KULTRAROZUMU

B ETISLAV KAFKA

A VLE

LOVEK BUDCNOSTI

Skmanie udskho ivota Hadanie a poznvanie seba samho Princpy v zpase o novho a lepieho loveka Ako prebudi a podmani si energiu vetkch zdrojov ducha Budcnos a existencia ci vilizcie Ako pestova silu rozumu a pevn v u Cesty k poznaniu pravdy a dobra Spsoby na dosiahnutie vekch cie ov a loh Pokyny proti krze v modemom ivote Ako sa zbavi duchovnho padku Odpovede na zkladn otzky udskho bytia Ako vyui objavy sl hmoty a ducha

Kniha B etislava Kafku KULTRA ROZUMU A VLE, LOVEK BUDCNOSTI je v istom zmysle pokraovanie jeho knihy Nov zklady experimentlnej psycholgie. Ak toto dielo narelo do nepreskmanho priestoru nadprirodzench sl udskej due a odhalilo princpy udskho bytia vo vz ahu k prrode a vo vz ahu loveka k loveku, tak v knihe Kultra rozumu a vle, lovek budcnosti s obsiahnut mylienky o tom, ak m by lovek a o m robi , aby zskal tie duchovn sily, ktor mu bud pomha nielen na ceste k dokonalosti seba samho, ale ho bud vies aj k tomu, aby zskan schopnosti spene aplikoval vo vz ahu k inm u om a k spolonosti. Kafka na strnkach tejto knihy ete sugestvnejie vnik do tajomstiev due a jej zzranch sl. Jeho mylienky o udskom byt a duchovne s hlbokmi sondami do priesto ru, ktor sa skrva v loveku a z ktorho silnou v ou, vypestovanoir rozumom a pevnou vierou, mono zska neznmu nadprirodzen energiu pre kad udsk poin. Tto kniha je nenahradite nou mdrou uebnicou pre ivot a o ivote z aspektu kres anskch ide. Kafkova kniha ob jas uje, o je to udsk astie a ako ho mono v ivote dosiahnu . Je to skvel tanka, napsan zbone a ud sky milujcim srdcom. Svojou zrozumite nos ou sa hlbo ko ponra do zloitosti udskho jedinca, do jeho vnma nia a myslenia. Vo vntornom dialgu autora s itate om rezonuj vahy o Bohu, o Venosti a o Lske.

ISBN 80-85264-38-2

BETISLAV KAFKA

KULTRA ROZUMU A VLELOVEK BUDCNOSTIPreloila Zuzana Hodoov

tvrt vydanie, prv rozren vydanie v slovenine

ARS S T I G M Y 1992

VOD Predkladm verejnosti tdiu lovek budcnosti, v ktorej som podrobil rozboru rozum a slobodn v u. Z tohto rozboru vyvstva nov, doposia nevysloven nazeranie na tieto najcennejie duchovn statky udstva. Stle pestovanie a zdokona ovanie sl rozumu a vle vedie k v azstvu ducha nad ivotom, nad jeho duevnou a materilnou biedou. Je to v azstvo idelu, ktor sa zaklad na prve a na nzore, ako riei zloit problm a podmani si pritom sily vetkch zdrojov ducha a hmoty, ako dospie k samostatnej prci, podnikaniu, rozvoju aktvneho myslenia, ako vychova vestranne vzdelanho kultrneho loveka s pevnm charakterom, trpezlivho a bystrho. Nedokonal duch nechpe svoju ve kos , a preto ne nachdza prav podstatu predmetu, v ktorej by mohol spoin jeho nepokoj. Kad dokonalos musme zskava . Ostane chybou udstva, e si neuvedomuje vlastn zdroje a sily. Ze nevnma udsk duu ako nevysychajci prame vlh a schopnost nepredstavite nej h bky. Ide o vlohy a schop nosti potencilne, teda tak, ktor s v stave schopnosti k innosti. Stlym cvienm, a vzdelvanm je mon ich zaktivizova smerom k uritmu prejavu a uplatneniu.

U v staroveku sa mnoh myslitelia a velikni ducha snaili poznanm bytia prenikn k samotnm zkladom udskej due. Z nich najvraznej bol Aristoteles ako zakladate vedeckej filozofie. Na zkladoch starovekej filozofie stavaj svoje uenia sasn bdatelia ako M. Habn, M. Skcel, J. Bene, R. Souek a in. Aby som sa vmi priblil k dosiahnutiu dokonalosti, dovolil som si uvies v knihe niektor ich priame poznatky.

Pri tan knihy itate zist, e niektor tmy spra covan na predchdzajcich stranch sa v pozmenenej podobe a forme opakuj. Nie je to vak chyba. Snail som sa pribli toto dielo o mono najirm vrstvm, a to viacermi spsobmi. S to vznamn state a ich sprvne pochopenie si vyaduje opakovanie a optovn zdraz ovanie. Kto pestuje silu ducha, pouva sprvne metdy, vedome smeruje k pravde a poznaniu najvych prinAUTOR

1.VE K MYLIENKY A VE K CIELE V udskej dui je netuen zklad a potencilnych vlh a schopnost, ktor meme neustlym vzdelvanm uvies do aktivity a prim k uritm prejavom a uplatneniu. Len ten lovek bude ma v ivote spech, ktor sa vzdelva a osvojuje si tak silu due, rozum a v u. lovek mus vychdza zo svojej vlastnej podstaty a pozna ju. Dnen lovek tm, e nepozn sm seba, sa nedoke ani oceni . Vina ud ije len konkrtne. Konkrtnymi sku tonos ami reality, s ktormi prichdza kadodenne do styku. udia sa nenamhaj duevne, mylienkov innos je im cudzia, hoci prve prcou rozumu a vle meme dosiahnu rozmach psychickch sl smerujcich k vyej civilizcii, k lepiemu socilnemu a kultrnemu ivotu loveka. udsk svet je vlastne kultra. A kultra predstavuje snahu o zdokonalenie vetkho, o sa d v loveku zu achti . Stva sa, e talent a duevn schopnosti v loveku zakrnej, alebo leia bokom - a strca sa tm zmysel pre rozumov rozvoj a mravn pokrok, bez ktorch nie je mon dosiahnu vvoj udskej spolonosti.

udstvo sa preto mus snai rozvin svoju indivi dualitu vypestovanm fyzickch a psychickch sl, aby dospelo k duevnej slobode, k poznaniu pravdy, krsna, vedeckej prce, telesnch sl a etickho pitku. Zdrojom vntornho a vonkajieho blaha je sebazdokonalenie. Aby udstvo mohlo dosiahnu rozumov a mravn pokrok, mus ma kad lovek prvo na intelektulne vzdelanie. A zrove mus ma vysok idely a pozna etick hodnoty. Nzkemu mravnmu idelu zodpovedaj nzke snahy, tak idel smeruje k pochybnm gloriolm a ostva v medziach otroctva. Vzdelan a vycibren dua je vlastne hierarchia - usporiadan vstavba od prostho, jednoduchho a nzkeho k dokonalmu. Hierarchia, organizmus, lenenie, poriadok to je rozum, krsa, lska, ivot. Poznanie a sksenos je cesta k ivotu. lovek, ktor je schopn poznva , je osobnos a individualita. Kad lovek m svoje subjektvne schopnosti a dispozcie, ale v poznan sa stretva so vetkmi ostatnmi vo veobecnch poznatkoch zkonitho procesu a zvl vo filozofickom myslen, ktorho lohou je premyslie skutonos s jej jedincami po strnke univerzlnej ako s celkami, a po strnke poriadku a bytia h ad vz ahy a vyjadruje zkony bytostnch vz ahov vec navzjom existujcich ako poriadok. Filozofii sa nesm kls prekky. Prve ona, vmi ako in smery, me rozri a ovplyvni myslenie a kultru. Filozofia m vyznm ako vchodisko, od ktorho sa zana vedeck postup. Vo vedeckom poznan prebieha myslenie abstraktnm spsobom. Vo filozofickom poznan sa spja jedinec so veobecnos ou (indivduum a univerzlnos ) tak po strnke objektvnej, ako aj v samotnom subjekte, ktor poznva. Do kategrie pravdy patr aj konkrtny poriadok a poriadok poznania. Poznanie pomha budova konkrt ny ivot a konkrtnu innos loveka, preto filozofia je vdy vahov aj praktick zrove a prispieva k akti

vite. Vo filozofii je program ivota. Filozofia nielene vedie k blaenmu ivotu, ale poskytuje tie kultrnu silu, ktor riadi vy kultrny rozvoj. lovek, ktor mlo mysl, me pozna a preva len hmotn ivot. Nikdy nedospeje k poznaniu, e okrem telesnho ivota existuje aj duchovn ivot s venou a neprekonate nou silou. Duevn silu nemono prekona fyzickou. Aby sme boli schopn poznva duchovno, musme disponova filozofickou rozumnos ou. Vedomosti a poznanie, spravodlivos a lska posky tuj duevn silu a udsk astie, vytvraj zdrav spoloensk prostredie, a tak umo uj idelny ivot. lovek ako organizovan jedinec ije v spolonosti, o vyplva z jeho prirodzenosti. Spolonos je zklad ou rasy, charakteru nroda, ktor meme definova ako spoloenstvo citu, ide, vier a zujmov stvorench dedinmi znakmi a vlastnos ami. Charakter nroda je trval a ako sa men. Spoloensk ivot m by usporiadan tak, aby bolo mon dosiahnu spoloensk idel v smerovan k najvyiemu vypestovaniu telesnch a duevnch sl. Zkladom blahobytu je spolonos zdatnch jedincov, ktor pracuj telesne a duevne. udsk spolonos je nutn povaova za mravn orga nizmus. lohou kadho loveka sa mus sta vzdelvanie a pestovanie zdravho vedomia sl, teda rozumu a vle, prostrednctvom ktorch sa dosiahne mravn obrodenie a pevn charakter loveka, schopnho v azi nad telesnos ou a hmotou. Vzdelvanie bez pestovania mravnho charakteru je vzdelanie nepln, ba dokonca kodliv. Spolonos nesmieme stoto ova s davom. Spoloen stvo sa me sklada z u achtilch jedincov. Masa, dav pozostva z priemernch ud. Dav ponma len hrub zoskupenie ide. Intelektulna rove davu ako celku je niia ne rove normlneho, priemernho jednotlivca. V mase prevldaj niie duevn funkcie, intinktvne a mechanick, nad vymi, rozumovmi.

Masy si vyaduj konkrtne a jednoduch predstavy. Chpu len povrchn svislosti a s mlo prstupn logickmu uvaovaniu. Vmase konme, myslme a ctime in, ako ke sme sami, pretoe sily due masy sa skladaj z nezodpovednch prvkov, ktor s vetkm lenom tejto masy spolon. Ve k historick prevraty vychdzajii vdy zo zkladnch zmien ide davu. udstvo je preduren na slobodu. Zkladom slobody je udsk rozum. Slobodu potrebujeme vo verejnom i skromnom ivote. lovek dostal osobn slobodu. Z toho vyplva, e nie je mon, aby sasne existovali sloboda a prvo slobodu poruova . Prece ovanm vonkajej technickej civilizcie sa podce uje vntorn etick kultra a dsledkom je pustoe nie udskho vntra a spoloenskho ivota. Osamote n technick civilizcia nedosiahne slobodu, nevypestuje charakter a nevybuduje vestrann kultru. Nememe vak poprie , e pokrok v technike zlepuje ivotn podmienky a sprjem uje ivot. Ale hmotn blahobyt nie je jedinm a skutonm astm loveka. ivot jednotlivca a udskej spolonosti sa ned doko nale usporiada samotnou technikou a z nej vyplvajcim ziskom. Skuton pokrok udstva nespova vo vvoji hmoty a v materialistickom evolucionizme, ale predovetkm, vo vvoji ducha a v jeho pokroku, teda vo vvoji kultry rozumu a vle. Vo svete psobia dva druhy sl - dobr a zl. Zd sa, e vvoj udstva neriadi Prozrete nos ani vecn rozumn zkon, ale do tejto hry vstupuj slep, zl sily a slab obrana loveka proti nim. Tento nzor vychza z nedostatonho poznania. Zlo nem vlastn existenciu i vlastn bytie, pochdza z vle! Nesprvnou vchovou sa v loveku deformoval prirodzen mravn poriadok. Zahmlilo sa poznanie o skutonom ivote.

vahov, diskurzvny rozum uplat uje svoje rozhod nutie pomocou vle v pokrivenej podobe. Ke chceme negova zlo, musme sa vychovva . Urazen lovek sa obyajne odplca tak, e rozmnouje zlo spchan na om. Vlastne plod nenvis . Ak lovek kon dobro, tak toto dobro vo svojom konan iba objavuje, pretoe m prirodzen sklon k pchaniu zla. Vetky dobr maj zklad v nemennch vzoroch, idech, ktor prebvaj v Bohu. udstvo bude prenasledovan zlom dovtedy, km ako celok nedospeje ku kres anskej dokonalosti. O tto do konalos - by mravne dobrm - by sa muselo usilova nieko ko pokolen. Tto psychofyzick realizcia v gnoch - ie dedistvo minulosti - vytvor pevn zklad u dobrch vlastnost, ntiacu loveka, aby sa u od narodenia stal dobrm. udstvo vak pre svoje temn osob n zujmy nedospeje k takejto jednote, a tak ho bud neprestajne prenasledova zlo, svry, nenvis a voj ny. ivotnou lohou kadho loveka je, aby sa snail rozvin najskr svoju mravn osobnos a a potom svoje alie schopnosti. A ivot sa stane aspo vzjom ne znesite nm. Nesprvna vchova rozumu, vle a citu, pochyben ideolgie kodia sile udskho ducha a uvdzaj ho do rozpakov. lovek kles do temnej hlbiny pudov. Ovlda ho iadostivos niej sfry due, ktor je vlastnos ou hmotnho tela a riadi sa subjektvnymi pudovmi potrebami a nladami. lovek sa mus sprva v slade s mravnm rozu mom a potrebami svojho blneho. Mus sa v om na chdza duevn fond vlastnej ivej logiky schopnej ho vies . Prsna logick kontrola vedie k pokroku v myslen a sprvan. Kad cnos charakterizuje myseln sprvanie, ktor vznik na zklade rozumovej vahy, a po jej uplatnen sa v a dobrovo ne rozhodne. Siln v a doke zmeni loveka po mravnej strnke.

