie, predstaviteľ bol Gaius Marius => 5-krát bol konzulom => vojenská reforma => žoldnierska armáda => spor medzi populármi a optimátmi vyvrcholil v občianskych vojnách => Sulla odchádza do vojny s kráľom Mitriadom => Marius ovládol Rím a menoval sa do čela vojny => po návrate Sulla vyhnal Maria, prenasledoval populárov a tribúnov ľudu => Sulla znova ide do vojny s Mitriadom a Marius s Cinnom znovu ovládol Rím a vydali proskripcie (zoznamy nepohodlných), boli namierený proti optimátom, každý mal právo zabiť sullovca a zobrať mu majetok => 86 p. n. l. => jediný vládca Cinna, Sulla porazil Mitriada a vracia sa do Ríma => 79 p. n. l. => Sulla sa vyhlásil za diktátora => posilnila sa moc aristokracie => oslabila sa moc tribúnov ľudu => vojsko => základný znak diktátorskej vlády Prvý triumvirát => 60 p. n. l. => traja politici vytvorili tajnú dohodu, ktorá sa nazýva triumvirát: => Gnacus Pompeius (Hispánia) => výborný veliteľ, potlačil pirátstvo v Stredozemnom mori => Marcus Licinius Crassus (územia na východe) => potlačenie Spartakovho povstania, mal obrovský majetok => Gaius Julius Caesar (Galia) => pochádzal z aristokratickej rodiny, obnovil kult Gaia Maria => po skončení úradu konzula si nechal odhlasovať správu v Galii

=> 53 p. n. l. => Crassus zahynul vo vojne na východe => Pompeius sa začal zbližovať so senátom a chcel zničiť Caesara => Caesar sa rozhodol zakročiť => 49 p. n. l. => prekročil rieku Rubikon => Caesar sa zmocnil Ríma; porazil Pompeiových stúpencov v Hispánii a na ostrove Farsalos => Pompeius ušiel do Egypta, kde ho nechal egyptský panovník zabiť => Caesar => zasiahol do dynastických sporov v Egypte a dosadil Kleopatru na trón => po návrate do Ríma si udelil titul diktátora => zaviedol juliánsky kalendár; urobil reformy populárne medzi chudobnými ľuďmi => 15. marca 44 p. n. l. => Caesar bol pri vstupe do senátu dobodaný na smrť Druhý triumvirát => 43 p. n. l. => Lepidus (veliteľ jazdy; Afrika), Marcus Antonius (veliteľ pechoty; územia na východe) a Gaius Octavius (Caesarov adoptívny syn; Rím) => vytvárajú druhý triumvirát => chceli poraziť republikánov v Grécku; porazili ich v bitke pri Fillipi => 31 p. n. l. => Octavián poštval Rím proti Kleopatre a Marcovi Antoniovi, ktorý nakoniec spáchali samovraždu => 27 p. n. l. => Octavián zložil všetky významné funkcie a prijal titul Augustus => bol prvý rímsky cisár Rané cisárstvo => 27 p. n. l. => začína obdobie cisárstva v Ríme (obdobie pricipátu => samovlády) samovláda => štátna forma vlády spájajúca absolutistickú moc so zachovaním republikánskych prvkov (hlavne funkcií) Octavius Augustus => prijal titul vznešený (Augustus) => opieral sa o rímsku armádu (25 légií; 1 légia = 6000 vojakov) => za víťazstvá vo vojnách získal titul imperátor => zriadil funkcie prétoriánov (osobná stráž cisára) => získal funkcie => tribún ľudu, cenzor, senátor, konzul, najvyšší kňaz => princeps senatus => vnútorná politika => po občianskych vojnách sa snažil o obnovu tradičnej morálky a náboženstva; podporoval rodiny s deťmi, rozvoj kultúry (Titus Livius, Vergilísius); nechal postaviť chrám Augustovho mieru a cisársky palác v Palestíne; podporoval chudobné obyvateľstvo; bol stúpencom gladiátorských hier => zahraničná politika => venoval pozornosť provinciám => senátne provincie => senát a úradníci => cisárske provincie => legáti => aby upevňoval a rozširoval rímsku ríšu bojoval vo vojnách => veľkým nebezpečenstvom boli Germáni => 9 n. l. => Rimanov porazili Germáni v Teotoburskom lese => 14 n. l. => zomiera Augustus; začína sa vláda novej dynastie v Rímskej ríši => od 14 n. l. => julsko-klavdiovská dynastia => Tiberius => pokračoval v Augustovej politike => Caligula => vládol despoticky; prenasledoval senátorov => Claudius => bol dosadený za zavraždeného Caligulu; obnovil poriadok a zavádzal nové cisárske úrady => Nero => zneužíval moc; prenasledoval senátorov; nechal podpáliť Rím a obvinil z toho kresťanov; spáchal samovraždu => 69 n. l. => flaviovská dynastia

=> Falvius Vespanius => potlačil povstanie židov v Judei => Titus => obnovil prosperitu krajiny, postavil mnohé stavby (Koloseum) => Domitianus => prenasledoval senátorov; nechal sa uctievať ako Pán a Boh; zavraždili ho prétoriáni => 96 n. l. => adoptovaní cisári => senát prišiel s myšlienkou, aby si cisári adoptovali prevažne vojenských veliteľov => 100 ročná vláda => územná expanzia, hospodársky rozkvet => Nervu => adoptoval Traiana; vládol 2 roky => Traian => porazil kmene Dákov a Peržanov; najväčší územný rozsah Rímskej ríše; ako posledný viedol úspešné výbojné vojny => Hadrián => staval opevnenia n hraniciach (Hadriánov val); Limes Romanus => Pius => rozkvet obchodu a remesiel => Markus Aurelius => obranné vojny proti Germánom a Sarmatským kmeňom (Markomanské vojny) => Commodus => uzavrel mier s Germánmi; 192 n. l. => zavraždený prétoriánmi =>193 n. l. => severovská dynastia => Severus Septimus => správca Panónskej provincie; posledné pokojné obdobie v Ríme, posilnenie centralistickej moci, staral sa o armádu => 212 n. l. => edikt, ktorým sa udeľovalo rímske občianstvo všetkým slobodným občanom impéria; striedanie panovníkov (za 50 rokov => 28 panovníkov; 4 neboli zavraždení); kolóni => slobodní roľníci, ktorí sa stávali otrokmi => 235 n. l. => vojaci zavraždili posledného Severovca, Alexandra Neskoré cisárstvo => 284 n. l. => Diocletanius je nový cisár; bol energický, prezieravý, zriekol sa titulu princeps a prijal titul Dominus et Deus, podľa toho sa začína obdobie dominátu. Určil si spolucisára na východe a každý si určil svojho nástupcu => vláda štyroch => tetrarchia Diocletanius => reformy => správna reforma => územia rozdelil na provincie, ktoré tvorili väčšie celky diecézy a prefektúry => vojenská reforma => do armády povolával germánov => barbarizácia => stála pohraničná a mobilná armáda => dôstojnícke tituly boli udeľované na základe schopností => hospodárska reforma => pevné ceny a mzdy; razil strieborné a zlaté (solidy) mince => náboženská reforma => prenasledoval kresťanov => 305 n. l. => zriekol sa vlády a odišiel do Splitu; zomiera na zápalovú chorobu a odvolal niektoré náboženské reformy Konštantín => 306 - 337 n. l. => zrušil tetrarchiu; vládol ako jediný cisár => podporoval kresťanstvo; 313 n. l. => vydal Milánsky edikt => zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami => 325 n. l. => v Nikaia => prijali sa základné články kresťanskej viery => herézia => všetci ľudia, ktorí neboli kresťanskej viery boli kacíri => Konštantín sa nechal pokrstiť až na smrteľnej posteli => na území mestečka Byzantion sa za 6 rokov postavilo sídelné mesto Rímskej ríše Konštantinopol => 395 n. l. => Theodosius rozdelil ríšu medzi => Arcadius => východorímska ríša (Konštantinopol) => Honorius => západorímska ríša (Ravenna) => 4 - 7 stor. n. l. => veľké sťahovanie národov; útočia Germáni, Góti, Vizigóti, Tráci, Vandali, Huni => 476 n. l. => západorímska ríša => na trón dosadil Patricus Orestus svojho syna Romula Augustula.

