Bolesti hlavy

  • View
    101

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Bolesti hlavy. Bolesti hlavy. Základ diagnózy  anamnéza Klasifikácia - IHS (International headache society). Primárne bolesti hlavy. 1. Migréna 1.1. Migréna bez aury (bežná migréna) 1.2. Migréna s aurou (klasická migréna) 1.3. Oftalmoplegická migréna - PowerPoint PPT Presentation

Text of Bolesti hlavy

  • Bolesti hlavy

  • Bolesti hlavyZklad diagnzy anamnza

    Klasifikcia - IHS (International headache society)

  • Primrne bolesti hlavy

    1. Migrna 1.1. Migrna bez aury (ben migrna)1.2. Migrna s aurou (klasick migrna)1.3. Oftalmoplegick migrna 1.4. Retinlna migrna 1.5. Periodick syndrmy v detstve asociovan s migrnou i predchdzajce migrne 1.6. Komplikcie migrny (migrenzny infarkt, status migrenosus)

  • Primrne bolesti hlavy2. Tenzn boles hlavy (tension-type headache, TTH) 2.1. Epizodick TTH 2.2. Chronick TTH 3. Cluster headache a chronick paroxyzmlna hemikrnia3.1. Cluster headache 3.2. Chronick paroxyzmlna hemikrania 3.3. Bolesti hlavy podobn cluster headache, nespajce vetky kritri

  • Primrne bolesti hlavy4. Rzne bolesti hlavy bez trukturlnej lzie4.1. Idiopatick bolesti hlavy 4.2. Boles hlavy pri vonkajej kompresii4.3. Chladov boles hlavy 4.4. Boles hlavy pri kali 4.5. Boles hlavy po fyzickej aktivite4.6. Boles hlavy viazan na sexulnu aktivitu

  • Sekundrne bolesti hlavy5. Posttraumatick bolesti hlavy 5.1. Aktne 5.2. Chronick 6. Bolesti hlavy pri cievnych ochoreniach 6.1. Aktne ischemick poruchy 6.2. Intrakranilne krvcanie 6.3. Subarachnoidlne krvcanie 6.4. Vaskulitdy 6.5. Artriov hypertenzia

  • Sekundrne bolesti hlavy7. Bolesti hlavy pri nevaskulrnych intrakranilnych ochoreniach 7.1. Likvorov hypertenzia, likvorov hypotenzia7.2. Intrakranilne infekcie (meningitdy, encefalitdy, absces)7.3. Intrakranilne ndory8. Bolesti hlavy vsvislosti s uvnm alebo po ukonen uvnia rznych ltok8.1. Bolesti hlavy pri aktnej intoxikcii (alkohol) 8.2. Bolesti hlavy pri chronickom uvan toxickej ltky (alkohol, analgetik) 8.3. Bolesti hlavy pri abstinennom syndrme

  • Sekundrne bolesti hlavy9. Bolesti hlavy pri celkovch infekcich 10. Bolesti hlavy pri metabolickch poruchch 10.1. Hypoxia 10.2. Hyperkapnia 10.4. Hypoglykmia 10.5. Dialza

  • Sekundrne bolesti hlavy11. Bolesti hlavy atvre pri ochoreniach truktr lebky, krku, o, nosa, u, prnosovch dutn, zubov, stnej dutiny, koe hlavy atvre. 11.1. Lebka 11.2. Cervikognna (vertebrognna) boles hlavy 11.3. Oko11.4. Ucho 11.5. Nos aparanazlne dutiny 11.6. Zuby 11.7. Temporo-mandibulrny kb

  • Sekundrne bolesti hlavy12. Kranilne neuralgie, koreov bolesti a deaferentan bolesti12.1. Herpes zoster 12.2. Neuralgia n. trigeminus 12.3. Neuralgia n.glossopharyngeus 13. Neklasifikovaten bolesti hlavy.