Hlbokm ctenm dokonalosti.

mono

dosiahnu

idel

mravnej

Len v ou lovek zskava mravn h bku, ktor zmen svet. Iba v mravnom sprvan sa nachdza ivot dobra. Musme zana od zkladov a zamera sa najskr na humanitn vzdelanie, a potom na praktick. pln rozvoj meme dosiahnu za spolupsobenia naich blz kych a v konenom dsledku s pomocou celej spolonosti. Aby sa spolonos mohla vyrovna s meniacimi sa okolnos ami, potrebuje nov mylienky a nov objavy vo vetkch oblastiach poznania. Kad nov mylienka me vznikn len v slobodnom, ivote. V skromnom iverejnom. Duevn sily, rozum a slobodn v a, vyzbrojuj love ka proti presile a nstrahm hmotnho sveta, poskytuj mu mravn vedomie, solidaritu, ctu, obetavos a zod povednos . Ak plat zkon evolcie (vzrast, vvoj, rozvoj) v hmotnej prrode, potom ove a vmi plat v mravnom sve te, pretoe mravn zkon je pokraovate om prirodze nho zkona. Kultrny lovek mus ma zdrav rozum a siln v u. Sasn lovek je obdaren mnostvom rozumu, ale zrove je naplnen ve km zmtkom. Utek pred sebou samm, pred svojou duchovnos ou. Neme unies archu svojho loveenstva a jeho ro zum chor avie. Dua je zvzok. Dua je rozum a v a. Rozum je nieo vyie ako jednoduch zmyslov poznvanie okolitho sveta, pretoe ie princpom intelektulneho poznvania. Rozum m schopnos abstrakcie, generalizovania, uvaovania a objavovania. Rozum loveka me vystihova a chpa zkony, zkladn a nutn pravdy, nehmotn skutonosti, ako s: vlastnos , pod stata, prina, pravda, dobro, krsno, as, priestor at . Rozum je zkladn podmienka slobody a zodpovednosti. Rozumovej rozmernosti zodpoved slobodn v a. Z

nov princp, princp slobody. Rozum povzna duu nad hmotn i telesn predmety. Povznesen duu neuchvacuj prvotn dojmy z predmetov, ale naopak ostva slobodn a dokonale vie ovlda samu seba. Formlne sloboda spova vo vo be, ku ktorej rozum sce dva dvody, ale vo ba sama osebe je aktom vle. Zkladn duevn mohutnosti, rozum a slobodn v a, s vznamnou prednos ou loveka. Ak slobodn konanie loveka prebiehajce pri plnom vedom zodpoved dobru, mono ho nazva mravnm. lovek schopn mravnho konania prostrednctvom rozumu a slobodnej vle sa nazva mravnou bytos ou. udsk sloboda si vyaduje ist riadenie. A zkon je vodcom udskho sprvania. Tam, kde existuje skuton sloboda, zachovva sa mravn a spoloensk poriadok, nie je vak tam, kde vldne svojv a. Tvorivos slobodnho loveka je via ako tvorivos otroka. Kad lovek je slobodn. Jeho v a a skutky s niem samostatnm, liacim sa od vle inch ud. Skuton loha udskho ivota spova v dobrej vl, t.j. v poznan a oslave Tvorcu, v jeho vtvoroch a tvorivch monostiach, ktor tieto diela poskytuj. lovek je tvor spoloensk. Ak doke pozdvihn svoju osobnos aj bez spoloenskho prostredia, je sm od seba schopn individulneho duevnho rozvoja. lovek cez svoje poznanie cti, e me sm zasiahnu do svojho ivotnho osudu nezvisle od spolonosti, o dosveduj i mnoh prklady tch ud, ktor svojm duevnm rozh adom a mravnmi nzormi vynikli nad celkovou rov ou spoloenskho prostredia. Prichdzame teda k poznaniu, e vntorn ivot nezvis len od okolia, ktor loveka obklopuje. lovek vak na druhej strane me svoje schopnosti a vlastnosti rozvin len pri dobrej vli ostatnch, teda len v spolonosti naplnenej ctou a lskou ku kadej udskej osobnosti.

Spolonos nevznikla preto, aby jednotlivca pohlcovala, ale naopak, aby mu pomhala. V rmci spolonosti sa pre loveka vytvra zvltne idelne prostredie, ktor m vplyv na intelektulne a mravn vlastnosti indivdu. Spoloensk ivot men povahu loveka; jeho mravn a rozumov rove sa povzna nad rove animlnu. Na to, aby sa spolonos povzniesla a udrala na vke kultry a spoloenskej autority, s potrebn mravn idely, ktor s nenahradite nmi hodnotami. Modern idely maj relatvnu cenu a nestoja za nmahu. Zo vetkch ijcich tvorov jedine lovek podlieha mravnmu poriadku, pretoe je tvorom rozumnm. Jedine lovek je subjektom prv a povinnost. Spolonos neme i bez prvneho poriadku. Tento prvny poriadok mus by pevne stanoven bez nsi lia a vdy napl ovan sprvnym poh adom na loveka a jeho potreby, inmi slovami, mus sa neustle doadova spoloenskej mienky. Vypestovanm rozumom a pevnou v ou spoznva lovek dokonalejie a hlbie nielen to, o sm skontruoval, vyrobil, ale spoznva aj vy ivot pravdy. Modern asy ideolgi a techniky neovldli cel skutonos . Poznanie nie je len kontrukcia a poznanie toho, o sme vyrobili, zisk, dravos , itok a rozko, ale aj kontemplcia (nazeranie) bytia, poznvanie hlbokho tajomstva skutonosti a skmanie, pochopenie vntra loveka a podriadenie svojich schopnost skutonmu bytiu, jeho venm pravdm a zkonom. Osobnos a skutonos s nien, preto sa vytratil vz ah vzjom nej sympatie a nklonnosti, ktor s podriaden hlbiemu porozumeniu. lovek sa odcudzil sm sebe a odcudzil sa aj inm u om. Stratila sa jeho osobnos a h bka. Vo svojom duchovnom prapvode a krse je osobnos ve mi ochudobnen. Existuje povrchn, pohybujci sa lovek, ktor ivot vid vo vejcich zstavch; jeho duevnou potravou s asopisy, propaganda, kin a ahk

romny. Je slep, je oaren a opojen. Je to delirium, poruen intimita vntornho vedomia. Modern asy trpia rozpadom a rozkladom hodnt. Modern lovek je m alej tm ahostajnej, akoby mu chbal kritick duch. Vybudoval si zl ideolgiu. K astiu potrebuje len chlieb a hry ako v staroveku. Ide o nov, ediv, nzku prcu neslobodnch ud, ktorch ivot oklamal. Vetko silie modernho loveka je zameran na ovldnutie vonkajej prrody namiesto ovldnutia a poznania seba samho - tu sa nachdzaj korene udskho nedorozumenia - zla. Technick vedy s zdrojom nezujmu loveka o loveka. Utvrdzuj ho u predstave, e pokrok spova v tom, o o dokonalejie stroje mme k dispozcii, a nie v tom, i sme dnes lep, ako sme boli vera. loveku nesta len rozvoj technickch vied. Modern asy v aznej techniky zlyhali na poli mravnom, pretoe technokrati stratili zmysel pre mravn a prvne zklady ivota. Modern lovek neme dokonale uplatni svoje duchovn hodnoty. Ak neexistuje duevn jednota, neexistuje ani bystr duch, intelekt a pevn charakter. Objavuj sa sily egoizmu, hrabivosti, neznanlivosti. Je to zlo, ktor vznik nesladom a nesprvnym pouvanm vec v dobrej prrode. Prehodnocovanie sveta, ponknutie lepieho ivobytia, velebenie hmoty - tieto atribty najvch spechov nespasia udstvo. Modern lovek stratil ivotn absoltno, a tm sa dostal do plytiny, v ktorej mu ide len o biologick udranie ivota. ije zo d a na de . Napriek technic kmu pokroku sa cti osamoten a vypuden z vesmru. Stratil svoj duchovn horizont, v ktorom by mohol njs pevn bod a oprie sa o . Chrbtovou kos ou udstva kadej civilizcie s urit, svojrzne idey - mravn sily, ktor mu povznies udskho ducha nad nzkos ivota. Ideu nemono porazi nijakou silou, ale len lepou ideou. V zpase ud v azia tie idey, ktor s uitonejie po mravnej strnke a o najviac zodpovedaj blahu.

Skuton pokrok zvis od intelektulnej elity. Viera, mravnos , idey - stav techniky, produktvny systm myslenia prikl ajceho sa k rozumu, to je hybn sila vvoja. Rozum je tartrom socilnych premien. Vpoznan a chcen lovek dosahuje cel pravdu a dobro. Rozum loveka je sas ou rozumu Boieho, a preto me spoznva povahu vec, ich poriadok a urenie, me sa vyhn zlu. Najprv vak mus prem a o sebe, dopria si as, pracova na sebe, denne skma svoje svedom ie a cvii sa v sebaovldan. Potom prde na rad zmysel pre univerzlnos . V udskom veobecnom zm an i myslen nie je zmysel pre univerzlnos ; pre naplnenie seba a cez seba celho nroda najvymi hodnotami. Neme sa preto zrodi najlepia idea. Nov idea udstva spova v bratskej spoluprci celej svetovej inteligencie, bez podce ovania, bez drancovania cudzch prvd a hodnt, bez ubjania odporcov. Je to svojm spsobom pestovanie udskosti - udstva v bytosti. Je to najvy stav kultry, v ktorej je kad lovek dokonal, krsny, dobr, skuton, vekodun, m zmysel pre etiku a estetikia. Potom dosiahneme to najpotrebnejie: pokoj v sebe samom, pokoj s blzkymi, pokoj s Bohom. Musme preto stle uplat ova silu mravnch a cha rakterovch hodnt, bez ktorch iadny vtvor nie je dokonal. Rozvoj mravnho zkona poskytuje a dva prav kultru, ktor predstavuje ochranu ivota telesnho, rozumovho a duevnho. Rozmach rozumu prina zrod mravnej dobroty a estetickej citlivosti. Musme njs cestu z asu priestorovho sveta do sveta, v ktorom s mravnos a duchovno zkladnmi normami. Nae myslenie a skutky nesm by zvisl od hmotnej reality, ale ich musme usmer ova mrav nmi duchovnmi h adiskami, venmi ideami a nor mami. Ako ve mi by zosmutnel tento svet, keby sme jeho ierne

sveta, vierou, e pod premenlivm povrchom existuje pevn morlne jadro. Takto viera ns vykpi. lovek nie je len jednoduch nadiuoch, ale je intelektom - ktor predstavuje rozum a v u, a preto mus opusti svoj hrub stav - vytrhn zo seba zlo! Ideologick normy spsobuj zmtok, zdvha sa vlna nespokojnosti, rod sa boj s protichodnou ideolgiou, ktor znemo uje spoluitie a harmonick vz ahy. Len logika a skutonos zdokona uj loveka a poskytuj zklad pre spoluprcu a vzjomn spoluitie ud, rs a nrodov. Je potrebn sa zmeni spoloensky, rehabili tova sprvny spsob myslenia, prostrednctvom ktor ho sa lovek stka so skutonos ou, a tak spoznva poriadok vec a skutkov, spoznva poriadok jednoty v mnohosti, poriadok ivota a loh, ktor m splni . Skuton inteligencia, schopnos rozumu myslie , bo la deformovan cudzmi a nesprvnymi ideolgiami. Ideolgia bez vz ahu ku skutonosti spsobuje stratu osobnosti, atomizuje spolonos na masy bez vlastn ho ivota, bez zkladu a existencie, strca sa lska a vzrast nenvis , reakcia proti druhmu. Chba sku ton pozitvna innos osobnosti a tvoriv sila v nej ukryt. Kad lovek, ktor ije, vo svojom vntri cti, e mu nie je ahostajn, akou cestou sa bude ubera jeho ivot, e neme jednoducho uviaznu v ivote zmys lov a ideologickch omylov, alebo i len pre seba. Mysli te skma aby zlepil svoj ivot a ivot celej spolonosti podstatu loveka a monosti jeho vvoja z h a diska fyziologickho a filozofickho. H ad osveden poznatky a pravdy. Je povinnos ou kadho myslie na svoj rozvoj. Osta nevedomm znamen negova slo bodu a rozum. Pojem filozofie znamen lsku k mdrosti, ktorej podstatnm znakom je rozumnos . Filozofia prina vysok stupe kultry a dva jedincovi slobodu a viu vo nos . Filozofia smeruje k vytvoreniu novch, trvalch