=> Odoakar => nechal zavraždiť Oresta, zosadil z trónu Romula a nechal sa vyhlásiť za kráľa Itálie a germánskych národov => zánik západorímskej ríše; koniec staroveku 529 n. l. => koniec antiky ako kultúrneho obdobia; byzantský cisár Justinián zatvoril Platónovu akadémiu v Aténach

Stredovek

=> tento pojem začali používať taliansky vzdelanci (symbolizuje obdobie medzi antikou a renesanciou) => je to obdobie celkového kultúrneho a civilizačného úpadku (obdobie temna) => éra násilného prerušenia prirodzenej vývojovej línie dejín => 1469 n. l. => prvýkrát použil Giovanni Andrea pojem stredovek => stredovek => feudalizmus => spoločenské zriadenie založené na poddanských vzťahoch a lénnej povinnosti => 476 n. l. => začiatok stredoveku (zánik západorímskej ríše; prijatie kresťanstva; prerušenie obchodu medzi východom a západom; sťahovanie národov) => 29. máj 1453 => koniec stredoveku (Mehmed II dobyl Konštantinopol; 1492 - objavenie Ameriky) Stredovek => ranný (včasný) => 5. - 12. stor. n. l. => nastávajú hospodárske, politické, spoločenské a kultúrne zmeny; rôzny vývoj v európskych krajinách; najvhodnejšie podmienky v Galii, Hispánii, Itália, Panónia, Byzancia => vrcholný => 12. - pol. 14. stor. n. l. => nepriaznivé obdobie pre vývoj spoločnosti (mor v Európe => čierna smrť; zomrelo 20 mil. ľudí); priaznivý vývoj ekonomiky, dokonalejšie nástroje; trojpoľný systém hospodárenia (jariny, oziminy, úhor), vznik miest ako stredísk obchodu a remesiel => neskorý => pol. 14. - prelom 15. a 16. stor. n. l. => používa sa striedavé hospodárenie; zavádzanie prvých manufaktúr (deľba práce); nové spoločenské triedy => buržoázia a robotníci (zánik stredoveku) Medievalistika => skúma vývoj stredovekej spoločnosti: dejiny výtvarného umenia, literatúry, etnológia národov, národností, etnických skupín => 5. stor. n. l. => Rím dvakrát vyrabovaný (410 n. l. - Vizigóti; 455 n. l. - Vandali) => 6. - 7. stor. n. l. => vznik barbarských štátov a kráľovstiev na území západorímskej ríše => zakladatelia => Germáni so súhlasom Rímanov => všetky kráľovstvá pod vplyvom antiky => písmo, náboženstvo, rozvoj poľnohospodárstva Vandalské kráľovstvo => Vandali sídlili najprv v Panónii, potom sa cez Gáliu a Hispániu dostali do Afriky => 429 n. l. => založenie Ríše Vandalov => 6. stor. n. l. => pod vplyvom byzantského cisára Justiniána zaniká Vandalská ríša Ostrogótska ríša => pôvodne žili medzi Donom a Dnestrom => ušli pred Hunmi, začali sa usadzovať v strednej Európe => 375 n. l. => napadli východorímsku ríšu => 378 n. l. => porazili ju pri Adrianopole => 493 n. l. => Teodorich napadol Odoakara a vytvoril na území Itálie Ostrogótsku ríšu => viedli boje s Byzantskou ríšou => 540 n. l. => Justiniánov vojvodca Balisar dobyl Ravennu => 553 n. l. => zajal ostrogótskeho kráľa Vitígisa => 555 n. l. => príchod Longobardov; zaniká Ostrogótska ríša => 568 n. l. => vznik Longobardskej ríše => 774 n. l. => Karol Veľký dobyl Longobardskú ríšu a stáva sa súčasťou Franskej ríše Vizigótska ríša => žili západne od rieky Dneper => 410 n. l. => pod vedením Alaricha vyplienili Rím => centrum Vizigótskej ríše bolo Tolosánske kráľovstvo => 451 n. l. => bojovali na Katalánskych poliach proti Hunom (Atila), zomiera kráľ Teodorich

=> Eurich => ovládol celú Galiu až po rieku Loire a celú Hispániu => najprv boli vytlačení z Galie Frankmi a neskoršie sa pod tlakom Arabských moslimov ríša rozpadla Britské ostrovy => Kelti boli vytlačení Germánskymi národmi (Anglovia, Sasi, Jutovia) => 9. stor. n. l. => pod tlakom Normanov (Vikingovia) dochádza k vzniku jednotného štátu

Franská ríša

=>5. stor. => z Belgicka a Nizozemska sa dali do pohybu Frankovia => vytvorenie Franskej ríše => najväčší, najdlhšie trvajúci a historicky najvýznamnejší štát germánskych kmeňov Franská ríša => 481 - 843 n. l. => zakladateľ => Chlodovik I (rod Merovejovcov) => ovládol Francúzsko až po Pyreneje, časť Nemecka => jeho nástupcovia získali Burgundsko, Bavorsko a severné Durínsko => po jeho smrti => rozdelenie ríše na 3 časti => Austrázia (Remeš) => Meustria (Paríž) => Burgundsko (Orleáns) => štátna správa => grófstva => menšie územné správne jednotky (baróni) => kmeňové kniežatstvá => staré germánske územia (vojvodovia => voľný vzťah k panovníkovi => spoločnosť => aristokracia => vojenská aristokracia (germánsky pôvod; na pravom brehu Rýna), tvorili ju rytieri, od panovníka získali léno => provinčná aristokracia (prevaha v Galii, nebola rímskeho pôvodu, ale postupne sa romanizovala) => právo => bolo potrebné pre fungovanie štátu => právny systém => 6. stor. => Sálsky zákonník (prvky rímskeho aj germánskeho obyčajového práva) => vo Franskej ríši dochádza k vzniku majordómov (správcovia palácov), ktorí získavali právomoci vo Franskej ríši; od 7. stor. => bol to dedičný titul Majordómovia: => Pipin II stredný => majordóm Austrázie; postupne zjednotil všetkých Frankov => získal od Byzancie pre pápeža územie Ravenska (Ravenna) => vstup Frankov na Apeninský polostrov => Karol Martel (Kladivo) => adoptovaný Pipinom II; vládol sám, vôbec sa nepodriaďoval kráľovi => 732 n. l. => porazil moslimov prenikajúcich do Európy => Pipin III krátky => ozajstný syn Martela => začal riešiť kráľovskú situáciu; vyhnal do kláštora Childericha III => 751 n. l. => nechal sa titulovať za franského kráľa; nová dynastia karolovcov; za posvätenie tejto dynastie získal pápež strednú Itáliu (Pipinova donácia => vznik pápežského štátu) => Karol Veľký => najvýznamnejší panovník karolovcov; 768 - 814 n. l.; získal Longobardskú korunu => 24. 12. 800 n. l. => bol korunovaný za rímskeho cisára; Byzancia sa odtrhla od západnej Európy a vzniká Svätá ríša rímska => získal územia Saska, Bavorska, Itálie, Pyreneje po rieku Ebro, podnikal útoky proti Slovanom (nikdy ich nezískal natrvalo, len platením mierovej dane) => najväčší územný rozsah Franskej ríše; zmena štátnej správy => územia boli rozdelené => Grófstva (Grófi => pripútaný vazalskými vzťahmi) => Marky (Markogrófi) => vojensko-správne jednotky v okrajových pohraničných oblastiach (kontrolované splnomocnencami)

Karolínska renesancia => zakladanie škôl pri kláštoroch => vychovávala sa štátna byrokracia => zvládnutie písomného styku a evidencie Lénny vzťah => vzťah pána a vazala => Ľudovít Pobožný => 814 - 840 n. l. => podľa neho mal najstarší syn získať titul a ostatný ho mali poslúchať a podporovať => mal 3 synov => 10. 8. 843 n. l. => Verdunská zmluva => územie sa rozdelilo na 3 časti medzi synov => Karol Holý => západne od Rýnu => Francúzsko => Ľudovít Nemec => východne od Rýnu => Nemecko => Lothar I => Porýnie od Baltského mora až po sev. Taliansko (zanikla a rozdelila sa medzi Francúzsko a Nemecko)

Byzantská ríša

=> Byzantion => Konštantinopol => Carihrad => vyspelý kultúrny štát => antická, orientálna a stredoveká kultúra => Justinián => chcel obnoviť Rímsku ríšu => podrobil si Vandalov a Ostrogótov => pričlenil Balkán, Malú Áziu, Egypt, Severnú Afriku, Hispániu, Pyreneje => po smrti Justiniána stratila Byzantská ríša Apeninský polostrov => nebezpečenstvo od Arabov => získali sev. Afriku a Hispániu => kultúra => mnoho kultúr a etník => latinčina => od 6. stor. gréčtina => kresťanstvo => za hlavu cirkvi uctievali cisára => cezaropopizmus => obrazoborectvo => zákaz zobrazovania bytostí a nadprirodzených javov => Gregor I povolil toto zobrazovanie => 1054 n. l. => pápežský rozkol (východná schizma); cirkev sa rozdelila na východnú a západnú Macedónska dynastia: => Basileos II Bulharobijca => rozkvet Byzantskej ríše => 1018 => ovládol silné Bulharsko Komnénovci: => Alexij I Komnén => politický vzostup; územné výboje => Manuel I => rozšíril vplyv ríše na celý Balkánsky polostrov; zasahoval do uhorských pomerov => 1176 => bitka pri Myriokefalone v Malej Ázii => Byzancia utrpela porážku od Seldžucských Turkov => koniec byzantského veľmocenského postavenia v Prednej Ázii => Michal VIII Pelialogos => zakladateľ poslednej panovníckej dynastie; znovu vrátil Konštantinopol => obnovenie Byzantskej ríše 6. júl 1439 => vo Florencii bola podpísaná listina Laetentur coeli, ktorá spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou 29. máj 1453 => osmanský sultán Mehmed II dobyl Konštantinopol

Slovania => pravlasť Slovanov medzi riekami Dneper a Visla =>6. stor. => Slovania sa dali do pohybu troma smermi => východ - Kyjevská rus

