Platobný styk a zúčtovanie v Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach Slovenskej podmienkach Slovenskej

republikyrepubliky

Mária KrškováMária KrškováRadovan KavickýRadovan Kavický

Národohospodárska fakulta Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v BratislaveEkonomickej univerzity v Bratislave

FIN 1, 16. apríl 2007FIN 1, 16. apríl 2007(Bratislava)(Bratislava)

Platobný styk v SR upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o Platobný styk v SR upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Podľa tohto zákona Národná banka platobnom styku. Podľa tohto zákona Národná banka Slovenska riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk Slovenska riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku. a zúčtovanie dát platobného styku.

Cieľom zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo Cieľom zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo uzákonenie komplexnej právnej úpravy platobného styku a uzákonenie komplexnej právnej úpravy platobného styku a zároveň zosúladenie právneho poriadku Slovenskej zároveň zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právnymi normami Európskej únie, ktoré sa republiky s právnymi normami Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na platobný styk. Zákon o platobnom styku je vzťahujú na platobný styk. Zákon o platobnom styku je účinný od 1. januára 2003.účinný od 1. januára 2003.

K zákonu o platobnom styku vydáva Národná banka K zákonu o platobnom styku vydáva Národná banka Slovenska opatrenie o konštantných symboloch Slovenska opatrenie o konštantných symboloch používaných v platobnom styku a opatrenia o hláseniach, používaných v platobnom styku a opatrenia o hláseniach, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinní predkladať ktoré sú Národnej banke Slovenska povinní predkladať vydavatelia platobných prostriedkov elektronických peňazí vydavatelia platobných prostriedkov elektronických peňazí a prevádzkovatelia platobných systémov. a prevádzkovatelia platobných systémov.

Hotovostný platobný Hotovostný platobný stykstyk

predpokladá presun platidiel od jedného predpokladá presun platidiel od jedného subjektu k druhému a to i bez účasti subjektu k druhému a to i bez účasti bánk. Najčastejšie sa využíva pri bánk. Najčastejšie sa využíva pri neobchodných (osobných) priamych neobchodných (osobných) priamych platbách v hotovosti (nákup v platbách v hotovosti (nákup v maloobchode).maloobchode).

Nevýhody hotovostného platobného Nevýhody hotovostného platobného styku:styku:

- potreba držania väčšieho množstva - potreba držania väčšieho množstva peňazípeňazí

- zdĺhavý spôsob platby,- zdĺhavý spôsob platby, - nákladovosť) - nákladovosť) Výhody hotovostného platobného styku:Výhody hotovostného platobného styku: - istota zaplatenia pre predávajúceho - istota zaplatenia pre predávajúceho

Bezhotovostný platobný Bezhotovostný platobný stykstyk je možné realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich je možné realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich

systémov pre vedenie účtov klientov. Bezhotovostný systémov pre vedenie účtov klientov. Bezhotovostný platobný styk je taký, pri ktorom sa nepoužívajú peniaze platobný styk je taký, pri ktorom sa nepoužívajú peniaze v hotovosti ale vo forme depozitných (bankových) v hotovosti ale vo forme depozitných (bankových) peňazí. Predpokladá sa, že platiteľ i príjemca má peňazí. Predpokladá sa, že platiteľ i príjemca má otvorený účet v banke, ktorá na ňom realizuje platby a otvorený účet v banke, ktorá na ňom realizuje platby a potrebný zostatok na účte.potrebný zostatok na účte.

Výhody:Výhody: - rýchlosť a operatívnosť (zrýchľujú obeh bankových - rýchlosť a operatívnosť (zrýchľujú obeh bankových

peňazí prevodom z účtu na účet)peňazí prevodom z účtu na účet) - hospodárnosť, racionálnosť a úspornosť (odpadáva - hospodárnosť, racionálnosť a úspornosť (odpadáva

manipulácia s peniazmi, vklady v bankách sú úročené)manipulácia s peniazmi, vklady v bankách sú úročené) - bezpečnosť a istota- bezpečnosť a istota Nevýhody:Nevýhody: - môže byť zdĺhavý a môže dôjsť k nezaplateniu- môže byť zdĺhavý a môže dôjsť k nezaplateniu Kombinovaný platobný stykKombinovaný platobný styk - sa používa na spojenie - sa používa na spojenie

hotovostného a bezhotovostného platenia v jednej hotovostného a bezhotovostného platenia v jednej hospodárskej operácií.hospodárskej operácií.