spoloenskch poriadkov. Poskytuje slobodu a pohyblivos ducha, potrebn pre vytvorenie vedeckho pro stredia. Zdrav filozofia je duchovnm liekom bldiacich ud a dva im monos duevne vynikn . Idey zdravej filozofie s nevyhnutnm zkladom modernho myslenia a vstavby ivota i spolonosti. Filozofia je architektrou udskho poznania. Filozofia je veda o princpoch skutonosti, veda o byt, veda o poznan, veda o ivote, o prvkoch udskej existencie, o mravnos ti, o duchovnej skutonosti, o hodnotch, o prve, o spolonosti, o spravodlivosti. Je nten svojimi princpmi stava a budova , nie ubovo ne hromadi materil, ale organicky pracova vo filozofii o byt, v noetike, v etike, v sociolgii at . Rozum je schopnos pravdy. Rozumov pravdy s univerzlne, stoja nad nrodmi a vrstvami, preto filozofia prirodzenho rozumu je univerzlna, je ovocm zdravho rozumu, ktor plat vdy a vade. Kad m schopnosti a subjektvne dispozcie k poznaniu. Casy pokroku a svetla volaj po forme pravdy, dobra, krsna, jednoty. K pravde patr i konkrtny poriadok v poznan. Poznanie pomha stava konkrtny ivot a konkrtnu innos loveka. Modern lovek strca vedomie o svojom ivote, je postihnut duchovnou tmou a nevedomos ou. Dop a sa najvieho zloinu, pretoe slepo a bez zujmu rozvja svoju osobnos . Pre loveka je otvoren cel svet. ivot loveka na zemi je putovanm. No ptnik krajci po ceste zahalenej tmou je neist. Aby jeho cesta bola bezpen, aby doiel priamo k cie u a nezabldil, po trebuje svetlo. Bldenie ducha je nebezpenejie ako bldenie, putovanie telesn. Duch si svoje cesty potrebuje osvieti . Potrebuje svetlo. Bez neho je vydan napospas nebezpeiu bldenia. Svetlo je cesta k zchrane. Je potrebn, aby toto svetlo bolo prav a priviedlo ho k bezpenmu cie u. Nevedomos je tmou ducha. Duevn tma rob loveka bezradnm. Nevedomos je najv

a najnebezpenej nepriate , pretoe je zkern, boju je a napda v tme. Prem anie o pravde odstra uje nevedomos . udia asto prem aj o tom, ako unikn pravde, a nie ako sa k nej pribli . Ak chceme svoj zrak upiera na vyie a lepie du chovn ciele, musme sa v h bke due zaobera takmi pravdami a problmami, ktor nm poskytn poznanie vych cie ov ako po strnke subjektvnej, tak aj ob jektvnej. Pravda vytvra viu oblas nho vedomho ivota. ijeme v asoch politickch hesiel, prevratov a bludnch ide. Toto obdobie je poznaen strohos ou, neprimnos ou, duevnou nzkos ou, obmedzenos ou ba priam duevnou chorobou a otroctvom. Pod vplyvom tchto okolnost drieme v loveku nepokoj, ktorho sa me zbavi iba vtedy, ke sa bude orientova na hlbok a vzneen zujmy (lebo udsk ivot skrva mnoh tajomstv), ke obrti zrak svojej due k mdros ti, aby spoznal ist pravdu a povzniesol sa do oblasti vych, istejch a radostnejch h adsk. udsk ivot spova v trojakom h adisku: v poznan, lske a tvoren. Preto je zvisl od pravdy a svetla, ktor poskytuje zdrav rozum. Sasn mnohotvrnos , hojnos , roztrietenos , rozptlenos cie ov, snh, zujmov a podnikania odvdza loveka od hlbch sfr duchovnho ivota a priptava ho k zov ajku, k vonkajiemu svetu tak, e ostva v zajat povrchnosti. N ivot je vybudovan nad tajomnmi t ami - odtia pochdza naa tba po neznmom, tajomnom, alekom, nedostupnom. Kad tajomstvo smeruje k hra niciam absoltnych prvd a skutonost udskho b dania a poznania. Skutonos je hmotn a duchovn. Duchovn sku tonos sa brni pred monizmom hmoty, hmotn sku tonos sa brni pred monizmom ducha, ie realizmus odhalen filozofickm a experimentlnym poznanm

neprip a jednostrannos ani v idealizme, ani v ma terializme. Pri takomto ponman sa iadna nuka neme povaova za konen uzavret systm, i ke stavia na absoltnej zkladn princpov a pravdy. Mus budova z novho materilu prrodnch vied a poskytova formu, aby sa mohli riei vdy nov vznikajce problmy ivota a diania, tak ako ich prina nov vedeck materil a napokon aj samotn ivot. Kad lovek m svoj vlastn spsob myslenia. Mysl na svoj ivotn del, ale nevyhne sa jednej pravde, e vetko m svoj zkon. Zkon znamen poriadok; a veobecn zkon znamen poriadok vo vetkch malch aj ve kch veciach. Poriadok, ktor prijali zrove s bytm vetky vz ahy a energie, s ktormi vetko spo lupracuje sprvne stanovenm spsobom. Jedinec sm v sebe predstavuje poriadok a vetky ostatn veci vytvraj tie navzjom poriadok. Vesmr a ivot v om s akoby vytvoren z jednho kusa vo ve kej dielni asu a priestoru. Nepoznanos skrytej priny udivuje neveriaceho, zostruje oko veriaceho a mudrca. Aby sme poznali vetky veci, musme uzna existenciu ducha, a potom dokeme vystihn mylienku Stvo rite a. Aby sme boli schopn riei tieto vntorn problmy, ktor odkrvaj pravdu, zkon a prvo, musme sa vopred stara o vzrast duevnch sl rozumu a vle, lebo in sa bude vkol ns rozprestiera tma a nedo siahneme skuton ivot a poznanie jeho priny. udsk slabos sa mus opiera o vzdelan, vykolen rozum a pevn v u. Je potrebn vychova si univer zlnu v u sliacu tvorivosti, konaniu, h adaniu ab soltnych prvd a dobra. Nesmieme patri k slabm duiam, ktor s mdl a chudobn, pretoe stratili pravdu a dobro, ale k duiam silnm svojm rozumom a v ou, k duiam otvorenm, naplnenm vedou, pravdami a dobrom, ktor dosiahli svoj rozvoj. Otzka vedy je v podstate otzkou pravdy.

Pravda, a to aj pravda vedeck s samy osebe jednmi z najvch udskch pokladov. Pravda a veda stoja na ele udstva. Veda objavuje a zis uje pravdu. H adanie pravdy je vlastne mravn loha. A mravn je to, o sli jednotlivcovi a celej spolonosti. Svet sa odklonil od pospolitosti, poslunosti, od zmyslu pre povinnos . Odklonil sa od vench prvd a idelov. H adanie, vlastn poznanie, konanie a prem anie o pravdch je vlastne sebauplat ovanm loveka. Je to obhajoba duchovnho individualizmu. Obrana slobody myslenia, slobody jedinca, prva na kritiku, vo nho rozvoja osobnosti a tvorenia - ohrozench masovos ou. Je to snaha udra si duevn prevahu, aristokratic- kos a vodcovsk miesto v duchovnom ivote. Je to slobodn konanie, ktor je najvym aktom suverenity loveka. Bez nmahy a obet neme jestvova ivot, neme jestvova najvy a najsvtej cie . Ten, kto je len na povrchu, ostane nalomen, pretoe jeho poznvacia sila, rozum a vkonn v a s ve mi slab. Poz na pravdu, ven poriadok a shlasi s nimi znamen vkroi do morlneho ivota. Zu achten a vzdelanm rozvinut rozum a zocelen v a s slnkom na obzore udskho ivota. Takto rozum a v a s duou svieosti, slobody, poznvania pravdy a istch ide. Ten, kto nem zujem o idey, vedomosti a pravdy, ubja svoj rozum, zoiera sm seba a umiera za iva. Idealizmus je vlastne presvedenie due o existencii boskch prvd. Ke udia netia spoznva pravdu, netia ani po lske k ivotu. H adanie a poznvanie seba samho je revolcia v nazeran na in svet a v nazeran na inho loveka. Vtomto organizme ijeme nielen svojm vlastnm ivotom, ale aj ivotom, snahami, v azstvom, silou a tr vanm celku. Realitu tvoria nielen hmotn veci, ale aj mravn poriadok, duchovnos , lska, Boh a venos . A s nimi ijeme pln a skuton ivot v celej jeho obsiahlosti

bez vntornch rozporov, ktorho zmysel je nm plne jasn. Poznanie a pravda s vsledkami autonmneho ducha. Kto sa od tohto odchy uje, kto nedoke zasvti svoj ivot pravde a vede - ran seba i svoje okolie vo svojich i spoloenskch snahch. Tam kultra nekvitne, ale vdne, tam lovek nie je v az, ale niite , pustoiaci vedomie a ubjajci sm seba. Ten, kto kra za slvou,, dok sa sklamania; slva je mmenie a prelud. ivot je v ns. Aby sme ho dokonale ovldali, musme podstpi revolciu prevrat. Trvalou vntornou premenou sa oslobodme od duevnho temna, obrodme sa. Vivote nesta, ke sa riadime len hlavou a rozumom, ktor o vetkom rozhoduje. Musme by preni kavejmi myslite mi a vychdza predovetkm z mdrosti. Mdros je svetlom a ukazovate om rozumu. Stup u je a umoc uje v loveku silu osobnosti a poskytuje svetlo ivota. Mdros ou lovek dosiahne skvel spechy vo vz ahu k svetu a vntorn uspokojenie. Mdros nikdy nedovol, aby telo zv azilo nad duchom. Nedo pust, aby sa vyie princpy podria ovali nim. Md ros a pravda musia by prvoradm bohatstvom v dui novho loveka. Mdros si ns mus podmani , aby nm ukazovala nae kroky a smerovanie, aby svietila na ceste nam ivotom. Mdros vplva na v u, aby vedeck objavy neboli zneuit v neprospech udstva na jeho znienie. V sprvan a konan loveka mus v azi mdros a znanlivos . Spolutrpie a spolucti v ne ast je vrchol herodotovskej mdrosti. lovek je zatiahnut do najvieho boja o svoje materilne a duchovn bytie. Na svete je mlo spokojnosti. Dobro a astie sa medzi u mi udriavaj a rast

jedine prostrednctvom zpasu. m je ivotn poznanie vyie, bohatie, tm am bojom bva vykpen. lovek ije vo svojom vvoji dvojakm ivotom. Skutonm ivotom svojej benej existencie a abstraktnm ivotom predstv, ktor si vytvra o svete a ktormi si prena svoju svetsk existenciu do vych sfr, aby sa v nich uchlil pred neradostnou realitou. ivot je krsa vetkch krs, moc vetkch moc. Poskytuje krsne mylienky a pravdy. Aby sme vedeli vnma krsno, musme vo svojom vntri prebudi es tetick nadanie, zmysel i vlohu. ivot je astie, roz voj, poehnanie, bohatstvo, tvorenie, zpas a v azstvo. Do kadho predmetu i veci, ktor ns obklopuj, je vloen rados , aby ns pri ich vnman poteila. as sa rod, ke s inky zjavn, vidite n a prina skryt. ivot optimistu je slnen de bez tie a, rados a smiech bez starost, spev krsy. ivot je to, po om vetci tia, o si nado vetko nesmierne via. Pre tento prav, skuton ivot musme pretvori samch seba, musme uskutoni reformu, revolciu. Vstup do ivota prina obete! Pretvranie seba samho je bolestiv, namhav. lovek sa mus ve akrt premc , aby dokzal urobi tto ak operciu na vlastnom tele a dui, ktor siaha do h bky osobnosti. Predstavuje doslova branie toho pochybnho, s m sme za dlh roky zrstli. Reformou i pretvorenm sa zrod lovek krsny telom i duou. Reforma znamen ustavin zmenu, neustle obnovovanie, snahu po lepom, zdokona ovanie, pokrok. lovek sce m duu, ale zvyajne bva przdna. Aby lovek bol rozumn a mdry, mus ma nieo v dui. Ke sa chce nieo naui , mus chodi s otvo renmi oami, mus h ada , skma a o vetko sa zau jma . Len vchovou a poznvanm lovek zdokona uje svoju osobnos , zdokona uje svoje vedomosti. Vedomosti samy osebe ni neznamenaj. Hodnotu zskavaj a v samotnom ivote, a ke prejd ivotnm prehodno

tenm. Cie om kadho loveka je vychova a vybu dova si pevn charakter, rozumn nzor na svet, cvii sa v sebaovldan, poslunosti a vyrovnanosti. Heslo: rozvja duevn s aenie! Povrchn, plytk a ahostajn lovek sa boj takejto reformy v sebe, m z nej strach ako die a z iernej noci. Neudujme sa, e mdrych a nadanch ud musme ve mi dlho h ada . A neudujme sa ani tomu, e ud s przdnymi duami stha na ich ivotnej pti osud. lovek, v ktorom ete neodumreli vetky idely, sa odhodl na uskutonenie reformy svojej due hne a zaraz! Kto nem zmysel pre reformu, prevchovu, pretvorenie seba samho, ten zakrnie a oneskor sa v ivotnom napredovan. Jeho dua postupne odumiera, rozum otupieva, v a sa nevyvja, tvr zosmutnie, elo zbrzdia vrsky; jeho piese stchne, krsa vybledne, ruka zmeravie, nastan pocity stiesnenosti, ktor dusia loveka, prdu bezsenn noci, duu osi nahlodva a zoiera, ivot postupne vyhasna, a napokon umiera. Umiera odvtedy, ako sa odvrtil od reformy, pretvorenia seba samho. Je to najv zloin na svete. Reforma rob ivot bohatm - kto sa jej podrobil, stal sa vntorne bohatm, vyzdravel a oistil sa. Slaboch nem dostatone rozvinut duu, a preto nechce reformu, nechce prejs ve kou kolou oisty ivota. Nie je schopn sta sa reformtorom svojho ivota. Je za meran proti vetkmu, o je nov, je zameran proti prvu a autorite. Je hlbokou priepas ou duevnej a fyzickej biedy, lebo je protivnkom lepieho bytia, jednoty, h bky, sstredenia, vntornej sily organizmu, a teda vetkho, o rastie dovntra a o zap a v h bke korene, o nachdza v stran pln rozvinutie, vetkho, o je v ns organick, skutone udsk, vyie, ven... ahostajnos , povrchnos , nepozornos , nezujem o zu achtenie seba samho s prame om udskej biedy.