=> západ - Veľká Morava (ČŠ; PĽ) => juh - Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko => južný Slovania => Bulharsko => najprv obsadili Balkán, Tráciu, Dalmáciu => splynuli s Turkotatármi a v 7. stor. vytvorili Bulharský štát panovníci: => Chán Krum => výbojná politika => dobyl ríšu Avarov => dostal Bulharsko do popredia => uzavrel mier s Byzantským cisárom => posunul hranice Bulharska k riekam Tise, Dnestru a Karpatám => počas vlády jeho syna dosiahlo Bulharsko najväčší územný rozsah => Chán Boris => prijal kresťanstvo; nechal sa pokrstiť podľa strýka ako Michal => Chán Simeon => Borisov syn => podrobil si celý Balkánsky polostrov => robil si nárok na titul „cár Romejov“, ktorý získal v roku 917 n. l. => počas jeho vlády sa vrátili veľkomoravský žiaci Kliment a Naum, kde zdokonalili hlaholiku a vznikla cyrilika 1018 n. l. => Basileos II Bulharobijca dobyl ríšu Bulharov => východný Slovania => Kyjevská rus => po ceste vedúcej cez Novgorod a Kyjev prechádzali Normani (Variagovia) => variag knieža Rurik dobyl Novgorod => knieža Oleg => 882 n. l. => spojením novgorodského a kyjevského kniežatstva vytvoril Kyjevskú rus => za vlády kniežaťa Vladimíra prijíma Kyjevská rus kresťanstvo => knieža Jaroslav Múdry => najväčší územný rozsah => 1240 n. l. => nájazdy mongolov => rozpad staroruského štátu => vytvorenie Zlatej hordy => do popredia sa dostáva Moskovské kniežatstvo Moskovské kniežatstvo => Ivan I Kalita => získal právo vyberať dane pre Mongolov => do Moskvy sa presídlil najvyšší hodnostár ruskej cirkvi (metropolita) => Dimitrij Donský => začal otvorene bojovať proti Mongolom => 1380 n. l. => porazil ich v bitke pri Kulikovom poli pri Done => Ivan III => dokončil oslobodenie od mongolského jarma => pripojil Novgorodské a Tverské kniežatstvo => 1480 n. l. => odmietol platiť daň Zlatej horde => Ivan IV Hrozný => nechal sa ako prvý ruský panovník korunovať za cára; vyjadril nárok na zvrchovanú moc => samoderžavie => nadväzoval kontakty s vyspelou Európou, v Moskve založil prvú kníhtlačiareň Samova ríša => 623 – 658 n. l. => 6. stor. => osídľovanie západnými Slovanmi => vznikla na obranu proti Avarom => bol to len kmeňový zväz, nie štát Veľká Morava => 833 n. l. => pod tlakom Maďarov, po smrti Svätopluka sa rozpadá na Poľský štát, Český štát, Uhorský štát Poľský štát => zjednocovací proces Vislanov a Poľanov začal už v 9. stor. => Mieško I z rodu Piastovcov => položil základy Poľského štátu => Boleslav Chrabrý => expanzívna politika

=> 1018 n. l. => budišínsky mier (vzdal sa územných nárokov v Čechách a Uhorsku )

=> vybudoval efektívnu štátnu správu, ktorej základ tvorila hradská sústava (oporou boli hrady) => Krakow => sídlo poľských kráľov => jeho nástupcovia nedokázali udržať moc; Poľský štát sa rozpadá => zjednotenie => 14. stor. => Kazimír Veľký

Český štát => do 9. stor. súčasť Veľkej Moravy => po smrti Svätopluka sa odtrhli Česi a budujú si vlastný štát => od vzniku sa zaviazali vazalským sľubom Východofranskej marke => Přemyslovci => vytvorili hradskú sústavu (centrum - Praha) => Bořivoj => založil biskupstvo v Prahe => Václav I => bol zavraždený bratom Boleslavom (vyhlásili ho za svätého), lebo

nedokázal odolávať Frankom =>Přemysl Otakar I => 1212 n. l. => od franského panovníka Fridricha získal Zlatú

bulu sicílsku (zaručovala dedičnosť Přemyslovcov po meči) => Přemysl Otakar II => kráľ „zlatý a železný“ => hospodársky rozkvet krajiny

=> 1278 n. l. => padol v bitke na Moravskom poli s Rudolfom Habsburským => Václav II =>nechal raziť české groše

=> Václav III=> vymrel rod Přemyslovcov po meči; bol zavraždený (1306 n. l.)

=> Luxemburgovci => Ján Luxemburský => zobral si Elišku Přemyslovskú; padol v bitke pri Kreščaku => Karol IV => za jeho vlády vyvrcholil rozkvet krajiny; Praha sa stala jedným z

najvýznamnejších európskych miest; zriadil univerzitu (1348 n. l.); postavil most cez Vltavu

=> Žigmund Luxemburský => získal uhorský trón

Normani – Vikingovia => spoločenské zriadenie => 7. stor. - kmeňové zväzy; 8. stor. – rodové spoločenstvá => základný znak spoločnosti => vojenská demokracia thingu => zhromaždenie všetkých slobodných mužov; podliehal mu aj kráľ => spoločnosť => kráľ – vládca z aristokracie, ktorý si podmanil jednotlivé zväzy => obchodníci => bojovníci => roľníci => prírodné podmienky => drsné, studené a dlhé zimy => príčina ich expanzie Výboje Normanov: => 793 n. l. => vyrabovali kláštor Lindsfarne => začiatok výbojov do Európy => Britské ostrovy => útočili Dáni a Nóri => 842 n. l. => vypálili Londýn

=> 878 n. l. => pri Edingtone Dánov porazil kráľ Alfred Veľký; Anglicko sa rozdelilo na Anglosaskú a Dánsku časť

=> 920 n. l. => spojenie Anglosaskej a Dánskej časti, keď Anglosasi ovládli Dánsku časť => 1066 n. l. => anglický kráľ Eduard Vyznavač porazil Dánov, ale následne na to pri

Hastingse bol porazený Normanským vojvodom Viliam Dobyvateľ stal sa anglickým kráľom

=> Francúzsko => 845 n. l. => Normani dobyli Paríž pod vedením Rolla => 911 n. l. => Normani boli porazený; francúzsky kráľ dal Normanom ako léno časť svojho

územia => Normandia => Apeninský polostrov => 1130 – 1154 n. l. => založili Kráľovstvo obojakej Sicílie => zakladateľ Roger II => Rusko => expanzívna politika Švédov za obchodom s Byzanciou => 882 n. l. => zjednotenie Novgorodského a Kyjevského kniežatstva => vzniká Kyjevská rus => 1000 n. l. => Leif Eriksson sa dostal z Grónska na pobrežie Ameriky

Po expanzívnej politike dochádza k vzniku vlastných štátov (10. stor.): => Nórsko => zakladateľ Harald Krásnovlasý; v 10. stor. ho obsadili Dáni =>12. stor. => opätovný rozkvet Nórska počas vlády Sverra Sigurdssona => Dánsky štát => Sven Rozseknutý fúz a Knut Veľký boli najvýznamnejšími panovníkmi => Švédsko => zjednotilo sa v 11. stor. spojením niekoľkých kniežatstiev, mali svoje základné centrum v okolí

Uppsaly

Arabská ríša =>7. stor. => žili na Arabskom polostrove => po vzniku Islamu sa Arabská ríša rozšírila až po Pyrenejský polostrov Mohamed => zakladateľ Islamu, narodil sa v Mekke (okolo r. 570 n. l.) => vyzýval Arabov, aby zavrhli pohanské modly => 622 n. l. => Mohamed musel utiecť do Mediny; sformovalo sa moslimské spoločenstvo (umma)

=> prvý rok moslimského letopočtu (hidžra) Džihád => svätá vojna proti neveriacim => 630 n. l. => Mohamed dobyl Mekku; o dva roky zomrel; Islam sa začal šíriť ešte rýchlejšie Korán => svätá kniha Islamu Sunna => opisuje rôzne Mohamedove skutky a výroky Každý moslim musí uctievať Korán a plniť päť základných povinností: => vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden prorok => päťkrát za deň sa pomodliť v stave rituálnej čistoty modlitbu salát, otočený smerom k Mekke => postiť sa celý posvätný mesiac ramadán od východu po západ slnka => aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky =>platiť náboženskú daň – zakát Po smrti Mohameda sa vytvorili dve základné smery Islamu: => šiíti => uznávali Korán => sunniti => uznávali Korán aj Sunnu Mohamedov nástupca => kalif => politické vedenie a ochrana Islamského náboženstva Kalifovia: => Omar I. => dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt, Perziu Dynastia Umajjovcov: => vládli jedno storočie; premiestnili centrum z Mekky do Damasku Dynastia Abbásovcov: => vládli polovicu tisícročia; rozdelili štát na provincie, na čele stál emir; vezír – kalifov zástupca => zrovnoprávnili všetkých moslimov bez ohľadu na národnosť Arabská kultúra => vyvinula sa spojením pôvodnej kultúry a kultúrami ostatných podmanených krajín => geografia => znamenite opísali celú Arabskú ríšu => Ibn Fadlán => opísal svoje cesty po sev. Európe a Rusku => Ibrahím Ibn Jakub => opísal Ďaleký východ a strednú Európu => Ibn Idrisí => opísal Balkán => filozofia => prijali Aristotelovu filozofiu, ktorú prebrali z helenistických škôl => šíritelia => Ibn Sinna (Avicenna) a Ibn Rušd (Averroes) => písomníctvo => rozvoj poézie a dejepisectva => arabčina bola vo včasnom stredoveku medzinárodným kultúrnym jazykom => výtvarné umenie => stavba mešít (kopuly a minarety), bohatá ornamentálna výzdoba