  • Patofyziolgia migrnyNie je znme ako sa aktivuj jadr mozgovho kmea (nc. caudalis trigeminalis) - cez kortiklne sa riacu depresiu - biochemickou dysfunkciou - oboma spsobmiAktivcia stimuluje perifrne zakonenia N.V.

  • Patofyziolgia migrnyStimulcia n. V. vedie k uvolneniu substancie P a neurokinnu A neurognny zpalStimulcia serotonnergnch buniek m za nsledok venie CBFSpnok redukuje uvolovanie 5-HT - spnok liei migrnu

  • Patofyziolgia migrnyReceptory 5-HT s rzne aktivciou inhibinch 5-HT1B/1D receptorov uvolovanie serotonnu, substancie P, neurokinnu blokuj neurognny zpal

    agonisti tchto receptorov lieba migrny (DH-ergotamn, triptany)

  • Faktory vyvolvajce migrenzny atak Hormonlne (mentrucia, kontraceptva)Dietetick (alkohol, Na glutamt, okolda, syry, hlad)Psychologick (stres, zkos, depresia,...)Vonkajie prostredie (vne, zpachy, zmeny poasia, vysok nadmorsk vka)Lieky ( NTG, histamn, rezerpn, estrogny)In (raz hlavy, nava, fyzick nmaha)

  • Migrna klinick obrazHaas, D.C., SUNY Upstate Medical University, 2002

  • 1. Migrna 1.1. Migrna bez aury (common, ben, hemicrania simplex) 1.2. Migrna s aurou 1.3. Oftalmoplegick migrna 1.4. Retinlna migrna 1.5. Komplikcie migrny 1.6. Migrenzna porucha nespajca kritri

  • Migrna bez aury IMinim. 5 paroxyzmov migrny spajcich B-DTrvanie ataku bez lieby 4-72 hodnPrtomnos aspo 2 prznakovStredn a vek intenzita b.h.Unilaterlna b.h.Pulzujci charakter b.h.Akcentcia bolesti fyzickou aktivitou

  • Migrna bez aury IIPrtomnos aspo 1 prznakufonofbia/fotofbianevolnos/zvracanieAspo 1 z nasledujcich podmienokNie s znmky sekundrnej b.h.Anamnza poukazuje na sekundrnu b.h. ale t bola vylenS prtomn sekundrne b.h., ale nemaj asov vzah k migrne

  • 1.2. Migrna s aurou(klasick, komplikovan, accompagne) 1.2.1. Migrna s typickou aurou 1.2.2. Migrna s prolongovanou aurou 1.2.3. Familirna hemiplegick migrna 1.2.4. Bazilrna migrna 1.2.5. Migrenzna aura bez bolest hlavy 1.2.6. Migrna s nhlym zaiatkom aury

  • Migrna s aurouAspo 2 ataky migrny poda B.Splnen aspo 3 zo 4 podmienokB.h. predchdza 1 alebo viac foklnych porch mozgovej kry alebo kmeaAspo 1 sa vyvja dlhie ako 4 mintyAura netrv viac ako 60 min.B.h. zana poas aury, hne po skonen aury, alebo do 60 min.Bola vylen sekundrna boles hlavy

  • 1.6. Komplikcie migrny 1.6.1. Status migrenosus boles hlavy viac ako 72 hodn preruenie kratie ako 4 hodiny preruenie v spnku sa nerta 1.6.2. Migrenzny infarkt neurologick deficit nie je plne reverzibiln do 7 dn a/alebo potvrdenie infarktu zobrazovacmi metdami - je vylen in prina infarktu

  • BolesMigrnaTenznbolesCluster headacheLokalizciaUnilaterlnaBilaterlnaBilaterlnaUnilaterlnaTrvanie4 72 hod.Hod. - dni30 180 minIntenzitaMierna - silnMierna - strednKrutNauzea, citlivos na svetlo, hlukno(me by)NieNieSlzenie, sekrcia z nosaMe byNieno