udia chvlia a zvelebuj veci mal a nepatrn, o ve k neprejavuj zujem. ivot predpoklad mylienku, ktor me tvori len mysliaci duch. Ve k vina ud m mal schopnos myslie , pre m a a uvaova , neti po poznan. O nzkej intelektulnej rovni vedomost viny ud sved sku tonos , e sa zaujmaj len o to, o si vyaduje mini mlne alebo vbec iadne silie. Ak bude ich ivot? ivot neodmietne nikto, ale prevchovu no. udia, ktor ju odmietaj, s przdni a vlastne ivot vbec nepoznaj! Rozili sa so ivotom, v ich duiach nieto lsky, tepla, svetla, istoty a cnosti... teda vetkch vych podmienok, bez ktorch ivot nekvitne. Nevedomos , zloba im zatarasili cestu, zatarasili im ivot. i znamen rozvja sa! ivot je tichou, nepretritou prcou zakladania a priberania novch poznatkov a vedomost; zrodkov novho ivota, novej sily, novch kvetov, novho ovocia. Kde je ivot, tam je aj neustly pohyb, neustle renie a mnoenie, ven kvety budcnosti, neutchajca mlados , stle zdravie, istota, os lobodenie sa od vetkho, o zav a nevedomos ou, nevzdelanos ou, nesksenos ou ducha. Vyvinut duch m svoje zkony ivota, ktorch pravidl a znaky dokonale pozn. Hmotn a duevn svet sa riadi venm zkonom. ivot na vyej rovni predpoklad silnej zkon. m dokonalejie splynul zkon so ivotom, tm bohat a pln rozvoj meme oakva . Viera a mravnos s dva hlavn piliere, na ktorch spova stavba ivota jednotlivcov i celch nrodov. i znamen rozvja sa. A v rozvjan ide predo vetkm o pretvorenie seba, teda vedie sa zbavi starch foriem ivota, ktor brnia rozvoju, pretoe s preit, neplodn, neuiton, tesn, zvierajce a krtiace nov ivot. Rozvja sa znamen upravi nov cesty ivota v umen

premhania. Toto me prebieha jedine prostrednctvom boja, obet, vytrvalosti a s obrovskm sebazapretm. Len v tejto vyej revolunej forme je skryt mon v azstvo lepieho a vyieho ivota. Za cenu ivota musme odstrni vetko nzke, aby sa telo i dua stali silnmi a pevnmi vo ve kch prav dch. Ak si budeme dva tvrd a prsne rozkazy, ocit neme sa v mieri, ast a poehnan novho ivota. lovek ako nosite asnch hmotnch a duevnch energi, urench pre vvoj osobnosti, je uvrhnut do prostredia, v ktorom zpas dobro so zlom. Rozum mu dva zruku slobodnej vo by vo vz ahu k sebe sam mu. Stane sa tm, m sa chce sta . Svojej existencii d urit formu a podobu vberom z tchto bojujcich sl. Vo ba je nesmierne vna a zodpovedn. lovek svoju osobnos prehodnot len cez mravn skutky. Bytie neexistuje bez skutku i konania a skutok nie je mon bez slobodnej vo by. lovek, ktor kon, uskuto uje vo bu. Nieo urobi znamen slobodne sa rozhodn . A aj ke ni nerobme, takisto sme sa slobodne rozhodli by pasvnymi. lovek sm teda zodpoved za osud, ktorho je strojcom. Preto dokme svoju zrelos a zlome sami pred sebou skku rozumovej vyspelosti. Zvo me si sprvnu cestu. Sname sa i tak ivot, ktor je hodn loveka. Nekrajme po vyliapanch chodnkoch, ale sa rozhliadnime za novm svetlom. Otvorme svoju duu a zbystrime vnmavos . Pokoj a astie nie je vkol ns, v okolitom svete. astie, mier a pokoj h adajme predovetkm vo vlastnom vntri. Ke ho nenjdeme v sebe, nenjdem,e ho nikde inde. Ria me sa zkonmi ivota, vytvorme si jasn a iv vedomie o vlastnej jednote s nekonenou silou, a potom ns zachvti a napln duch mieru a pokoja. Medzi u mi njdeme ve a pesimistov. Medzi pesimizmom a ivotom je nekonen priepas . Pesim ista, sa, nerozvja, ale rca to, o ete zostalo. Duch sebaobnovy

je duchom novho ivota, ktorho heslom je: Napredovanie k vinm! Je to duch pohotovosti! Pesimista pozn len tiene ivota. Jeho zrak sa upiera do temnt noc. V ivote nevid zmysel a rados . Popiera ivot a ivot popiera jeho. Ide o dobrovo n otravu loveka pesimizmom, ide o zloin, samovradu. Pesimista strca sm seba. Trp modernou ivotnou krzou. Neh ad vysvetlenie, nie je schopn skma ivot a samho seba. Nevie sa oboznmi s novmi pravdami, neme njs sm seba, a preto ostva du chovne nevyspelm. Reformova , pretvra sa znamen zaujma k sebe kritick stanovisko, vedie si kedyko vek vynada , ale zrove sa zu ach ova , korigova , rozvja a prehl bova svoje vedomosti. Ak s nm cudzie tieto innosti, strcame sami seba. Je to boj proti duevnej biede, ktor ns pripravuje o rados a chu do ivota. Je to zpas o svetlo a teplo, ktor blahodarne psobia na vetko to, o m v ns rs a kvitn . Vetci beme preteky o ivot, vetci sa potkname a dostvame ivotn dery. V azstvo loveka nad sebou sa nezaobde bez nespoetnch pdov. Je to dan udskmi slabos ami. Musme pozna cestu sksenosti, musme sa sami vyburcova a pripravova tak zmenu k lepiemu ivotu. Musme sa duevne utuova . Duevne sa utuova znamen duevne rs . Neuspokojova sa s tm, o mme, ale rozvja duevn hodnoty. Duevne sa utuova znamen tie doiroka otvra oi a bai po pravde a vedomostiach. Duevne utuen lovek stoj potom pevne na zkladoch svojich zsad a svojej prce. lovek s vyvinutm a utuenm duchom si stanovuje presn ciele! Duevne sa utui znamen preh bi svoje schop nosti a monosti, je to dkaz nho rastu a dkaz udrania tempa s okolm. Je to ochrana pred duevnou zanedbanos ou.

Duevn utuenie je v azstvo svetla nad smr ou. Je to krok k najvym sfram osobnosti, kde sa zrod uj bohat lny umenia, literatry, vedy, socilneho a kultrneho ivota, aby sa otvorila cesta k rozsiahlym monostiam. Umenie zabva, upokojuje a zrove paralyzuje zhubn vplyv vn. Duevnm utuenm spejeme k vzneenmu cie u, k rovnovhe tela a due, k rozvoju ovldania hmotnho tela duou, inmi slovami, prispievame k tomu, aby telo o najlepie slilo dui. Duevn utuovanie prebdza zkladn silu udskej prirodzenosti, teda sebavedomie. Je to sila, ktor rob z udskej bytosti ozajstnho loveka. Sloboda ducha sa prejavuje v jeho slobodnej innosti. Najvm darom je, ke lovek vas spozn sm seba a prispeje k nprave ivota. Dua, do ktorej pre* nikne zmtok, upad, nepozn pokoj a mier. Takto dua strca vieru v kres ansk pravdy. Ak nie je udsk duch vychovan, predstavuje ve mi nebezpen silu. Sprvnym smerom ho me vies jedine mravn poria dok. Ak sa riadime kres anskm uenm, vieme si odp a a ove a ahie zname zlo, ktor ns v ivote stha. Preto h adajme zmysel lsky, spolonosti, loveka, prce, poznatkov a ivota. Ke h adme odpove na zkladn otzky udskho ivota, vieme, e budcnos ivota na zemi zvis pria mo od samotnho loveka. udstvo za aen masou a nesmiernou hmotnos ou, ktor charakterizuje nae asy, pre rchle ivotn tempo si neme njs dostatok asu, aby myslelo a uvaovalo. Je potrebn vytvori duchovnho loveka so slobod nou v ou a vysokm rozumovm rozh adom. Len sksen rozum, duchovn, ve kos a mdros mu vyliei jednotlivcov, ba i cel nrody. Nadobudnut zmysel pre vyie idey je kultra, ktor znamen predovetkm mravnos a umenie.

Obsahom ivota s vedomosti. Tba po vedomostiach a poznatkoch by mala by poiatonm duevnm hnutm kadho loveka. Vychovan udstvo riadi svoj ivot takm poriadkom i zkonom, ktor si samo zvol. Tmto poriadkom s nvyky, morlka a zkony. Aj socilny poriadok spova v mravnosti. Ak sa udstvo riadi tmto zkonom, speje k svojmu hmotnmu a duevnmu blahobytu, teda k tomu, o pre svoju existenciu nevyhnutne potrebuje. ivot bez vz ahu k mravn mu zkonu strca udsk rozmer. Bez mravnho poriad ku nie je udsk ivot myslite n. Klesol by na rove zviera a. Poriadok a pokrok si vyaduj vie vyptie psychickch a fyzickch sl. Neviazanos , nedisciplino vanos , vo nos a svojv a nie s svedectvom pokroku a poriadku. Nsilm sa nedosiahne prvo. Do dnench ias si udstvo nedokzalo vypestova zmysel pre indivi dualitu, nedoke repektova prvo inho ttu a ne siaha na . Vkadom jednotlivcovi mus by vtepen pevn poriadok, ktor ovldne cel jeho bytos , schopnosti jeho due, rozum, cit a v u. Spoloensk poriadok pota so zdravm organizmom. Vestranne vzdelan a vychovan rozum loveka, na vchovu ktorho rozumn tt prispieva zkonmi, je pevnm zkladom spolonosti. Vspolonosti mus vldnu ve k sila prostrednctvom vzneenej mylienky preniknutej morlnou zodpovednos ou, a nie prostrednctvom vojenskch hesiel. Ak nrod nie je takto vyzbrojen, vedie to nevyhnutne k nzkej kultrnej rovni irokch vrstiev. Idea - mylienka psob v tte stme ujco. Kad civilizcia nadobda svoj zvltny, charakteristick rz, vyplvajci z ideovej zkladne, z ktorej vznikla. Rozklad a padok rasovch vlastnost nastva vtedy, ke je charakter nroda oslaben politickou vldou, ktor neguje iniciatvu a energiu, alebo vtedy, ke nrod po dosiahnut uritej kultrnej rovne a blahobytu ije len

tm strca svoju duu. Idea, ktor priviedla nrod k ve kosti a poskytla jeho innosti u achtil a vysok cie , sa strca spolu s civilizciou alebo duchom nroda vytvrajceho svojrznu kultru. Vdejinch udstva maj nemorlne sily obrovsk moc. V spoloenskom aj individulnom ivote, verejnom i skromnom sa ve mi asto podivuhodne splieta ist s neistm. Nakoniec v az masa, dav. Dnes u vieme, e udsk telo vydva iariv ener giu. Masy ako celok s spojen do jednho iarivho tela. Strca sa tu vedom osobnos loveka. Vytvoren psychologick jednota celku nevynik vysokou morlkou, nem idey. Vinu v nej tvoria priemern udia. Preto prevldaj niie intinkty, spolon pre vetkch ud, a uruj reakciu masy. Dav m iba niiv silu. Dav mysl v obrazoch. Jedinec sa men na pudov bytos a stva sa z neho barbar. Ke e m monos uplatni v dave niie vne, strca zmysel pre zodpovednos a svoje konanie povauje za beztrestn. Rozhnevan masy podliehaj duevnej epidmii, kolektvnej psychze, a tm pokodzuj ttnu zklad u, rozvracaj kultru. Neriadia sa rozumom, ale sugesciou svojho vodcu. Preto si chr me svoju rozumov individuali tu. udstvo m svoje blaho vo vlastnch rukch. Naj skr musme vidie svoj vlastn ivot, ivot v sebe imimo ns. Nesmieme by slabosi, ale naopak, bu me vo svojej dui siln a pevn. Ten, kto ije len zmyslov ivot, prehr ho, lebo zmysly sa naj ahie sklam a pod ahn zmtku. Preto hmota neme by skutonm cie om blaha. Musme si osvoji len jednu metdu, duevn silu, energiu. Energia je schopnos vykona urit chcenie, prcu. A energick je tak lovek, ktor je rzny a schopn presadi svoju v u. Vytrvalos ou, odvahou a pevnou v ou me kad

lovek z neuskutonite nho sna spravi skutonos , z nemonho mon. Sila vle prispieva k tvorivmu rozvoju loveka a usmer uje jeho charakter pri sprvan, konan a vystupovan. Ak lovek o sebe ni nevie, m slab v u. Naopak pevn v a stle h ad osveden pravdy, princpy, ktor tvoria najpevnejiu mravn vzbu spolonosti. V dui, v podvedom sa nachdzaj takmer nadprirodzen hodnoty. astn bva ten lovek, ktor praje u om len dobro a nikdy nie je zlomyse n. Prostrednctvom pevnej vle sa uplat uj idey vpl vajce na rozvoj spolonosti. Pevn v a uvo uje z tela iariv energiu. Doke zanieti a presvedi kadho loveka obyajnmi slovami a doke vies cel zstupy ud. lovek sa mus snai prenikn do zhady vzniku a pochopi to, o obdivuje a zbo uje. Nov nemono vdy pochopi rchlo a ahko, pretoe si vyaduje viu pozornos , vie naptie vetkch duevnch sl. ud sk povaha sa vyznauje tm, e sa ahko unav, a preto sa lovek intinktvne vyhba individulnej iniciatve. nava, citov vzruenia zmenuj odolnos voi cudzm vplyvom. Chorobou loveka je ahostajnos ahostajnos k idem, ahostajnos k osudom inch ud. ahostaj nos nechpe, e prvo a morlka s dve neoddelite n sasti, a ak sa raz v spolonosti udomcni bezprvie, bezcitne siaha na vetky strany. lovek, ktor sa nezdokona uje v rozume, vli a citoch, je nepriate om seba samho a mus na svoju ahkovnos nevyhnutne doplca tm, e sa jeho rados zo ivota men na ia . Jeho ivot upad. ije len z nenvisti a z trvajceho hnevu, z katastroflnej idey. Preto nikdy nesmieme strati kontrolu nad svojim.i silami, rozumom a v ou, citmi a mylienkami, kontrolu nad tm, o je v ns udsk, kontrolu nad nam vedomm. Musme ma zmysel pre zdrav rozum, jasn myslenie a