Križiacke výpravy: => I. križiacka výprava => 1096 – 1099 n. l. => vytvorilo sa kresťanské Jeruzalemské kráľovstvo (padlo r. 1187) => III. križiacka výprava => 1189 – 1192 n. l. => nepodarilo sa dobyť Jeruzalem => výpravu viedol Fridrich I. Barbarosa, Filip II. August a Richard I. Levie srdce => vymohli si uzavretie dohody pre pútnikov, aby mohli navštevovať Jeruzalem => IV. križiacka výprava => 1202 – 1204 => chceli zaútočiť na Egypt ako na kľúč k Palestíne => križiakom nevystačili peniaze, tak zaplatili cestu bojom proti dalmátskemu Zadaru => nakoniec dobyli Konštantinopol a ustanovili Latinské cisárstvo => križiacka výprava detí => 1212 => bola to výprava sfanatizovaných detí, ktoré nakoniec skončili v otroctve =>V. križiacka výprava => 1217 – 1221 => mala charakter izolovaných výprav feudálov => podarilo sa na krátky čas dobyť prístav Damietta => cisár Fridrich II. vyjednávaním získal od sultána časť územia bývalého

Jeruzalemského kráľovstva s tromi mestami – Jeruzalemom, Betlehemom a Nazaretom; 1229 sa korunoval za jeruzalemského kráľa

=> VI. a VII. križiacka výprava => 1248 – 1254; 1270 – 1275 => hlavnou osobnosťou bol francúzsky kráľ

Ľudovít IX. Svätý => dobyli, ale aj stratili prístav Damietta => na VII. výprave kráľ Ľudovít IX. zahynul a jeho armádu zničil mor => Jeruzalemské kráľovstvo definitívne padlo roku 1291 Zisky z križiackych výprav: => rozvoj námorného obchodu; nové technológie, plodiny, vynálezy, priniesli arabské číslice, lepšie hygienické návyky (horúce kúpele, umývanie rúk pred jedlom), pozdvihnutie rytierskeho ducha európskej spoločnosti

Dejiny Francúzska do konca storočnej vojny 843 => Verdunská zmluva 877 => šľachta si vydobyla dedičnú držbu svojich lén => oslabovanie panovníckej moci bojmi s Normanmi 911 => Karol III => po bojoch s Normanmi, podpísal zmluvu, ktorou im dal časť sev. Francúzska ako léno; z

tohto územia vznikla Normandia => vnútorné pomery však narušovali ešte aj boje s nemeckými kráľmi

987 => boje s nemeckými kráľmi sa skončili tým, že sa na trón dostal Hugo Kapet => dynastiu Karolovcov vystriedali Kapetovci Mestá viedli rôzne boje s feudálmi, kráľ im dal výsady a tým sa stali nezávislí od feudálnej moci. pol. 13. stor. => Ľudovít IX. Svätý upevnil moc vo Francúzsku a po ňom Filip IV. Pekný 1309 – 1376 => Avignonské zajatie pápežov 13. 10. 1307 => Ľudovít IX. skonfiškoval majetok templárov a vrchných predstaviteľov rádu nechal popraviť;

posilnil tým medzinárodné postavenie Francúzska Francúzsko-anglické vzťahy: => 1066 => Viliam I. Dobyvateľ sa stal anglickým kráľom => 1328 => zomrel bez mužských potomkov francúzsky kráľ Karol IV => vymrela dynastia Kapetovcov => Angličania chceli na trón dosadiť Eduarda III na základe príbuzenských vzťahov => Francúzi na trón dosadili Filipa VI => chcel si podmaniť Flanderské mestá, ktoré boli dôležité pre

anglické hospodárstvo, tento konflikt vyvrcholil do storočnej vojny Storočná vojna: => 1346 => Angličania zvíťazili v bitke pri Crécy (Kreščak) => 1356 => bitka pri Poitiers => Francúzi utrpeli drvivú porážku => do konca 14. stor. => Francúzi dobyli naspäť väčšinu stratených území => 1374 => podpísaný mier => 1414 => posledná fáza storočnej vojny => Francúzi utrpeli porážku pri Azincourte => proti anglickej nadvláde sa začalo búriť francúzske obyvateľstvo => 1429 => do čela ľudového povstania sa postavila Jana z Arcu => 8. máj 1429 => oslobodila obliehaný Orleáns => Angličania ju popravili 30. mája 1431 => Francúzi zakončili storočnú vojnu víťaznou bitkou pri Castillone => pod anglickou nadvládou bolo iba mesto Calais Po storočnej vojne: => Francúzsko sa stalo silnou krajinou => francúzsky kráľ Ľudovít XI. posilňoval panovnícku moc a oslaboval vplyv veľkých feudálov => na konci 15. storočia sa Francúzsko dotvorilo približne do dnešnej podoby => panovník mal k dispozícii početné úradníctvo, zodpovedné priamo kráľovi, tak sa vytvorili základy silnej centralizovanej panovníckej moci

Dejiny Anglicka do nástupu Tudorovcov => 5. až 7. stor. => väčšiu časť Britských ostrovov ovládli germánske kmene – Sasi, Anglovia, Jutovia => prelom 6. a 7. stor. => vznik siedmich včasnostredovekých štátov => Kent, Wessex, Sussex, Essex,

Východné Anglicko, Mercia, Northumbia => koncom 8. stor. => útoky Normanov => Viliam I. Dobyvateľ => zjednotil Anglicko, vytvoril silný feudálny štát => Kniha posledného súdu (Domesday Book) => údaje o rozlohe poľnohospodárskej pôdy, obyvateľstve,

dobytku, náradí a celkových príjmoch z jednotlivých panstiev => stala sa podkladom na stanovenie daní

=> Henrich I. => syn Viliama Dobyvateľa => zlepšoval súdnictvo, financie aj správu koruny => po jeho smrti vypukla 19-ročná občianska vojna => kráľovská rada => získala rozhodujúcu úlohu v štátnej správe => Henrich II. => vládol nielen v Normandii a Anglicku, ale aj v rozsiahlych anglických dŕžavách, ženbou

získal aj Akvitánske vojvodstvo => Ján Bezzemok => stratil dŕžavy vo Francúzsku => 1215 n. l. => Veľká listina slobôd => potvrdil rozsiahle slobody šľachty a cirkvi => oslabenie kráľovskej moci Vojna dvoch ruží: => 1455 n. l. => porážka Anglicka v storočnej vojne a začala sa „vojna dvoch ruží“, ktorá trvala 30 rokov; bola

to vojna medzi Lancasterovcami a Yorkovcami => vojna spustošila takmer celé Anglicko => vyvrcholila za vlády Richarda III. z rodu Yorkovcov, ktorého zabil Henrich Tudor => zasnúbil sa s Alžbetou Yorkskou, tým sa skončila vojna. => nástupom Henricha Tudora nastupuje nová dynastia Tudorovcov

Svätá rímska ríša

=> 843 n. l. => z východnej časti Franskej ríše vzniklo Nemecko => Karol III. Tlstý => chcel obnoviť Franskú ríšu, ale nepodarilo sa mu to => Henrich I. Vtáčnik => Saský vojvoda, zakladateľ stredovekého štátneho útvaru Svätej rímskej ríše => SRR => tvorilo ho územia Českého kráľovstva, všetkých nemeckých štátov, sev. Taliansko, Pápežský štát. => svetskú moc v krajine mal cisár a cirkevnú moc mal pápež => vznikla ako obnovenie Rímskeho impéria => Oto I. Veľký => 936 n. l. => stal sa nemeckým kráľom => 955 n. l. => porazil Maďarov pri rieke Lech => 962 n. l. => získal titul rímskeho cisára => rímska korunovačná jazda => cesta za korunováciou do Ríma => Oto III. => 996 n. l. => získal titul rímskeho cisára =>1002 n. l. => zomrel, nestihol realizovať svoj plán vytvorenia Rímskeho impéria => cirkev sa stala bezprostredným spojencom pri upevnení moci; panovníci začali dávať cirkvi svetské léna, ktoré neboli dedičné => 11. stor. => boj o investitúru => spor pápežstva a európskych panovníkov o právo dosadzovať biskupov => Henrich IV. => presadzoval myšlienku, že kráľ má rozhodujúce slovo pri dosadzovaní biskupa => Gregor VII. => 1075 n. l. => vydal na Sinóde nariadenie, že nikto z cirkevných hodnostárov nesmie

prijať úrad z rúk laika => Henrich IV. => exkomunikoval pápeža Gregora VII. => Gregor VII. => exkomunikoval Henricha IV. => od Henricha IV. začali odchádzať prívrženci => 1077 n. l. => pri hrade Canossa sa tri dni kajal a podrobil sa pápežovi => pápež mu odpustil, ale neuviedol ho do panovníckeho stavu => 23. 9. 1122 => wormský konkordát => bol prijatý kompromis => spočíval v tom, že biskupská

voľba bola rozdelenána svetskú časť a cirkevnú časť => Fridrich I. Barbarosa => chcel posilniť panovnícku moc v krajine => „kresťanom má vládnuť cisár, nie pápež“ => výpravy do Talianska, Byzancie, ... => vznik 7 kufristov => mali právo voliť kráľa => oslabenie ríše => 1273 – 1291 n. l. => Rudolf Habsburský => 1308 n. l. => obdobie Luxemburgovcov => Karol IV. => sídlil v Prahe => 1356 n. l. => Zlatá bula => „ústava“ => 1437 n. l. => k moci sa dostali Habsburgovci

Stredoveká spoločnosť => spoločnosť => duchovenstvo => šľachta => poddaný => lénna sústava => najprv sa léno udeľovalo len dočasne, neskôr bolo dedičné => vznikla šľachta (právo na

dedičnú držbu pôdy)