povahu. Musme presta i na kor inch ud, nesmieme nenvidie , sstavne sa rozu ova . Nebudme hyenami naich ias, nevyvjajme zbyton ntlak na ud, zbavme sa podvodu a nsilia. Kontrolujme svoje sprvanie, aby sme neboli oznaen za extrmistov. Extrmisti menia svoje nzory, chc by mimoriadni a vnimon. Extrm,isti a fanatici s prudk, zlostn, dokonca besn. Ich prejavy s ohniv, gest prudk, trhan a celkov vzor je divok. Ich idelom neme by osi zdrav a normlne. Tto udia musia ma v sebe nieo romantick, vnimon, a revolun. To je ich idel. Na samotnom obsahu idelu im ve mi ne zle. Kad extrm je nezdrav a kodliv. Normlny ivot predstavuje realitu, praktickos , logiku a umier nenos . Intelektul alebo duevne pracujci lovek odkrva s seba a vytvra si nov osobnos . Kto bude so zujmom ta a pozorne prem a o uvedench pravdch, tomu sa postupne podar odkry svoju duevn kapacitu. Nadobudne psychick rovnovhu, nov poznanie, hlb, ir a vy rozh ad. Stane sa vo svojom odbore priekopnkom, ktor odvne a prieboj ne podnik, pretoe pretvoril sm seba. Zmysel nho ivota a naej prce je as ou ud skho astia. udsk astie je u kadho loveka in. Uveden rady s nstrojom astia. astie je konenm zmyslom naej prce a nho bytia. astie m tri pramene: lsku, krsu a blahobyt. Prvou ve mocou ivota je lska. Ten, kto nm poskytuje prav lsku, dva nm. vy ivot. V lske je obe , pokrok, zsluha, pozia, rados ... Lska prebdza stlu tbu po pravde. S lskou k pravde svis nezaujatos jednak k monosti poz nania pravdy a tie k dsledkom vyplvajcim z poznania pravdy. Len slab duch ije v neprestajnom zmtku, v ktorom sa zvja. Pre nevzdelanch ud je ivot hdanka i

zloit uzol. Nevedia sprvne uchopi ivot. Kad zaostal duch sa mus dosta von zo svojho vntra, nesmie odmieta podan pomocn ruky. Tvoriv duch mus by slobodn. Jedine takto mono vytvori celho loveka a podchyti ivot. lovek, ktor sstavne vzdelva svoju duu, cibr si rozum a cvi v u, zskava mnostvo ivotnej a pracovnej energie. V hlave m ve a plnov - chce postupova vo svojom vvoji stle vyie, kra k vede, jeho dua sa stva slobodnou a vo nou a me preto vytvra nov hodnoty. Doke si podmani kad nruivos . A v tomto podmanen je vlastne prostriedok k v azstvu nad sebou samm. Je schopn vytvori si energick vedomie. Vzdelanm mono utvori novho loveka. Vzdelanie je krytalizanm jadrom novej udskej spolonosti. Zo sasnej spolonosti sa pomaly vytrca ve k veobecn vzdelanos . Chba jej zmysel pre skuton ivot. Nijak, ani najskvelej novinrsky i vojensk prejav neposkytne loveku vzdelanie. Pri vzdelvan je potrebn postupova systematicky a obraca sa do seba. Najvym prejavom bytia je vedomie. Sebapoznanie je najvyou formou individulneho vedomia. Sebapoznanie je mon iba vo vlastnom vntri. Pokrok a sloboda udstva sa neuskuton, km kad lovek nenjde sm seba, km nebude dba o prebudenie sl mravnho rozumu a mravnej vle. Za tieto sily mus kad bojova - aby ich dosiahol, mus sa namha . lovek, ktor si doke stanovi urit rozumov a mravn discip lnu, sa zdokona uje a vie odmieta slep prijmanie nvykov charakteristickch pre davy. Disciplna mu dodva neobyajn silu. lovek nie je logick tvor, je schopn naj nelogickej ch a naj nerozumnej ch prejavov, ktor zodpovedaj jeho emcim a citom. Len o vstpi do due loveka nejak viera a tento lovek si netrnuje svoj rozum, stva sa jeho kritika voi nej bezmocnou a rozum nepodlieha kontrole.

Vzdelanie, vedomosti, sksenos s prame om sily a schopnosti dosiahnu ve k ciele. Vytvranm novch pojmov omladzujeme svoju duu. Ak dokeme prebudi vedomie o hodnote sl driemajcich v naom vntri, potom budeme mc uchopi absoltnu jednotu vench zsad a z nho vedomia sa stane po prv: Nosite mravnho zkona, po druh si uvedomme, e: Vetko, o predstavuje ducha, je svetlo1, a po tretie budeme chcie : i v iare a svetle kres anskch prvd. Pros trednctvom tchto troch npln njdeme vy vznam ivota a ven vzory prvd. Len pravdivos a istota zsad mu ubrni n ivot pred smr ou. udia nevedia pouva svoje zsady ako dospel osoby. Zaostali vo svojej nedospelosti a trpia chorobnmi kom- plexami, ktor sa asom nahromadili. Vle so sebou obrovsk bremen zverskosti, egoizmu a skrytho barbarstva, ktor od a uj socilny ivot od jeho skutonch a najvych cie ov. Uvedomme si skutonos , e podiel pudov a iracionlnych sl je v v kolektvnom ivote ako v individulnom. Ak to nzke udsk pechorenie neprenikne istota zsad, pravdy a idelov, stane sa udsk ivot bezvznamnm smerovanm k zniku. Pudy a vne vychdzaj z niieho stup a ducha hmoty. Z vyieho stup a ducha rozumu pochdzaj vlohy, schopnosti a mravn poriadok. Ni duch poaduje nerozumn innosti, ako naprklad iadostivos , ktor mus rozum udriava na uzde. Pri sebavzdelvan nadobdame morlnu silu. Dua, ktor sa doke zapli pre pravdu, vyb dne z duchov nho padku. Bez osvojenia si prvotnch prvd nevyrieime problm nho ivota. A vtedy sa staneme ve kmi a cnostnmi, ke v h bke poctime potreby a tby. lovek, ktor ich nepocti, nem ndej - je odpsan. ivot je prli dleit, aby ho mohla zvldnu a usmerni nevychovan udsk sila. Uvedomenie si tejto skutonosti je ve km derom pche a namys

lenosti. Nespechmi sa priznva konen slabos . Ak sa lovek prebojuje vas k tomuto bodu a zane s prevchovou svojej osobnosti, stane sa z neho disciplinovan a dokonal bytos . udstvo ije vo veobecnej mravnej skazenosti. Slva a asnos charakteristick pre modernho loveka zanaj upada . Odklonenie od prvd a zsad venho poriadku sa prejav v celkovej porke a skaze. To, o teraz prevame, je przrak bludnho sveta v umelom osvetlen. Je preto potrebn privola svet absoltneho poriadku, ktor sa modernmu loveku vytratil z pamti. V tomto prebuden, obnove spova zchrana celej civilizcie. Tento poriadok je svetlom rozumu a vle, jeho zsady s dobvan ako poklady, stvaj sa koris ou udskch potrieb a udskho spra covania. Bez vchovy a vzdelania je naa dua mal, zakrpaten, przdna, zaostal, chorobn, rozmaznan, detsk a detinsk, m sklony k nzkosti a zmyslovosti, je otrven. Nikdy nedospeje ku kauzalite k skutonmu dianiu vo svete. Uvedomel, vyspel dua je siln, m hlbie nazeranie na ivot, a preto je aj vplyv vetkch trpen a nespechov na u ove a slab. Vzdelan lovek je mdry a vas sa vie rozhodn pre to, o je najlepie. Netrp vhavos ou, zbytonm uvaovanm a zvao vanm, nerozhodnos ou, tupos ou a nezujmom o ivot. Vchova rozumu a vle je dobroinnos ou, ktorej ast nkom sa me sta kad lovek. Vchova rozumu a vle je zrukou budcich astnch v azstiev, naopak ich nevchova bude prinou nasledujcich smutnch pdov. Vchovou rozumu a vle jedinec rastie, ich nevchovou sa zabja. Vchova prihliada na osobn spsobilos , nie na poet. Nevchova a nevzdelanos rozu mu a vle podkopva ivot. Nevychovan lovek nevie sm seba oceni , bu sa podce uje, alebo prece uje. Mlad lovek je pln chb a omylov, nechpe a nero

zumie svetu rozvjajcemu sa vkol neho. Ak sa lovek navye zmli vo svojom ivotnom povolan, je do smrti ne astn. Jeho ivot je viac-menej podkopan, zabit a zmaren. lovek je vo svojej prirodzenosti tvor vrtkav, ustrchan a nestly. Nevchova, nevzdelanos , neskse nos , pcha, nezujem a duevn lenivos s pre kadho hrobom - tak lovek je v ivote ne astn a asto aj nemravn. Strach je choroba mylienky, ktor nepriamo zabja organizmus a celho loveka. Skuton ivot pozn lsku len v spojen so silou a zmyslom pre dobro, ktor je chrnen hradbou zkona vedomost. V tomto ivote egoizmu, neslobody, svojvle chc udia preva len sebeck lsku, vo nos , pohodlie, s obrten sami na seba, na svoje tby, a tm jasne smeruj k sebaznieniu. Duch skutonho ivota a udstva sa me oprie jedine o vychovan ro zum a v u. Nech teda upadne do zabudnutia zvieracia myse a plytk rei! Premme sa a h adajme vy ivot! Len t s chudobn, ktor nemaj radi vy ivot.. Sname sa o najvmi vzti duu k pravdm, k hlavnm otzkam a ve udskm snahm. Aby bola dua stle tvoriv, potrebuje by slobodnejia; len zo slobody vyrast osobnos a skuton loveenstvo. udsk dua je ve mi bohat, predstavuje skryt potencil, take sa me mnohonsobne uplatni . lovek neotvoril svoju duu cel, pretoe ije v mdlobe svojho detskho rozumu. loveka mus v ivote osi vies . A tieto pravdy s jednotnm vodidlom ivota. S vlastne jeho obrazom. Schopnos vedomia udu je ve k, je vak akopdna a sp. Vmodernch asoch sa poprela duevn podstata, a tm sa znehodnotila objektvna cena udskej osob nosti. Pojem jedinca sa zniil prijatm jedinho, neuritho a veobecnho Ja.

Modern lovek sa ve mi ahko nech uchvti silou reflexie vonkajch prin a bez rozm ania im pre poiiava svoju v u. Takto me kona len ivony rozum. Vy rozum, skr ne sa pre nieo rozhodne, podrob cel zleitos dkladnmu vntornmu pos deniu. Chba nm tak sila ducha, o by dokzala zvldnu zpas s najvou silou svetla, ktor vydva hmota. Modernmu loveku nezle na tom, aby rozvinul svoju osobnos - nem as na to, aby spoznal sm seba, ba ani po tom neti. A prve modern lovek mus by veden, aby mohol uskutoni vstavbu svojej osob nosti, aby zskal duevn rovnovhu, siln nervy, zdrav sudok, odvahu, nezvislos , morlnu silu a vytrva los . Rozumn lovek vas obrti pozornos smerom k sebe, k prinm vlastnej morlnej a intelektulnej slabosti. Inteligencia, sila vle a morlka s ve mi zko spt, ale mravn zmysel je ove a dleitej ako inteligen cia. Ten, kto nevychdza zo zvznosti mravnho zkona, nem zmysel ani pre morlku. Mravn idea je idea absoltna. lovek by nemal rs len telesne, ale predovetkm duevne. Na univerzitch sa prednaj hlavne tak odbory, ktor smeruj k loveku ako k duchovnej bytosti. Ak si chce lovek udra telesn a duevn rovnovhu, mus si uri ist mravn hranice; ak chce nadobudn skuton vedomosti, mus sa podrobi tvrdej a dlhej skke. Sebaobetovanie nie je privelmi ak pre loveka, ktor je zaplen vnivou tbou po poznan a vedomostiach. Veda, ktor premenila hmotn svet, poskytuje loveku silu, aby sa sm a za pomoci boskch prvd stal lepm a dokonalejm. Vzrast individuality si vyaduje stle zu ach ovanie. Neinnos vedie k degenercii. Sila intelektu rastie vtedy, ke sa lovek u presne formulova svoje odpovede, ke zdokona uje

logiku, duevn disciplnu, ked' sa u do h bky pozo rova veci a javy v prrode a vo svete vkol seba. Inteligencia zvis od vchovy, prevchovy, prostredia, od vntornej disciplny, vybranch nzorov ias a spolonosti. Bez vchovy a vzdelania sa nikto neme naui zrete ne rozoznva dobro od zla, krsu od hlposti. Intelekt rastie stlym pouvanm a cvienm; lovek rastie duevne, ak je inpirovan vymi lohami a speje k alekosiahlym cie om. Verejn zbavy neformuj duu, nepodporuj rozvoj intelektu, pretoe mravn zmysel je v modernej spolonosti zanedbvan. lohou udstva je hmotn a duchovn blaho. Priemyseln civilizcia vak tento cie od a uje. Modern civilizcia obetovala svoj rozum hmote. lovek si pomaly navykol na svoj ivot kadodennm neustlym opakovanm jednho a toho istho pohybu, spracovvanm jednej siastky. Tto jednostrann prca, rovnostrstvo a zjednoduovanie jeho sl i schopnost mu neumo uj rozvja inteligenciu a pouva ju. Rovnos neexistuje. V prrode a v udskom ivote panuje nerovnos . Ani medzi u mi nie je absoltna rovnos . A na tejto nerovnosti je zaloen kultrny pokrok a vvoj udstva. Na nerovnosti je zaloen cel ivot, zmena a ulos jednotlivcov. Nerovnos pochdza z prrody. Neexistuje ani rovnos tela (sily, krsy, zdravia), ani intelektu (sily, nadania, usilovnosti, kapacity), ani citu (sily, h bky). udia s si rovn len pod a svojej prirodzenosti, lebo maj rovnako uspsoben telesn a duevn organizmus, a vetci s rovnako podriaden fyziklnym zkonom. lovek je zdroj ohromnch energi a asnch schopnosti. Ete stle vlastn ono dobr vntro, energiu a rozhodnos . Nesmie vak by zviazan a sptan, pretoe sa nebude mc prejavi jeho telesn a duevn rast. V kadom jedincovi je sstreden zvltna energia, lovek vak mus poci ova slobodu a vo nos pre

svoj rozvoj. V najskrytejch h bkach vntra kadho jednotlivca sa nachdza ve k potencil, vetko tam m svoj vznam. V zrodonej plazme kadho loveka s dedin schopnosti. Je v moci kadho, aby vas pochopil sm seba. lovek je zdroj, a aby sa tento zdroj vyuil, mus nasta prevrat v spsoboch myslenia a ivota, musia sa zrodi nov idely. silm davu sa ete k niomu nedospelo, ni sa nezskalo. Kad mus vychdza zo seba samho. Bez duevnej nmahy sa nik nevyvinie. A prve modern civilizcia sa zriekla duevnej nmahy a mravnej zodpovednosti. Rozhlas, televzia, koncerty populrnej hudby, kin, automobily, portovisk nemu nahradi ono prav duevn a rozumov rozvjanie loveka. Duevn sily rast merne s duevnou prcou. Pravdy a zsady bez uctievania hmoty vracaj loveku duevn silu, mravn cit, statonos a zodpovednos . Vdnench asoch sa u viny ud neprejavuje estetick ctenie. ud strca zmysel pre krsu vtvarnho umenia, pretoe ho obklopila priemyseln civilizcia a poskytla mu poh ad na drsn a nevbne okolie. Estetick ctenie sa prejavuje jednak estetickou tvorivos ou a tie pozorovanm krsy. Zmysel pre krsno sa nevyvja samovo ne. V dui vak existuje v potencilnom stave. Existuje mravn krsa. Modern lovek m nedostaton zmysel pre mravn krsu. Mravn krsa je vnimon a npadn zjav. Ten, kto mal monos ju uvidie , nik dy nezabudne na jej vzh ad, zanech v om navdy hlbok dojem, pretoe sa jej nevyrovn krsa prrody, umenia a vedy. udia, ktor si vydobyli tento obrovsk dar, s obdaren nevysvetlite nou silou. Mravn krsa je zkladom civilizcie. Pracujeme na zdokona ovan jedinca. Prvoradou lo hou naich snaen sa mus sta vvoj dokonalch udskch bytost. Pre vytvorenie novho loveka je potrebn zmeni spsob myslenia, in bude trpie

revziu. Rozumn lovek sa vie podrobi psychologickej zmene vyplvajcej z novch orientci, lebo pokm sa lovek neprepracuje k samostatnejiemu duchovnmu jadru svojej osobnosti, ije nesprvne pod vplyvom dojmov a citov, vn a tiob, ktorm sm nerozumie. ije bez kontroly, stlosti a sily due; ni vlastne svoj ivot. Psychologick zmena prinavracia intelektu schopnos aktivizova sa prostrednctvom zdravej innosti. Iba jedinci so silnm temperamentom a charakterom sa doku ovlda . A naopak slab jedinci sa ve mi ako daj vyprovokova . Sta sa novm lovekom a dokonale ovlda ivot zavzuje k uritej povinnosti. Povinnosti s vak vine ud neprjemn. Ale cez snahu po poznan a vedomostiach nadobda rozum nesmierny vzlet a naplnenie. Pred kadm lovekom sa rozprestiera ivot; ten, kto sa oneskoril t; duevnom vvoji, bude sa naveky plazi . Ke sa chcete v boji o ivot uplatni , muste sa sta duchovnou mocnos ou, pretoe slab a labiln duch v tomto boji hynie a jedine siln ho me prei . lovek, ktor nepozn tvrd a prirodzen skutonosti a neodvi sa pozrie priamo do tvre existencii a sile zla, nie je vyzbrojen duchovnou silou pochdzajcou z duchovnho prebudenia. Duevn ivot rastie dovtedy, dokia vzrast aktivi ta naich duchovnch schopnost. Jeho rast je poznaen tm, e sme schopn poznva nielen dokonalejie, ale e vieme poznva dokonalej predmet. Vkol ns nejestvuje len konkrtny ivot. Vo vidite nom svete s skryt mnoh tajomstv, ktor akaj na vedeck vysvetlenie. Nememe sa vak udova , e slab udsk duch nedoke prenikn priamym nazeranm do metafyzickch zhad. Mus sa uspokoji s abstrakciou, logickou evidenciou a vntornm pozorovanm. Myslie je naa povinnos : myslenie je aktivita. Duch mysliaceho loveka sa chce zmocni vonkajej strnky

vec, popretkva ivot svojimi tbami. Musme vedie prevychova nielen seba, ale aj inch ud. Vchova je umenie: vychovva znamen tvori . A tvori znamen dva tvar. To, o je v umen tvarom, vo vchove je charakterom. Charaktern lovek je estn a spravodliv. Modern lovek v tik nepozn spravodlivos . Spravodli v lovek vdy repektuje prva druhho, neubliuje a nerob mu zle. Vtakej spolonosti, kde sa uskuto uje spravodli vos , vznik rovnovha, poriadok a z poriadku vzrast pokoj. Zo spravodlivosti sa rod mier a pokoj, tak ako nespravodlivos je matkou svru, zatrpknutosti a ne pokoja. Nepokoj je smrtiacim jedom udstva! Myslenie je oivujca sila. Myslenm sa z duevnej krzy rod nov sila, nov konjunktra. udia v nej bud i vene mladm ivotom - aktivitou ducha, rozsiahlym duevnm rozh adom. Mlados , to je rozkvet rozumu, temperament vle, sila citov, bohatstvo fantzie, nadvlda odvahy nad strachom, tba po ivote, krse a lske k idem. Nadenie pre idely, lska ku vetkmu krsnemu, sebadvera, odvaha, viera, ndej, div nad mylienkami, snaha prenikn do tajomstiev, tba po tom, o prde, rados zo ivota s hlavnmi silami mla dosti. Rados zo ivota dva loveku zmysel pre hu mor, ktor je znakom vntornej slobody. A dovtedy s udia mlad, pokia vlastnia tieto spomenut sily i prejavy mladosti. Vbec tu nerozhoduje pokroil vek i zvrskaven tvr - rozhodujcim faktorom je inn alebo naopak neinn stav due. Stan sa z vs starci u v osemnstich rokoch, ak nebudete vern idelom a duevne zleniviete. Pochybovanie, strach, nedostatok sebadvery, bezndej, rozladenos , nladovos a ohranien duevn rozh ad s prznakmi staroby. To, o vznik prcou a vedie ku skutonmu ud skmu dobru, nazvame kultra. rove nrodnej i ttnej kultry, sila a bohatstvo skutonho dobra obianskej spolonosti zvisia od sily a bohatstva duevnch

hodnt, v irom zmysle morlnych hodnt. udsk duch m dve zkladn schopnosti: rozum a rozumov dychtivos , ie v u. udsk duch je teda uspsoben jednak na rozumov poznvanie vec a jednak na rozumn ponanie. Tu sa rozoznva rozum pekulatvny i teoretick, zameran na poznanie o sebe, a rozum praktick, ktor je zameran na akt rozumovho poznania. inorod ivot patr do oblasti praktickho rozumu. Vonkajie veci znamenaj pre loveka asi to ko, o znamen matria pre tvar a telo pre ducha. Teda s iba nstrojmi hlavnho inite a. Preto je ve kou chy bou zaobera sa len vonkajmi hodnotami. Vonkajie hodnoty zaujmaj u hierarchii najniie miesto; a pretoe s najvmi vzdialen od vlastnch duchovnch cie ov, nemu loveka uspokoji . Ak sa. stan hlavnm cie om udskho silia, plodia len zlo. Vonkajie hodnoty maj t vlastnos , e ak s ne prestajne vyh advan, plodia kadejak zlo, predovetkm vak padok mravov a nevry. Tieto vonkajie hodnoty s toti przdne a nzko a nemu uspokoji ud skho ducha. lovek, ktor sa nech una vonkajmi hodnotami, ije v ustavinch starostiach a nepokoji, hoci by mohol i astne. Subjektvne a objektvne astie je cie om kadho loveka a predstavuje najdokonalejiu innos due. Dosiahnutie astia nespova vo funkcii vle, ale vo funkcii rozumu, a to nie praktickho rozumu, ale v prirodzenej kontemplcii pekulatvneho rozumu; v jeho vrcholnej innosti v nazeran a poznvan skutonosti, pravdy a v pocten najvyieho dobra ako cie a. Kontemplcia je vyvrcholenm vetkej udskej innosti. Kontemplcia je pln poznvanie, je to shrnn poh ad na nejak pravdu. V skutonosti je kontemplcia nesmierne dleit pre inn a aktvny ivot a je duou celej kultry. udia, ktor sa plne oddvaj kontemplcii, s schopn vidie ist a pln pravdu.

Najvou schopnos ou loveka: je rozum, a nie v a, pretoe v a zvis od rozumu. Dobr poznanie je vak nutnm predpokladom dobrho skutku. lovek, ktorho poznanie je skreslen a nepln, neme kona v slade s povahou cie a a prostriedkov. Preto je kontemplcia nepriamo predpokladom dobrho skutku. rove nrod nej i ttnej kultry, sila a bohatstvo veobecnho dobra obianskej spolonosti zvisia predovetkm od sily a bohatstva kontemplatvnych hodnt, ktor sa v nich uplat uj. Vyvrcholenm kontemplcie je lska. Lska je nieo stvoren, nachdzajce sa priamo v loveku. Z lsky pramen spravodlivos . Ak v u och lska chba, je to znamenie hroziacej skazy. Lska je zdrojom bohatosti a sily, je nesmierne uiton, pretoe pobda loveka k inorodosti, je duou celej kultry. Lska je najvou duchovnou silou na zemi, a pretoe je prirodzene komunikatvna, lebo smeruje k dobru inho loveka, je vo zvltnom zmysle hlavnm zdrojom sily predovetkm pre pospolit ivot. A to, e kontemplcia je vyvrcholenm lsky, dokazuj kultrne dejiny udstva na kadom kroku. Len udsk obmedzenos a zaujatie doasnmi hodnotami brnia, aby to nebolo uznvan tak, ako je to spravodliv a skuton. Okrem inorodosti zameranej na vonkaj ivot je potrebn viac sa obraca ku kontemplatvnemu vn tornmu ivotu; sstredi sa na podstatu. Bez prevania, skmania a poznvania seba samho a prebdzania schopnost, nadania a dobrch vlastnost nemono dosiahnu pozemsk astie a vyie duchovn hodno ty. Preto filozof vrav: filozofova je lepie ako nadob da majetok, ale nadobda majetok je lepie pre toho, kto je chudobn. Okrem prirodzenej kontemplcie existuje aj mystick, t vak nie je predmetom tejto knihy. Spoloensk ivot smeruje k vonkajiemu blahobytu ako k najbliiemu cie u, vyaduje si vak inten zvnu duevn innos . K spolonmu prospechu me

vies jedine kontemplatvna filozofia. Ak erpme z bohatstva kontemplatvnych hodnt, je n rozum jasn, priamy, dsledn a v aziaci. Kontemplcia je sila smerujca k povzneseniu jedincov a sila hlbokej premeny spoloenskej truktry. Poskytuje duevn energiu na to, aby mohli udia radiklne skoncova s mocnos ami zla. V kontemplcii sa duch obracia k ve udskmu bratstvu. A v tomto vlastnom duchovnom znovuzroden spova mier. Mier predstavuje pokraovanie zpasu o novho loveka a lepiu, dokonalejiu spolonos . Bez usilovnho zpasu o mravn mylienkov duchovn obnovu modernho loveka nebude mon skuton spoloensk pokrok. udsk svet musme prestava tak, aby vetky socilne intitcie slili veobecnmu blahu. udstvo si neuvedomuje, e vyuva len polovin mnostvo svojich duevnch sl. A tm si kod. udsk dua m tri schopnosti. Najastejie sa up lat uje len schopnos vegetatvna a zmyslov. Naj dleitejia a najpotrebnejia schopnos rozumov os tva takmer cel neprebuden. To, o je prebuden, je ete stle v slubch a osdlach hmoty. Tento iaston, nedostatone duchovn rozum je odkzan na hmotn svet. Jeho spsob myslenia je posplietan z hmotnch predstv a tieto predstavy maj vz ah zase len a len k hmote. Ide o ni, ivony prejav udskej bytosti, ktor m sklony k pitkrstvu a zlu. Ke sa lovek chce pribli k duchovnu, mus sa zbavi tohto hmotnho prejavu v myslen. Vyia vrstva rozumovej mohutnosti m vo svojom podvedom, vo svojej podstate idelne sily, cnosti a tieto vlastnosti: obsiahlu vedomos , mdros , blaenos , astie, pokoj, krsu, vieru, ndej, lsku, mier, nehu, slunos , zho vievavos , svedomitos , pravdovravnos , vernos , vdnos , achetnos , pokoru, poslunos , spravodlivos , zodpovednos , dobroinnos , znanlivos , miernos , roz