Lénna pyramída: cisár => kresťanský panovníci => šľachta => poddaný => cirkevný hodnostári

=> právo => obyčajové právo => zákupné (emfyteutické) právo => dedičný prenájom pôdy, za ktorý musel poddaný zaplatiť => stredoveká spoločnosť mala poľnohospodársky charakter (90%) => pestovanie obilia, chov dobytka => agrárna revolúcia => dediny sa budovali pozdĺž potoka, alebo cesty podľa vzoru stredovekých miest => používanie kovového pluhu a náradia, používanie chomúta, nové druhy plodín => čierna smrť => 1347 – 1352 n. l. => postihla takmer celý kontinent; prenikla do Európy z Ázie => šírila sa po hlavných obchodných komunikáciách, námornými aj suchozemskými cestami => predpokladá sa, že v Európe zahynulo viac ako 50% obyvateľstva => stredoveké mestá => plnili ekonomickú, kultúrnu, politickú funkciu => boj za oslobodenie miest => získanie čo najväčšej slobody a vlastnej samosprávy => vznik miest => priamym nadviazaním na antické mesto => z významnejších remeselníckych a obchodných miest, ktoré sa nachádzali pod hradmi => na neosídlenom mieste na základe ekonomickej, vojenskej, či politickej potreby => výstavba miest => unifikovane => centrum => trhovisko, námestie s radnicou, farský kostol, cintorín => mestské práva => vlastné súdnictvo, míľové právo, právo trhu => cech => združoval výrobcov príslušného remesla => sociálne rozdelenie obyvateľstva => mešťania => najväčší politický vplyv => tovariši, učni, sluhovia => obmedzené využívanie práv => duchovenstvo, šľachta, študenti, učitelia => zvláštne predpisy => Židia => obchod a úžerníctvo => hanza => zvláštne záujmové spoločnosti => najvýznamnejšia => nemecká hanza => v naj rozkvete ju tvorilo 150 miest; zanikal vplyvom

30-ročnej vojny a veľkých zámorských objavov

Kresťanstvo => 313 n. l. => milánsky edikt => kresťanstvo bolo povoleným štátnym náboženstvom v Rímskej ríši => rímsky biskup odvodzoval svoju moc od sv. Petra – vodca cirkvi => 476 n. l. => Rím => západ => na čele pápež => Konštantinopol => východ => na čele cisár (cezaropopizmus) => pápež mal nepriateľov v Longobarde => 8. stor. ho napadli => pomoc vo Frankoch (vyhrali) => vytvorenie pápežského štátu => 1. cisár => Karol I. Veľký => 800 n. l. => zakladali sa kláštory – regula sv. Benedikta => pripútanie mnícha ku kláštoru => kláštory => vzdelanosť, nemocnice, nocľahárne, poľnohospodárstvo, boj proti pohanom a poverám => Gregor VII => boj o investitúru => Inocent III => bol zástancom toho, že pápež je svetovládca => prílišná moc cirkvi => vznik reformných hnutí => 10. stor. => Burgundsko => vznik Benediktínskeho kláštora v Clunny => Františkáni => rád, vznik 1. pol. 12. stor. => zakladateľ František z Assisi => Dominikáni => zakladateľ sv. Dominik => 14. stor. => Avignon => Gregor XI na nátlak cirkvi sa vrátil do Ríma

=> Urban VI => protipápež Klement VII => zvolaný koncil v Pise, zvolený ďalší pápež Alexander V => 1414 – 1418 n. l. => na koncile zvolený Martin V

=> Ján Viklef => pokúšal sa o reformu cirkvi => podporil Eduarda III, ktorý nechcel platiť pápežovi lénny poplatok => Ján Hus => český kazateľ a teológ; snažil sa presadzovať kázanie v českom jazyku; kritika cirkvi (predávanie

odpustkov) => kláštorné školy => zriaďovali ich benediktíni => sedem slobodných umení: trívium, kvadrivium => knižnice => scholastika => myšlienkový smer => syntéza antiky a biblie => univerzity => 12. stor. => teológia, právo, medicína, filozofia => Padov, Bologna, Praha, Krakow, Viedeň => rytierska kultúra => 12. stor. => na francúzskych hradoch => výchova => v siedmich rokoch sa učili jazdiť, šermovať, plávať a dvorne sa správať => v 14. roku z nich boli panoši a 7 rokov sa učili loviť, tancovať, spievať ... => rytierska výchova => stredoveké umenie => románsky sloh => hrubé múry, nízke klenby, malé okenné a dverové otvory => gotika => lomený oblúk, rebrová krížová klenba, oporný systém

Dejiny Slovenska Slovensko v praveku a v susedstve Rímskej ríše

Doba kamenná Paleolit => starý paleolit => homo erectus; nenašli sa kostrové pozostatky

=> zachovali sa len ohniská (Nové mesto nad Váhom, Spišské podhradie) => stredný paleolit => homo sapiens => neandertálec => nálezy v Gánovciach pri Poprade, používal

pästný klin, hroty a škrabadlá => mladý paleolit => homo sapiens sapiens => človek sa živil lovom a zberom, Moravany nad Váhom –

Venuše; rybolov => prvé harpúny, Cejkov pri Trebišove Mezolit (8200 - 5000) => oteplenie podnebia, rybolov, harpúny, šípy a luky, používali lyže a sane Neolit => základná zmena – spôsob obživy – pestovanie obilnín a chov dobytka, na opracovanie nástrojov

používali techniku hladenia, prvé remeslo – hrnčiarstvo – výroba keramiky; obdobie kultúry s lineárnou keramikou; do popredia sa dostáva monogamná rodina; zdomácnel pes, ovce, kozy, ošípané

Eneolit (3200 - 1900) => využívali dobytok na obrábanie pôdy za pomoci dreveného radla, začínajú spracúvať

kovy (zlato) => do popredia sa dostáva patriarchát => pochovávanie => kostrové; spaľovanie; mohylové

Doba kovová staršia doba bronzová => bežné používanie radla, využívanie koňa, vzniká skupina prvých bojovníkov,

budovanie sídlisk na vyšších miestach (vhodné na obranu), diferencovala sa skupina roľníkov a špecialistov na bronz => pochovávanie skrčencov, žiarové pochovávanie => kult Slnka => mŕtvi hlavou obrátenou k Slnku

stredná doba bronzová => mohylová kultúra mladšia a neskorá doba bronzová => opevnené hradiská – vojenský správny a výrobný charakter => lužická kultúra, žiarové pochovávanie na popolnicových poliach => čakanská kultúra – náčelnícke mohyly => vyrábajú sa úžitkové predmety a výrobné nástroje, používali sa vozy s

kolesami ohýbaného dreva => tkáčstvo – vyrábali sa textílie => rozšírila sa práca s drôtom, nitovanie, kovotepectvo staršia železná doba => podľa náleziska pri Hallstatte sa nazýva Halštátska doba => rozvíjala sa ťažba železa, olova, zlata a soli => do hrobov náčelníkov sa dávajú už aj štvorkolesové vozy a luxusné predmety => objavujú sa centrálne opevnené osady obklopené poľnohospodárskymi usadlosťami => kultové ľudožrútstvo – antropofágia mladšia železná doba => laténska podľa La Téne vo Švajčiarsku => žili tu Kelti; osady sa nachádzali hlavne v ohybe Dunaja pri maďarskom Vacove, v

povodí dolných tokov Ipľa, Hronu, Žitavy a Nitry => pôvodné obyvateľstvo sa dostalo do keltskej závislosti

Slovensko v susedstve Rímskej ríše: => okolo zmeny letopočtu prenikli zo západu do strednej Európy germánske kmene Markomanov a Kvádov pod vedením náčelníka Marobuda => zničili keltskú ríšu, ktorá sa rozkladala na sever od Dunaja => od juhu prenikajúce rímske vojská založili => v Rakúsku provinciu Noricum => v západnom Maďarsku provinciu Panóniu => Rimania vytlačili Germánov a vzniklo Vanniovo kráľovstvo (21 – 51 n. l.) => v čase vlády Vespasiana obsadili rímske posádky celú Panóniu a pokračovali vo výstavbe rímskej hranice na Dunaji (Limes Romanus) => na konci prvého storočia n. l. dobudovali základné tábory: Vindobona, Carnuntum, Brigetio, Aquincum, pri nich vznikli obchodno-remeselnícke strediská, oppidá => Rimania dbali aj o výstavbu ciest na území Panónie => za cisára Traiana (98 - 117) sa v súvislosti s vojnami proti Dákom zvýšila stavebná a opevňovacia činnosť Rimanov na Dunaji Markomanské vojny (168 - 180): => v poslednej tretine 2. stor. vtrhli germánske kmene do Panónie zo severu a podnietili povstanie domácich germánskych kmeňov proti Rímu => cisár Marcus Aurelius vytlačil germánske kmene z Panónie a obsadil južné Slovensko (172), postupne sa dostal až ku Trenčínu, kde jeho vojaci zanechali nápis na trenčianskej hradnej skale => roku 180 po jeho smrti uzavrel jeho syn Commodus vojnu obojstranne výhodným mierom => v 4. stor. n. l. narazilo svojvoľné budovanie predsunutých táborov na odpor barbarských kmeňov => Kvádi a Sarmati zaútočili na Panóniu; rímske vojská viedol osobne cisár Valentinianus => pri rokovaní s Kvádmi a Sarmatmi zomrel Valentinianus a uzavrel sa mier => rímske vojská viac nevstúpili na územie Slovenka => nadchádzajúce obdobie sťahovania národov sa vyznačovalo rozsiahlymi presunmi obyvateľstva, ktoré zmenili národnostný ráz Karpatskej kotliny

Slovania v strednej Európe a počiatky slovenských dejín => pravlasť Slovanov sa nachádzala medzi riekami Visla a Dneper => 5. – 6. stor. => sťahovanie Slovanov => juh, západ, východ => na územie Slovenska prišli Slovania v troch vlnách: => východné Slovensko => 4. – 5. stor. => južné a západné Slovensko => cez Maďarskú nížinu v 5. stor. => severné Slovensko => cez Karpaty => pol. 6. stor. => príchod Avarov do Podunajskej nížiny; Slovania ich nazývali Obrami => usídlili sa tu asi na 200 rokov => hlavné stredisko v okolí Debrecínu; vodca: kagan Bajan

=> nemali jednotný štát => Slovania im bránili vo vstupe na ich územie => slovansko-avarské pohrebiská => vo Východoslovenskej nížine, Devíne, Poiplí => belfuci => dvojité šíky Slovanov v Avarskej armáde Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov: => rody a kmene; ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa – veča => monogamné rodiny => obilie, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zelenina, ošípané, hydina, ovce, kone, kozy, rožný dobytok => poľovníctvo, lesné včelárstvo (brtníctvo) => dvojpoľný systém obrábania pôdy => spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň, kosti => pražský typ keramiky => po porážke Avarov v Byzancii sa dali do pohybu aj Slovania => Slovanov podporoval franský kupec Samo, ktorého si Slovania zvolili za vodcu, bola vytvorená Samova ríša => 631/632 => Samova ríša mala konflikt s franskou ríšou a vládcom Dagobertom => podarilo sa mu zjednotiť stredoeurópskych Slovanov a zamedziť prenikaniu Frankov na východ => Dagobert zaútočil na Slovanov ale po trojtýždňovej bitke prehral pri hradisku Vogastisburg => Samo po tomto víťazstve vtrhol na územie Franskej ríše do Durínska spolu s českými kmeňmi

a lužickými srbmi => Samova ríša sa rozkladala na území Slovenska, Moravy, Rakúska, Čiech a Poľska až po Baltské more => po jeho smrti sa ríša rozpadla => jedným názorom archeológov bolo, že pôvod Slovanov bol na Balkáne, pretože poznali Trákov, o ktorých si mysleli, že sú Slovania => druhý názor tvrdil, že pravlasť Slovanov bola v Dunajskej kotline => autochtónna teória => teória o pôvodnosti slovanského obyvateľstva na tomto území => L. Niederlem => tvrdil, že pravlasť Slovanov je na sever od Karpát medzi riekami Odrou, Vislou, Bugom a Dneprom. Tvrdil, že preľudnenosť ich donútila presťahovať sa do nových sídlisk

Pribinovo kniežatstvo v Nitre – prvý štátny útvar našich predkov => 7. – 8. stor. => rozvoj výroby železných nástrojov => vzniklo kovolejárstvo => 7. stor. => rozširovanie výroby keramiky na hrnčiarskom kruhu => na severe Slovenska existovali opevnené hradiská => rozvrátenie Avarskej nadvlády Frankami umožnilo slobodnejší vývoj na juhozápadnom Slovensku, ktoré bolo najvyspelejšou a najľudnatejšou oblasťou => začiatok 9. stor. => vzniká Nitrianske kniežatstvo => 828 n. l. => knieža Pribina nechal postaviť kresťanský kostol (vysvätil ho salzburský arcibiskup Adalrám) => 833 n. l. => Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo; Pribina ušiel do Zadunajska => Pribina dostal od nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca ako léno územie okolo Blatenského jazera => po vnútorných nepokojoch v Moravskom kniežatstve Ľudovít Nemec dosadil na trón Rastislava => Svätopluk => Veľkomoravská ríša => vlastné jadro tvorilo územie medzi Českomoravskou vysočinou,

Jeseníkmi a Dunajom => obyvatelia Slovenska a Moravy boli Slovieni, ich jazykom bola slovienčina => vďaka pôsobeniu Pribinu a šíreniu kresťanstva nás zaradili oveľa skôr ku kultúrnym národom Európy

Rozmach Veľkomoravskej ríše za Rastislava a Svätopluka

Rastislav => 846 – 870 n. l. => udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou => postavil sa na čelo (s Ratbotom a Karolmanom) v odboji proti Ľudovítovi Nemcovi => povolával vierozvestov na územie Veľkej Moravy => predtým tu pôsobili iba misionári z Franskej ríše, Istrie a sev. Talianska => Michal III poslal Konštantína a Metoda, ktorý prišli roku 863 => prednášali v staroslovienskom jazyku, založili učilište na výchovu kňazov, šírili slovanské

písmo – hlaholiku Konštantín => filozof, vedec, profesor; zostavil slovanské písmo – hlaholiku, urobil preklady častí Svätého

písma do jazyka Slovienov, Proglas Metod => právnik, opát v kláštore; preložil byzantské cirkevné právo – Nomokánon => v učilišti vyučovali teológiu, hudbu, gramatiku, hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku => v Benátkach obhajovali vo verejných dišputách sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom => pápež Hadrián II po preskúmaní bohoslužobných kníh v slovienskom jazyku ich schválil => Konštantín prijal rehoľné meno Cyril; zomrel 14. 2. 869 => na prelome rokov 869 a 870 pápež vysvätil Metoda za biskupa a menoval ho arcibiskupom a pápežským legátom v oblasti Panónie a Moravy => na Veľkej Morave vypukla vojna s Východofranskou ríšou => Svätopluk vydal Rastislava nepriateľovi a sám padol do zajatia; Metoda zajali vojaci bavorských biskupov => Ľudovít Nemec v Auguste 869 podnikol výpravu proti Veľkomoravskej ríši, nebola však úspešná => druhú výpravu viedol Karolman, po uzavretí prímeria medzi ním a Svätoplukom bol zajatý Rastislav aj Svätopluk => za správcov Veľkej Moravy boli vymenovaní Engelšak a Viliam; domáce obyvateľstvo sa však proti nim vzbúrilo a spolu so Svätoplukom, ktorého medzitým prepustili a poslali aj s bavorským vojskom na Veľkú Moravu porazili Engelšaka a Viliama => po bojoch s Bavormi sa Svätopluk zaviazal platiť ročný poplatok a zachovávať vazalský vzťah, čím získal neutralitu, ktorú využil na upevnenie vnútorného postavenia i na výboje => 873 n. l. => Metod sa na zákrok pápežskej kúrie dostal z bavorského väzenia => Metod sa stal predstaveným pre domácich aj nemeckých kňazov => nemeckí kňazi obviňovali Metoda, že neučí pravoverne => Metod v Ríme obhájil liturgiu v domácom jazyku a pápež Ján VIII roku 880 vydal bulu Industriae tuae, v ktorej Svätopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Svätej stolice, vysvätil švábskeho mnícha Wichniga za nitrianskeho biskupa => Wiching dosiahol u pápeža Štefana V zákaz slovienskej liturgie, po Metodovej smrti sa ujal vedenia moravskej cirkvi => domácich kňazov, ktorí sa nechceli vzdať slovienskej liturgie uväznili alebo vyhnali; odišli do Bulharska, Čiech, Chorvátska a Dalmácie => Kliment pravdepodobne ešte na území Veľkej Moravy spracoval metodov životopis => na prelome 9. a 10. stor. vznikol mladší variant slovanského písma – cyrilika => Svätopluk v 70. a 80. rokoch obsadil územie Vislanska, územie na ľavom brehu Tisy, soľné bane v Sedmohradsku, Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo, Čechy a územie Lužických Srbov => 892 n. l. => napadla Východofranská ríša Veľkú Moravu, pričom spojencami Arnulfa sa o prvý raz stali kočovné kmene Maďarov => po Svätoplukovej smrti sa stal Mojmír II ústredným kniežaťom a Svätopluk II získal Nitriansko => okrajové a novopripojené územia sa snažili odtrhnúť, kniežatá českých kmeňov sa podriadili kráľovi Arnulfovi, to isté urobili o dva roky aj Lužický Srbi => od 10. stor. ohrozovali územie Slovenska Maďari; pod velením Arpáda obsadili priestor Podunajskej nížiny => v bojoch s Maďarmi zahynul aj knieža Svätopluk II => v júli 907 n. l. neďaleko Bratislavy porazili Maďari bavorské vojská a na 50 rokov zanikla Východná marka

Spoločnosť: => v čase rozkvetu boli novým sídliskovým útvarom hradské mestá => vládnuce vrstvy boli knieža, veľmoži; potom to boli roľníci a najnižšie boli tzv. dušníci => význam Veľkomoravskej ríše spočíval v tom, že Slovieni a Moravania vytvorili v strednej Európe silný štátny útvar