vahu, poctivos , ve kodunos , ve komyse nos , udat nos . Tieto sily vychdzaj z jedinho zdroja, ducha, a lovek ije a vtedy celm rozumom a ivotom, ak s sprvne prebuden a vychovan. Predovetkm matky by si mali uvedomi tieto drahocenn sily. Od najt lejieho veku svojho die a a by ich mali vydolva z jeho vntra a vtepova ich do jeho vedomia, do mozgovch buniek, tzv. espln. Tieto dary ducha, jeho rozumu, maj vdy sklony a vz ahy k dobru, a tak vytvraj vlastne mravn podobu loveka - loveka, ktor poskytuje udstvu sku ton astie, pokoj a mier. A preto matky maj v rukch svetov mier! ivone maznanie s die a om nepome, pome len uvedomel vchova mravne silnch a uvedomelch jedincov. O vchovu budcich matiek by sa mal stara tt. Ak nedozern kody sa spsobuj v tejto oblasti predovetkm z nevedomosti a zaslepenosti, v neprospech celho udstva! Kto ver v hodnotu udskho ivota, bude nielen prem a , ale zrove sa bude snai prispie svojou innos ou k rozvoju tchto najlepch sl ducha smeru jcich k jeho vlastnmu, ale aj k celospoloenskmu blahu. A tak vlastne prebud okrem hmotnho ivota aj ivot duchovn, morlny. > lovek, ktor sa nesna zska tieto duchovn hod noty, zostvaj v om v potencionlnom stave, je vlastne polovinm lovekom, o oivil hmotu k pohybu, mnoeniu, pitkrstvu, aby il len z nej, kla al sa jej, obdivoval ju a zbo oval. Nevie o tom, e strca najlepie duchovn hodnoty, ktor zrove poskytuj vntorn pokoj a. mier. Mier je pojem, ktor patr do duchovnho sveta. Je sas ou duchovnho udskho ivota a dielom doko nale zrelho ducha. Mier je ustavin boj so zlom: s mylienkami, pudmi, piklami, s ich prinami i nsled

kami a so zdanlivm zlom. Mlili by sme sa, keby sme tvrdili, e lovek je utvran vlune asom a dianm hmotnho sveta. M sce znan moc nad vecami, ale zrove je unan okolnos ami, ktor neme ovldnu . . Aby sa udsk dua mohla rozvja , mus sa opiera o nejak ideov dokonalos . A tou je vzdelanos . Nevzdelan lovek m slab rozum a jeho vntro je spustnut. V myslen a konan nie je slobodn, pretoe pova to, o od neho iada ni, ivony stupe ducha. Vzdelan myslite je siln nielen duchom, ale aj ideami. Jeho rozum a v a ho vyzvaj k podnikavosti a inorodosti. Rozvoj vle a rozumu skr uje a obvese uje udsk ivot. Vduchovnej dielni sa sksenos a poznanie nielen ukladaj a triedia, ale predovetkm sa tu rodia a rast nov mylienky. Ak prem ame, rozjmame, bdame a skmame skutonos , filozofujeme. Rozvjame svoje mylienky, aby sme nali a spoznali pravdu. Filozofia sama osebe nie je pravdou, ale ju h ad a skma. Hlavnm zdro jom filozofie je rozum. Filozofick ivot je sebestan. Filozofia pozostva z neprestajnho sebaobdarovva- nia, z neprestajnej prce individulneho vedomia, ktor spova v duman, vo vynachdzavosti kritiky a v poadovan. Filozofia nesmie plva s prdom, ale mus mu udva smer. Zmyslami vnman prroda je premenliv a stle sa men. No duevnou silou si vytvrame trval, presn pojmy a mylienky. Tieto duchovn mylienky i idey sa v zmyslovch predmetoch z espln zjavuj naej dui, aby ich spoznala a vyuvala pri dlom logickom myslen. Idea si v loveku uvedomuje sama seba a toto uvedomenie prebieha v rozume - spsob uvedomovania sa preto riadi logickmi zkonmi. Pojem a idea kraj ved a seba. Ich rozdielnos spo va v tom, e pojem neexistuje, je logick, a idea je

metafyzick, ie tvoria jednotu, ktor sa neni asovou a priestorovou mnohos ou. idey s teda predmet mi pojmov, ako s jednotlivosti predmetmi vnmania a predstavovania. Idey s nieo objektvne, o usmer uje objekt a subjekt, s to reality. Idey s svetom nemennch predmetov, ktor sa nm zjavuj v obsahu naich pojmov. Ak sa idea zjav ud skmu rozumu, je tm uznan jej realita a zskava prvenstvo pred premennou hmotou, ktor sa nakoniec rozplynie v energii. Svet ide je svet duchovn, ktor doke pretvra hmotn veci. Zmyslov svet sce ostva, nem vak neobmedzen moc. Idey dan Bohom dvaj svetu logick poriadok a s oporou celej stavby kozmu ako vzory, zkony, normy a sily. S mierou, normou pre bytie a myslenie. Hoci predstavuj nieo myslen, s podstatn a lovek ich netvor len svojm myslenm. Veci a ich podstaty s dan. Mysliaci duch sa mus snai , aby dosiahol slad v myslen o byt. Existuje jednota metafyzick a logick, ale udsk duch spoznva metafyzick jednotu. Rozumn duch sa usiluje pochopi zkonitosti a pozna absoltne idey, pod a ktorch je utvoren svet. Najvyou ideou je idea dobra, ktor je spolonm znakom vetkch ide a prinou celho bytia a poznania. Potom sa prroda jav ako poriadok. Vetko, o prebieha, nie je nhodnou hrou prrodnch sl ani ich mechanickm psobenm, ale vsledkom uritho plnu. lovek svojou prirodzenos ou v rmci celku m k po riadku smerova a vedome i slobodne plni lohu, ktor mu pod a prirodzenosti nle. Je nevyhnutn, aby lovek mal jasn ivotn nzor. Hlavnm iadcim inite om spoluvytvrajcim svetov a ivotn nzor je nboenstvo. Nboenstvo autoritatvne odpoved na tie ivotn otzky, na ktor sa sna njs odpove aj filozofia. Okrem filozofickho svetovho nzoru jestvuje aj nboensk svetov n

zor. Filozofick problmy, podobne ako nboensk, si vyaduj tak uvaovanie, ktor presahuje predstavivos a asto aj udsk chpanie, i u skutone alebo len zdanlivo, a tm je dan ist svislos medzi filozo fiou a nboenstvom. Filozofia je aj cestou k viere. Vo vlastnom zujme h adajme a rozumom sa priptajme k nboenstvu, ktor sa povauje za zsah nadprirodzenho poriadku do poriadku prirodzenho. Tto neporuen pea nesie katolcke nboenstvo - ostat n nboenstv s produktom udskho myslenia. Uvedomujem si, e tto veta podrdi len nedouka. ivot na zemi nachdza najvyiu dokonalos v loveku, pretoe lovek m rozum a v u, m teda najviac boskej prirodzenosti a podstaty. Je pre neho samozrejm innos , ktor je zhodn s rozumom. Cnostnm ivotom lovek nap a svoje poslanie tak, e ije v slade s boskm a svetovm poriadkom a dosahuje najvyie spoloensk dobro, ktor sprevdza rozumn a cnostn innos . Pracuje na zchrane udstva a nachdza cestu k jeho jednote. Rozumne mysliaci lovek takto dosahuje najvyie poznanie prvd a svetla

2. UDSK DUCH AKO ZKLAD A SCHOPNOST udia nariekaj nad osudom a nespechmi a neuvedomuj si, e s sami ich prinou, ich vzdelanie je nzke a nezaujma ich pestovanie sl rozumu a vle, ktor im ponka nadobudn schopnosti umo ujce vy rozh ad. Dua ivoneho stup a existuje len v hmote, matrii a m vz ah jedine k nej. Ale dua rozumu a vle m existenciu sama v sebe, me teda vyrasta k najvyiemu sebauvedomeniu a vytvori vz ah k trvalm hodnotm. Vy duch je praktick sm od seba: tvor a produkuje stle nov hodnoty. Ni duch

je ni vlastne svojou vinou, pretoe nechce, nem zujem a dobr v u sa vzdelva a stva sa primitv nym, slabomyse nm a zaostalm. Netvor a neprodukuje hodnoty, ale len prijma, teda ije ivonym konkrtnym ivotom, ktorho hlavn znaky s jedlo a pitie, zafajenie si, spanie, le oenie a vydanie minimlnej prce, nutnej k existencii. Prame mi vzdelania s pre tchto ud plytk obrzkov asopisy, zbavn romniky a filmy bez vberu programu. Je to prijmanie takch hodnt, ktor nevzdelvaj duu loveka v rozume a vli, prijmanie hodnt bez nmahy, ktor je naopak nemyslite n pri vzdelvan a myslen. V tomto spovaj priny ivotnch nespechov a nrekov nad osudom. ivot je stly pohyb a innos , odpor a boj; lovek je stvoren pre innos , ktorou je podmienen astie. A prve aktivita innho ducha, rados z spechu a boles utrpenia s znamenm ivota a popudom k jeho rekontrukcii. Tup spokojnos je nedstojn loveka. Aby sme prekonali vetky prekky, musme sa prebudi a rozkza si: Budem sa vzdelva , lebo chcem nadobudn duchovn sily, ktor mi pomu pri preko nvan vetkch prekok. lovek mus ma pred se bou ve k ivotn cie , ku ktormu upna svoj zrak indej, a t podporuje a prebdza jeho odvahu. Pozemsk ivot znamen boj a zlo, ale aj stupe k naplne niu dobra. Ke lovek chce dosiahnu ivotn spech, mus vo pred spozna sm seba. Mus bezpodmienene pretudova , rozpitva svoju duu, pozna jej kvalitu, potencialitu a h bku, vetky jej zkutia, vlastnosti a vlohy tchto podvedomch sl, lebo s v kadom z ns pripraven na vzrast a tvoria zklad stavby duchovnej ud skej budovy. Do podstaty due s vloen nielen vlohy, schopnosti a rozumov princpy, ale aj idea Boha. A zle vlune na samotnom loveku, aby svoje myslenie pretvoril, aby ho staval a postavil. udsk dua

sa vyznauje stlym pohybom a vetky jej schopnosti maj vz ah k nejakmu predmetu, ktor vyvolva jej innos ; tento predmet m by vdy univerzlny, vybran tak, aby prinal v ivote dobro. Mechanick a materialistick sstavy nedoku vysvetli zloitejie javy, ako s naprklad duevn stavy. udsk duch ako stly vntorn pohyb m schop nos rozumu a slobodn v u. Tieto skvel schopnosti ducha s u kadho mladho loveka v potencilnom stave, teda maj schopnos vies k innosti. Tto prvo rad udsk schopnos vedca k innosti nesmie v ivote zakrnie , ale mus sa vyvin k najvyiemu vyptiu sl. Njs seba samho je heslo novho loveka. H adanie seba je povinnos ou, avak udstvo samo seba nikdy neobsiahne, pretoe zklad a zdroja sa bude aj pri najvej nmahe tohto sveta len dotka . Tto zklad a je nesmierna a je pripraven pre nadprirodzen ivot. Sname sa vak vy ai z tohto zdroja o najviac. Skolenie v oblasti poznvania ducha, jeho vlastnost a schopnost musme zaa u v rodine, pokraova v kole a nesmie sa pre ns sta z aou. Ke sa v jednotlivcovi prebud zujem o duchovn s ru, sm bude chcie iniciatvne spozna a oboznmi sa s hlav nmi prvkami svojej due, svojho duchovna, aby mohol pokraova v jeho vstavbe. Pri rozvjan schopnost die a a musme prihliada k vrodenmu nadaniu, dba o o najslobodnej a naj intenzvnej rozvoj. Vo vchove a vzdelvan nesmieme sledova len praktick vzdelanie, ale predovetkm vzdelanie humanitn. Nesmieme podlieha duevnej slabosti. Duchovn krza predstavuje slabos , bezcharakternos , nepocti vos , zlomyse nos . Prebudenie due a jej energie zna men nov tvorbu a vyslobodenie sa zo zajatia tela. udsk duch si mus zska svoju zklad u prvd, aby nemohlo by ovplyv ovan jeho myslenie. Podstata

udskej existencie nespova v tom, e lovek iba ije, ale v tom, preo a ako m i . V loveku existuje prirodzen zkon, ktor je zkladom etiky a ukazuje, ako m lovek i . Len zdrav filozofia a kres anstvo dva udstvu zmysel ivota - chrni jeho rozum a ukazuje mu sprvnu cestu. Povinnos ou kadho loveka je, aby vedel odstrni nedokonalos a osvojil si zdatnos . Nekonen zvan cnosti rob kadho silnm. Musme sa oisti od mravnej skazenosti naich ias, opusti pomten svet nepokoja a zakotvi vo svete poriadku a duchovnej disciplny. Vo svete vldne strach a duchovn krza udstva. Modernho loveka charakterizuje pocit neistoty, zranite nos , podvedom obava z temnch pudov, z ilzii a konenosti vo vetkch oblastiach; akoby za znmym svetom, v ktorom sa ctime doma, sliedilo zlovestn pozadie, ktor me ohrozi bezpeie loveka. lovek sa mus prerodi , zska slobodu a nov sily. Mus nadobudn kontrolu nad sebou samm a nad hmotnmi silami. Ak namietate, e toto uenie je ak, nezivn a zle mu rozumiete, je to u prv v ivotn nespech. Takm spsobom me uvaova len primitv a pohodln lovek. Aby ste uenie ahie pochopili, zvolil som populrnu formu tohto vkladu. V udoch treba prebu di dobr v u, lsku k veci a tbu po ivotnom spe chu, po chcen by talentovanm a dokonalm lovekom. Vo vedomostiach je sila, v sile pramen moc. Ueniu mono ahko porozumie jeho osvojenm. Je nutn sa k nemu vraca tak dlho, a spoznme, e n duch sa rozjas uje a nadobda vy, plne in rozh ad a nov nzor na ivot. Tieto svetov poznatky, pravdy a zsady nesm by vhradnm majetkom filozofov, musia sa sta majetkom vetkch udovch vrstiev, aby civilizcia, kultra a osveta si nali cestu ku kadmu jednotlivcovi. Ak chceme toto dosiahnu , musme sa snai a chcie , aby prirodzen svetlo rozumu nebo lo zatemnen.