Slováci v Uhorsku Začlenenie Slovenka do Uhorského štátu

=> 907 n. l. => zanikla Veľká Morava => prichádzajú maďarské kmene (náčelníkom je Arpád) => boje so Slovienmi => po smrti Arpáda nastáva obdobie vlády samostatných kmeňových náčelníkov => 955 n. l. => Oto I porazil Maďarov pri rieke Lech => Maďari odišli do Zadunajska a začali viesť usadlejší spôsob života => 970 n. l. => knieža Gejza sa stal ústredným kniežaťom; obmedzil moc samostatných náčelníkov a začína sa

budovať centralizovaný štát => oženil sa so sedmohradskou princeznou Charlotou, čím vlastne získal toto územie => po smrti Michala sa dostal v Nitre k moci Vajko (Štefan) Štefan I => s pomocou Ota III sa stal roku 1000 n. l. prvým uhorským kráľom => zriaďoval fary a biskupstvá; arcibiskupstvo v Ostrihome => krajinu rozdelil na župy (centrá - hrady) => od 1018 n. l. do 1918 n. l. patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva => zobral si bavorskú princeznú Gizelu (mala len 10 rokov) => 1083 n. l. => vyhlásili ho za svätého => nemecký panovník Henrich III a Henrich IV chceli uznať vazalský vzťah Uhorska k Rímskonemeckej ríši => stúpenci nezávislosti => Ondrej I => 1048 n. l. => udelil Belovi (jeho brat) vojvodský titul a zriadil Nitrianske údelné vojvodstvo (časť Slovenska; 15 žúp); sídlili tu mladší nástupníci Arpádovského rodu => Ladislav I => bol vyhlásený za svätého => Koloman => 1105 n. l. => odňal Álmošovi Nitrianske vojvodstvo => Belo III => robil úspešnú domácu a zahraničnú politiku => vydobyl od Byzantskej ríše územie v Srbsku a Bulharsku; dalmátske mestá prinútil uznať uhorskú

zvrchovanosť => udržiaval dobré vzťahy s pápežskou kúriou

=> 11. a 12. stor. => počiatočná fáza feudalizmu a upevňovania kráľovskej moci => prevládalo poľnohospodárstvo a pastierstvo => remeslo sa sústreďovalo do osád (Tesáre, Dechtáre, Kováče); poľovníctvo (Lovča); rybárstvo

(Rybáre); chov dobytka (Svinná) => pôda sa obrábala radlom, ktoré ťahali volské záprahy; kone sa chovali väčšinou na jazdecké účely => banská ťažba => ryžovanie, povrchová ťažba rúd

=> spoločnosť => vysoká šľachta, nižšia šľachta (zemani), poddaný => národnostné zloženie => Sikulovia, Pečenehovia, Plavci-Polovci, Nemci, Valóni, Taliani

Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

=> Imrich => zavraždený => jeho syn Ladislav je neoficiálny vládca => Ondrej II => 1205 - 1235

=> expanzívna politika => V. križiacka výprava => vyčerpanie kráľovskej pokladnice chcel kompenzovať tým, že rozdával kráľovské majetky, čím

chcel získať stúpencov pre svoje výpravy => 1222 n. l. => Zlatá bula => šľachta nemusela bojovať za hranicami; pri výprave dlhšej ako 3 mesiace musel šľachticom platiť žold; nesmel udeľovať majetky cudzincom => ak kráľ nedodržiaval ustanovenia Zlatej buly mala šľachta právo odporu

=> do roku 1848 sa šľachta opierala o neplatenie daní a právo odporu Belo IV. => snažil sa prinavrátiť rozdané kráľovské majetky do rúk kráľovskej komory => 11. 4. 1241 => podľahol v bitke pri Slanej presile Tatárov; utiekol na dalmátske ostrovy => Tatári plienili územie juhozápadného Slovenska a Podunajskej nížiny; ubránili sa iba opevnené hrady => v lete 1242 dostali Tatári správu o smrti chána Ogotaja; chán Batu si nárokoval nástupníctvo čo bolo príčinou odchodu Tatárov na východ => pri útoku na západné Slovensko zahynul rakúsky vojvoda Fridrich Babenberský => o rakúske dedičstvo sa začalo zaujímať Uhorsko aj České kráľovstvo => spojené rakúsko-uhorské vojská porazili v bitke pri Moravskom poli Přemysla Otakara II Ladislav IV. Kumánsky => vláda poznačená bojmi oligarchov medzi sebou a proti kráľovi => počas jeho nedospelosti vládla jeho matka => jeho príklon ku kuzmánom kritizovala aj pápežská kúria, ktorá sa obávala návratu

ku starým pohanským zvykom => bol zavraždený pri náhodnej potýčke v kuzmánskom tábore Ondrej III => mal snahu zastaviť celkový rozvrat krajiny, čo sa mu nepodarilo => s pomocou Matúša Čáka sa mu podarilo vyhnať Rakúšanov za západného Slovenska => jeho smrťou vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje o uhorské kráľovstvo => koncom 13. stor. žilo na Slovensku približne 250 000 – 300 000 ľudí => väčšina boli Slováci, potom Maďari, Spišskí Nemci, Židia => novým prvkom v živote stredovekého Slovenska boli mestá => vyvinuli sa z pôvodných trhových osád, do ktorých sa sťahovali remeselníci a ďalší obyvatelia žijúci v okolí, ako aj cudzinci => vznikali na geograficky výhodných miestach (križovatky ciest, brody riek), alebo v blízkosti cirkevných inštitúcií => udelenie mestských privilégií spoločenstvu mešťanov bolo právnym akom, ktorý z hospodárskeho a sídlištného hľadiska obvykle zavŕšil proces vzniku mesta => medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára (predstaviteľ mesta a sudca), farára a mestskej rady zloženej z prísažníkov – boženíkov; ďalšími boli právo slobodného trhu, oslobodenie od mýta, pohraničného cla, právo ohradiť mesto hradbami ... => museli odvádzať dane kráľovi, dávať mu novoročné dary a stavať určitý počet ozbrojencov do vojska => v 13. stor. sa zo slobodných služobníkov hradu, dvorníkov a nevoľníkov vytvorila sociálna skupina poddaných; okrem štátnych daní museli platiť v naturáliách aj cirkevný desiatok z plodín a dobytka, naturálne dávky odvádzali aj šľachticom a robotovali na ich majetkoch

Kultúra a umenie v 11. – 13. storočí => nositeľom a šíriteľom kultúry a umenia bola cirkev => najvýznamnejší benediktínsky kláštor Sv. Hypolita na Zobore (z obdobia Svätopluka; obnovili ho koncom 10. stor.); ďalšími kláštormi boli kláštor v Hronskom Beňadiku a v Bzovníku => pri kláštoroch vznikali aj tzv.: fílie – menšie benediktínske kláštory ako odbočky veľkých kláštorov => 1086 n. l. => v Nitre bolo obnovené biskupstvo; pri biskupstve vznikla aj kapitula so zborom kanonikov => ďalšie kapituly vznikli v Bratislave a na Spiši => okolo roku 1064 vznikla najstaršia slovenská legenda o sv. Svoradovi - Andrejovi a Benediktovi (Maurus) => rehole => kontemplatívne (rozjímavé) => benediktíni (Skalka pri Trenčíne), cisteriáni (Bardejov), premonštráti (Jasov), augustiniáni (Veľký Šariš), kartuziáni (Skala útočištia pri Letanovciach) => žobravé => františkáni, dominikáni (Gelnica) => rytierske => strážcovia Božieho hrobu (križovníci; Chmeľov) => johaniti (Trnava, Trenčín) => v kláštoroch a kapitulách vznikali pisárske strediská (skriptóriá) => tvorba kódexov s prevažne náboženským obsahom (Nitriansky kódex)

=> pri kláštoroch a kapitulách vznikali aj školy, kde sa žiaci po získaní základného vzdelania pripravovali na kňazskú dráhu => vzrástol počet písomných svedectiev => listín o udelení majetkov, čo takisto rozširovalo okruh vzdelancov => univerzity => Bologna a Paríž (študovalo sa najmä právo) => najvýznamnejší kronikár Anonymus; Šimon z Krézy => románsky sloh => málo pamiatok, lebo mnohé kostoly a iné významné stavby boli prestavané => gotický sloh => katedrála v Spišskej kapitule (1245 - 1275); prejavuje sa vyspelé zlatníctvo, kovotepactvo a

kovolejárstvo; prejavuje sa aj taliansky a juhonemecký vplyv

Slovensko za vlády Anjuovcov => 1301 n. l. => vymiera rod Arpádovcov => v Uhorsku => chorvátska šľachta => chce dosadiť Karola Róberta z rodu Anjuovcov => domáca šľachta => Václav II => Václav III => Oto Bavorský => Oto Bavorský sa dostal do zajatia a Karol Róbert nemá súpera a stáva sa Uhorským kráľom => 1301 – 1308 => feudálna anarchia => 1308 n. l. => Karol Róbert je kráľ; zobral si za manželku poľskú princeznú Alžbetu z rodu Piastovocov Karol Róbert => od nástupu na trón vedie boje s Matúšom Čákom Trenčianskym, aby si ho získal dal mu titul palatína (spravoval Slovensko), ďalej ho menoval taverníkom; M. Č. Trenčiansky

zneužíval tieto postavenia a bol exkomunikovaný a zbavený hodností => konflikty medzi košickými mešťanmi a východoslovenskými mešťanmi Abovcami (Omodejovcami) => Omodejovci sa spojili s M. Č. Trenčianskym a košický mešťania s Karolom Róbertom => stretli sa v bitke pri Rozhanovciach (1312) => 1321 n. l. => M. Č. Trenčiansky zomiera; kráľovské vojská obsadili celý Trenčín aj s hradom a kráľ už vládne na celom území Uhorska => nová etapa budovania uhorského štátu => mocenský a ekonomický rozmach; opieral sa o žoldniersku armádu a banderiálny systém => hospodárske reformy (1323 - 1328): => portálna daň => 1325 - bimetalizmus => 1329 – uhorské strieborné groše => 1338 – ukončenie výmeny mincí => 1327 – urbura => Vyšehrádska dohoda Ľudovít I Veľký (1342 - 1382) => 1351 => potvrdil dekrétom Zlatú bulu Ondrej II => zrovnoprávnil zemepánov a vysokú šľachtu => pre poddaných zaviedol platenie zemepánskeho deviatku => 1369 => udelil košičanom mestský erb => najstaršie privilégium v Európe => 1370 => poľský kráľ => 1370 – 1382 => personálna únia medzi Poľskom a Uhorskom (dve kráľovstvá

a jeden kráľ) => 1381 => udelil privilégia žilinským Slovákom => mali rovnaké zastúpenie v

mestskej rade ako Nemci => podporoval baníctvo, rozvoj miest na Slovensku mal vlastnú kúriu a kaštieľ Mária Uhorská (1382 - 1387) => v 11 rokoch ju zosobášili s Žigmundom Luxemburským => vládol Mikuláš Goriansky (palatín) => Karol Malý => neapolská vetva Anjuovcov; robil si nároky na trón