Ten, kto sa oddva pohodliu a zatvra knihu po prvch riadkoch tania, nie je hoden poprednho miesta v spolonosti. Nech nenarieka nad ivotnm nespechom, biedou a neprajnm osudom. Vzdelanm prebuden duch stoj v tchto zsadch na pevnch zkladoch, m h bku a vku rozumu a silu vle, je vyzbrojen - pretoe sa prepracoval k vke, m rozh ad, postreh a rozvahu. Je schopn rozumovho sudku a uvaovania, je v ivote praktick a nie je sklaman prekkami, lebo svojou dokonalos ou stoj nad nimi. estnos a charakter si me vychova kad lovek zo svojej prirodzenej povahy, zo svojich vlh a schopnost, zo svojej duchovnej potenciality, ktor je kadmu dan od prrody. Prirodzen bohatstvo schopnosti a energie, nklonnosti a prejavov vn a citov, poznania a chcenia je mnohorozmern. V loveku s vak prekky a nevyrovnanos , ktor musme usmerni . Charakter vyrast z prirodzenho materilu, ktor m lovek v sebe. Vchova a sebavchova vytvraj vntorn orientciu a zkonitos . Poznanm a vvojom my lienkovch schopnost zskavame sprvnu orientciu, mravn zdatnos zase zkonitos ou, pod a ktorej vedie me konanie a sprvanie k dosiahnutiu mravnch hodnt a cie ov. Hodnoty a ciele s zko spt s udskm ivotom. lovek m k nim nutn, prirodzen vz ah a dosahuje ich etickou vchovou. Najlep charakter spova v etickej dokonalosti, ktor nadobdame vzrastom duchovnej sily. Vloveku a jeho osobnosti fyzickej aj psychologickej existuje zklad osobnej innosti a reakcie a jeho dynamick prejavy ivota. Tm je udsk prirodzenos zdrojom organickej innosti, duevnej i duchovnej.

3. MOHUTNOS ROZUMU A VLE Vmodernch asoch sa vyaduje hlbie poznanie dvoch duevnch mohutnost: rozumu a vle. ich vzdelvanm zskava lovek hlbok zklad u, pev n pdu pod nohami a pevn body v poznan seba samho. V udskom myslen vznik pre nedostatok du cha ve a omylov tm, e lovek si sm zataras cestu k poznaniu a pravde, a tak aj cestu k lepiemu ivotu. Poznanie m potom pea jednostrannosti a udskej nedokonalosti. Nedokonal mylienka je zdrojom omylov a zmtkov niektorch jednotlivcov, ktor aj napriek hlasom nieko kch vnimiek ostvaj nevedom. Svojou hmotnou schrnkou a hmotnm duchom je lovek stdovm ivochom. Duchom rozumu a vle sa odptava od primitvnosti a ivonosti, stdovos sa men na spolonos , v ktorej zavdza mravn poria dok. Zamedzenie udskho vz ahu k svetu, odchod zo spo lonosti a zmarenie slobodnho prejavu vedie ku skaze. Existuj vak dve svetl - rozum a v a. Ich vzdela nm a vypestovanm sa lovek oslobodzuje od nedostatku ducha a kra k vrcholu udskho poznania. Z rozumu a vle vyvieraj aj slobodn skutky a prejavy. Prostrednctvom rozumu sa dostvame k poznaniu skutonosti a pravdy. Praktick rozum vedie loveka k innosti, pomocou ktorej vznikne dobr dielo. A v a sa slobodne rozhoduje, aby vykonala skutok. Vetko speje k vrcholnmu zdokonaleniu loveka. ud sk ivot nadobda slobodou ducha vrcholn rozptie a dokonalos , pretoe zvis od slobody rozumu a vle. Vzdelanm rozumu a vle sa sstre uje sila ducha, s ktorm s spojen najvyie radosti a najvyia innos ducha. Hlavn udsk innos je mylien kov: taktie kad lovek by si mal njs chv u asu na tdium najhlbch prvd, aby sa obohatil - aby obohatil svojho ducha.

udsk duch alebo udsk dua chpan v najirom zmysle je to, o oivuje bytos , je zkladnm a prvm princpom ivota ivch bytost. lovek m svoju duu obdaren rozumom a slobodnou v ou. Vraz due vyjadruje len to, o je psychick, teda rozdielne od fyzickho. Duevn dianie sa li od fyzickho tm, e si v om lovek uvedomuje sm seba a h a d zmysel, hlb zmysel, poznva vz ahy, svoje urenia a ciele. Je to vlastne prv postreh udskho rozumu o tom, o prevame ako psychick. Tento prv popud ivota k dianiu pochdza z vntra psychy. Prv urenie psychickho (duevnho) diania je tak, e pozorujeme udsk prirodzenos ako sdlo ivota, zmyslovho vnmania, dojmov a rozumovej innosti. Teda lovek je jednotn psychofyzick skutonos , lebo vetky ivotn prejavy maj prame a princp ivota v dui. udsk innos m svoj pevn zklad v duchovnej strnke loveka. Jednota a slad medzi duou a telom posil uj loveka, dodvaj mu sily. Fyzick organizmus je pomocnkom pri vvoji duevnho ivota. Mylienkov innos je nepriamo via zan na predchdzajcu zmyslov a nervov innos . Telesn orgny dodvaj materil, s ktorm pracuje mylienka. Prvky osobnho ja s psychick a svisl na zklade pocitov, vnemov, dojmov a predstv. Prostrednctvom tchto prvkov si uvedomujeme samch seba. Medzi fyzickm a psychickm svetom existuje rozdiel. Tmto sa vlastne zo ivota stva syntetick jav. udsk duch tvor vedom ja, ale niia innos due - neurit a sniv - neposkytuje sebavedomie a uvedomel postoj k ivotu. Rozumovou reflexiou dop ame a zdokona ujeme sksenostn poznatky. Popud k ivotu pochdza zvntra a zvntra si dodva aj energiu k pohybu. Tm, e si lovek uvedomuje sm seba, ie m o sebe vedomie, nazer na svoj prejav citu, myslenia a chcenia, na

svoju prcu, a na prv poh ad zist, e ije. Tmto sa vlastne ivot stva neustlym prispsobovanm vntornch vz ahov vonkajm. Pozorovanm, skmanm a sksenos ou zskavame vsledky, z ktorch vznikaj hypotzy o psychickom a fyzickom ivote. udsk myse m pekulatvnu, teda vahov, a praktick strnku. Zkladnm pudom loveka je tba po uplatnen sa, a preto v pocitoch menejcennosti spova prina duevnch nepokojov. udsk ivot nie je shrnom neznmych javov, naopak, vlastn duchovn ja je princpom ivotnch javov a m charakter podstaty. Iba lovek doke myslie abstraktne (teda nehmotnm rozumovm a duchovnm konom myslenia), a preto len lovek m mylienkov ivot. pecifick udsk znak, ktor odliuje loveka od zviera a, je, e lovek doke myslie , je rozumn. Zviera sa viae na konkrtnos vec vnmanch mys ou, neme hovori a nem duevn vvoj. Zviera vak, podobne ako lovek, prijma pomocou svojich zmyslov pocity, vnemy, dojmy a potom si ich uchovva v pamti. Zviera tieto dojmy nespracovva, netvor z nich zvery, sudky a pojmy, pretoe nem rozum, nie je v om duchovn ivot. Jedine udia si doku navzjom mnohmi spsob mi, slovom, psmom a pod., oznamova obsah svojho vedomia. innos zviera a je slep, nepredvdav, zviera si neuvedomuje ani cie svojho konania, ani elnos , ani prostriedky, ktor pouva. Zviera sa prejavuje nepremenlivos ou pudov. M vroden intinkt a jeho in tinktvne sprvanie nie je nauen a po cel ivot prebieha rovnako, tak ako ho m vroden. Rozum je vlastnos , ktorou si vytvrame pocity, pojmy, vahy a zvery, je to vlastnos , ktorou myslme. Prostrednctvom tejto vlastnosti skmame priny javov. A zviera toto nikdy nedoke. Poslcha jedine svoj pud, pud sebazchovy, ktor m vo svojej zvieracej prirodzenosti, aby zachovalo seba a svoje plemeno.

a uvaova , pretoe nem rozum. Neme preto vykonva samostatn a uiton prcu. lovek mysl rozumom, skma nm javy a vytvra pojmy, sudky a zvery, vie spozna , o je uiton, krsne, u achtil, a vie pracova vedecky, umelecky a vynachdzavo. Jeho duevn innos sa ustavine rozvja. lovek si tmto spsobom u ahuje ivot. A zviera, i ke vzniklo pred lovekom a doposia s lovekom ije, ostalo na rovnakom stupni svojho vvoja, ako bolo pred tiscroiami, pretoe nem rozum. Mylienkov ivot loveka je svojou duchovnos ou ivot pecificky udsk. Mylienkov ivot je zvltny svojimi duchovnmi rozmermi, slobodn i vo n ivot svojou snahou po idelnom dobre a svojou slobodou. Slobodn v a je podriaden mylienkovmu poznaniu, pretoe ho nasleduje a m v om zklad svojej slo body. udsk re sved o tom, e iba udia vedia myslie abstraktne v univerzlnych pojmoch. Re otvra vntro. Zmyslov predstavy s u kadho loveka rzne a kad chv u in. Iba mylienkov obsah a vznam je stly (pozri rzne rei). Kad udsk vtvor predpoklad v loveku pojem cie a, ktor mus dosiahnu , a pojem prostriedkov, ktor ho k nemu doved. lovek si vyber nov a vhodn prostriedky, reflexvne rozm a o spsobe, ako pomo cou nich dospeje k cie u, zdokona uje tieto prostriedky a objavuje nov. udsk duch, dua sa vyznauje pohybom, aktivi tou. Jej innos meme oznai za dokonal a vtedy, ke ju uskuto uje z reflexie vych duchovnch sl, rozumu a vle. Len potom dosiahne vyie hodnoty spolu so astm a blaenos ou. Zdrav innos je podriaden cie u. Z uba nie je pravm cielom innosti (sexulne rozkoe, pitie, fajenie, hazardn hry). Musme ma vdy tak cie , ktor bude pre n ivot uiton a dobr. Viu z ubu v ns vyvolvaj veci nov a neznme, zmena viac

uptava nau pozornos , a tm aj innos . Stereotyp a monotnnos vec nm znmych spsobuje nudu. A prav prinu nudy meme h ada vdy v nedosta tonej duchovnej innosti. Duevn dianie je vdy riaden bu pr alivos ou, alebo odporom. lovek, ktor doke myslie rozumovou reflexiou, ie vyou as ou ducha, mus na prv poh ad uri pravdepodobn skutonos a zmysel veci. Prv dojem, ktor m v sebe jadro rozumovho postrehu, mus by o najpravdivej a najdokonalej. lovek, ktor venuje starostlivos vchove svojho ducha a vle, doke ahko a spontnne opravi nhodne vzniknut omyly, a to vym rozumovm svetlom poznania. Rozumov poznanie je schopnos due prenika hlbie do podstaty vec a javov. lovek, ktor tto rozumov schopnos ducha zanedbva, je priemern, s nedostatonm duevnm rozh adom. udsk duch je vym princpom due vyou innos ou tej istej due. Duch je nosite om vedomej innosti; jeho innos sa nachdza nad asom i pries torom; duch prem a, h ad zmysel a obsah, hodnot ivot a rozumie mu. Uvauje nad vlastnou udskou innos ou i nad sebou samm. Reflexvnou innos ou ducha si lovek uvedomuje svoje vlastn ja ako nosite a celho prevania. Doke presnejie spozna dvody, podnety, a to tak, e rozvauje. Touto innos ou sa prejavuje duch slobody a zrove najvie ivotn zkonitosti. Duchovn zkony predstavuj v ivote loveka prirodzen sprvne smery, ktormi sa mus ubera ivot n innos (zkonitos logick a mravn). lovek sa vntorne rozvja duchovnm silm udskch schop nost rozumu a vle; vytvra si vntorn poriadok. lovek mus vo svojom konan uplat ova slobodu ducha, aby konal rozumne. Niekedy slobodn konanie nahrdza v a. Rozum v udskom konan vedie k poriad

ku, pretoe len rozum me pozna alebo zavies poria dok, teda vz ah jednej veci k druhej pod a istho cie a, ktor uruje ich vzjomn vz ahy. pln, vedom ja z vyej reflexie ducha kontroluje innos vonkajch a vntornch zmyslov, naprklad obrazotvornos . Normlny stav znamen ostraitos du cha reflexvnou mylienkovou prcou a slobodnm rozhodovanm vle. Mylienkovou innos ou prem ame, uvaujeme - v a smeruje k idelnemu dobru a k nemu vedie vetko ostatn. Je to skuton poriadok prirodzenej podriadenosti niieho vyiemu, ktor m vldnu v normlnom udskom ivote. Tak poriadok dva ud skmu ivotu vyrovnanos , pokoj, slad a kontruktvny charakter innosti. Reflexvna mylienkov innos predstavuje monos uvedomenia si seba a svojej innosti a dokonca i svoju reflexiu nad vlastnou innos ou alebo nad predmetom poznania. Mono neobmedzene robi reflexiu nad ref lexiou reflexie at . Organick a hmotn innos ne pozn reflexiu. Reflexvna innos je duchovn a nie je viazan hmotnmi zkonmi. Tie ist vlastnosti ne- hmotnosti a duchovnosti princpu udskho ivota m rozum a slobodn v a. Metda skmania rozumom mus by jasn a mus sa opiera o sksenostn fakty. Sksenostn fakt meme oznai ako pravdu existennho poriadku, ktor kontatujeme. Pravda sa vyjadruje sudkom spjajcim navzjom dva predmety, ktor s psychicky prtomn v mysli. Fakt vyjadruje, e spojenie predmetov v mysli existuje aj v samotnch veciach. Poznanie faktu si vyaduje aktivitu ducha v sudku. Fakt predpoklad innos mysle, teda usudzovanie. Dua, ktor disponuje vym stup om vide