=> bol zavraždený; Mária aj s matkou sa dostali do zajatia => 1387 => Žigmund Luxemburský => je uhorský kráľ do roku 1437

=> 1395 => Mária Uhorská zomiera => vymrel rod Anjuovcov

Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského => Žigmund bol považovaný za kráľa cudzinca, lebo sa dostal na trón cez ženbu s Máriou Uhorskou => aby si získal stúpencov prenajímal a za peniaze dával do zálohy majetky, prípadne ich udeľoval za zásluhy => jeho medzinárodné postavenie oslabila neúspešná výprava proti Turkom => po odrazení vonkajších útokov sa Žigmund venoval domácej uhorskej politike => v roku 1404 n. l. vydal placetum regium, ktorým zakázal publikovanie pápežských búl v Uhorsku bez predbežného súhlasu kráľa; chcel tým obmedziť vplyv pápeža Bonifáca IX., ktorý podporoval jeho nepriateľa Ladislava Neapolského => 1405 n. l. vydal malý dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti => dekrétom zaviedol jednotné miery, obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, mešťanom dal právo byť súdený pred vlastným richtárom => 1411 n. l. kurfisti zvolili Žigmunda za nemeckého kráľa => zúčastnil sa kostnického koncilu (1414 - 1418), o ktorého zvolanie sa zaslúžil ako kráľ SRR Husitské hnutie: => vzniklo ešte za života Jána Husa ako pokus o reformu cirkvi, => v revolučnej podobe prepuklo v roku 1419, v ten istý deň dostal kráľ Václav IV. mŕtvicu (Žigmund si po ňom nárokoval nástupníctvo) a po defenestrácii v Prahe => Žigmund sa vojensky snažil potlačiť husitskú revolúciu a v roku 1420 vtrhol do Čiech, utrpel však porážku pri hore Vítkov pri Prahe => výpravy, ktoré podnikali husiti do Nemecka, Sliezska, Poľska a Slovenska sa nazývali spanilé jazdy; na územie Slovenska útočili v rokoch 1428 až 1435 => Bazilejské kompaktáta (prijímanie pod obidvoma spôsobmi) boli slávnostne vyhlásené v Jihlave v roku 1436 => Žigmund, krátko pred smrťou zaviazal nemecké, uhorské a české stavy Albrechtovi Habsburskému => po nástupe na trón A. Habsburský zorganizoval výpravu proti Turkom; vojsko však zasiahla epidémia červienky, na ktorú zomrel aj sám kráľ => zápas o trón medzi kráľovskou vdovou Alžbetou a Vladislavom I. z poľských Jagelovcov => kráľovnej sa vo februári 1440 narodil syn Ladislav, ktorého ešte ako nemluvňa korunovali za kráľa => kráľovna odniesla korunu aj syna do Viedne do opatery Fridricha III. => do svojich služieb najala Jána Jiskru z Brandýsa a zverila mu viaceré kráľovské mestá a hrady; Ján Jiskra bol síce katolík ale do svojich služieb prijal aj bývalých husitských bojovníkov => po smrti Vladislava v bitke proti Turkom uznal snem nároky Ladislava Pohrobka na trón, v čase jeho nedospelosti poveril správou krajiny siedmich kapitánov, ale neskôr túto právomoc preniesol na Jána Huňadyho ako správcu – gubernátora => medzi tým prebiehali na Slovensku boje medzi Jiskrom a huňadyovcami => keďže Jiskra nepravidelne platil svojich žoldnierov, viacerí od neho odišli a vytvárali samostatné skupiny bratríkov => uhorským vojskám sa podarilo zastaviť nápor Turkovpri obrane Belehradu, kde dosiahol Ján Huňady svoje najväčšie víťazstvo, krátko na to zomrel na mor => o rok neskôr zomrel aj Ladislav Pohrobok, keď sa chystal na sobáš s francúzskou princeznou

Matej Korvín. Cesta k Moháčskej katastrofe => za uhorského kráľa zvolili uhorské stavy mladšieho syna Jána Huňadyho, Mateja Korvína Matej Korvín (1458 - 1490) => v máji 1458 pri Blatenskom Potoku porazil bratríkov => 1464 n. l. => Matej Korvín bol oficiálne korunovaný za kráľa => po Jiskrovom návrate z Poľska sa zvyšky bratríkov pridali k nemu a spolu bojovali proti kráľovi => za pomoci Fridricha III. a Juraja Poděbratského sa Jiskra zmieril s Matejom Korvínom => kráľ ho prijal aj s časťou jeho vojska do svojich služieb; Jiskra bol povýšený na uhorského baróna => posledný bratrícky tábor pri Veľkých Kostoľanoch dobyl Matej v roku 1467; vodcu Švehlu a ďalších kapitánov dal Matej popraviť, radových vojakov prijal do svojho čierneho vojska ako žoldnierov => po likvidácii bratríkov podnikol tri výpravy proti tureckej ríši, kde dosiahol iba čiastočné úspechy

=> hneď potom sa obrátil proti českému kráľovi Jurajovi Poděbratskému (boje 1468 - 1471) => po dobytí Moravy sa Matej dal v Olomouci zvoliť časťou českej a moravskej šľachty za českého kráľa (1469) => po smrti Juraja Poděbratského sa stal nepriateľom Mateja Korvína aj Vladislav Jagelovský, ktorému Juraj ponúkol český trón => 1479 n. l. => dohoda medzi Matejom Korvínom a Jurajom Poděbratským => Morava, Sliezsko a Lužice ostali v Matejových rukách a po jeho smrti sa mali vykúpiť za 400 000 dukátov, v prípade Vladislavovej smrti sa mal stať Matej českým kráľom => kráľ podporoval odboj proti Fridrichovi v Rakúsku; postupne dobyl časť Dolného Rakúska a v roku 1485 obsadil Viedeň; snažil sa získať nemeckú cisársku korunu, ale neúspešne => vo vnútornej politike obmedzil moc vysokej šľachty, vymenil najvyšších hodnostárov v krajine => udelil župnú hodnosť dedične => obnovil placetum regium; po smrti Vitéza svojvoľne udeľoval cirkevné hodnosti, ostrihomské arcibiskupstvo udelil 7-ročnému Hypolitovi d`Este, príbuznému kráľovnej Beatrice => daňovými reformami trojnásobne zvýšil svoje príjmy; zaviedol daň od komína (každá usadlosť jeden zlatý) => vojenskú daň (subsídium) => po smrti Mateja Korvína sa na trón dostal Vladislav Jagelovský, ktorý mal povesť dobráckeho a neschopného panovníka; pri korunovačnej prísahe sa zaviazal, že nebude vyberať dane zavedené Matejom Korvínom, čím podlomil základy ekonomiky => s Maximiliánom I. uzavrel zmluvu o vzájomnom nástupníctve; Maximilián sa vzdal nárokov na Uhorský trón a Vladislav sa vzdal Matejových výbojov v Rakúsku => nedostatočný vplyv kráľovskej moci umožňoval šľachte úplne svojvoľne postupovať voči poddaným => celková zlá hospodárska situácia a sociálne napätie viedli v roku 1514 k vypuknutiu sedliackeho povstania, ktoré viedol sedmohradský zeman Juraj Dóža => povstanie bolo potlačené a Juraj Dóža ako „sedliacky kráľ“ bol upálený na rozžeravenom tróne => výsledkom povstania boli drastické zákony, ktoré prijal uhorský snem na jeseň 1514 => novými zákonmi sa začalo obdobie upevnenia feudálnych vzťahov, ktoré nazývame nevoľníctvo => po smrti Vladislava II. sa stal kráľom Ľudovít II. => v čase nedospelosti kráľa krajinu spravovali traja miestodržitelia, neskôr regentská rada => celkovú anarchiu zvyšovalo zlé finančné hospodárenie, razili sa menejhodnotné medené mince => to vyústilo do baníckeho povstania; strediskom sa stala Banská Bystrica => povstanie sa podarilo potlačiť; nad vzbúrencami vyniesli kruté tresty => Uhorsko nemalo medzinárodnú podporu v protitureckom boji => rozhodujúca bitka medzi uhorským vojskom a tureckou armádou sa odohrala 29. augusta 1526 pri Moháči => približne 20 000 vojsko podľahlo tureckej presile => Turci bezprostredne ohrozovali Slovensko, ktoré muselo niesť hlavnú ťarchu protitureckého zápasu