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike SIPSSIPS - - SSlovak lovak IInterbank nterbank PPayment ayment SSystem ystem Od 1. januára 2003Od 1. januára 2003 nastala v medzibankovom nastala v medzibankovom

platobnom systéme v Slovenskej republike významná platobnom systéme v Slovenskej republike významná zmena. zmena. PrevádzkuPrevádzku platobného systému platobného systému prevzala prevzala Národná banka SlovenskaNárodná banka Slovenska od od Bankového Bankového zúčtovacieho centra Slovenska (BZCS),zúčtovacieho centra Slovenska (BZCS), ktoré ktoré zabezpečovalo prevádzku medzibankového zabezpečovalo prevádzku medzibankového platobného systému SIPS od roku 1993. platobného systému SIPS od roku 1993.

DôvodomDôvodom tejto zmeny bola snaha Národnej banky tejto zmeny bola snaha Národnej banky Slovenska Slovenska zvýšiť efektívnosť a bezpečnosťzvýšiť efektívnosť a bezpečnosť platobného systému s využitím najmodernejších platobného systému s využitím najmodernejších informačných technológií ako základ pre informačných technológií ako základ pre vybudovanie systémuvybudovanie systému RTGSRTGS ( (RReal eal TTime ime GGross ross SSettlement) ettlement)

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike Medzibankový platobný systém Medzibankový platobný systém SIPS je jedinýSIPS je jediný

platobný systém v Slovenskej republike platobný systém v Slovenskej republike určený na určený na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb.spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb.

Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom čase. spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom čase.

Medzibankový platobný systém SIPS Medzibankový platobný systém SIPS pracuje v 24 pracuje v 24 hodinovom cykle,hodinovom cykle, ktorý sa nazýva ktorý sa nazýva klíringový deň.klíringový deň. Systém SIPS počas tohto cyklu priebežne prijíma Systém SIPS počas tohto cyklu priebežne prijíma vstupné klíringové súbory od účastníkov, spracováva vstupné klíringové súbory od účastníkov, spracováva ich a ich a aktualizuje stavy na účtoch peňažných aktualizuje stavy na účtoch peňažných rezervrezerv vedených v Národnej banke Slovenska. vedených v Národnej banke Slovenska.

Technicky sú Technicky sú informácie o staveinformácie o stave účtov poskytované účtov poskytované účastníkom účastníkom v 5 minútových intervaloch.v 5 minútových intervaloch.

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike Architektúra toku dát Architektúra toku dát

v medzibankovom platobnom v medzibankovom platobnom systému SIPS má systému SIPS má tvar tvar písmena V.písmena V.

Spracovanie a zúčtovanieSpracovanie a zúčtovanie platieb je platieb je plne plne automatizovanéautomatizované

Platby sú Platby sú spracovávané spracovávané a zúčtovávané na a zúčtovávané na princípoch princípoch FIFOFIFO ( (FFirst irst IIn n FFirst irst OOut). Pri ut). Pri každej platbe každej platbe systém systém kontroluje, čikontroluje, či odosielateľ odosielateľ platby platby má na účte v Národnej má na účte v Národnej banke Slovenskabanke Slovenska dostatočné dostatočné peňažné prostriedkypeňažné prostriedky na jej na jej krytie. krytie.

Prenos údajovPrenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – prostredníctvom komunikačného systémuprostredníctvom komunikačného systému BIPS BIPS ((BBasic asic IInterface for nterface for PPayment ayment SSystem) ystem)

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike Platobný systém SIPS pozostáva z troch základných častí:Platobný systém SIPS pozostáva z troch základných častí: - systém prenosu údajov BIPS, - systém prenosu údajov BIPS, - dátová sieť UNIVERZAL-NET - dátová sieť UNIVERZAL-NET - zúčtovací systém. - zúčtovací systém. Pri prenose dát sa Pri prenose dát sa integrita a autentickosťintegrita a autentickosť dát dát overuje overuje

prostredníctvom digitálneho podpisu.prostredníctvom digitálneho podpisu. Prenos údajovPrenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi

medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – v elektronickej forme – prostredníctvom komunikačného prostredníctvom komunikačného systémusystému BIPS BIPS ((BBasic asic IInterface for nterface for PPayment ayment SSystem) ystem) a dátovej a dátovej siete siete UNIVERZAL-NET.UNIVERZAL-NET. Komunikačný systém BIPS je špeciálny Komunikačný systém BIPS je špeciálny systém určený na prenos a ochranu údajov v rámci systému SIPS. systém určený na prenos a ochranu údajov v rámci systému SIPS. Pozostáva z centrálneho BIPS uzla, ktorý je umiestnený Pozostáva z centrálneho BIPS uzla, ktorý je umiestnený v Národnej banke Slovenska a z BIPS uzlov na strane jednotlivých v Národnej banke Slovenska a z BIPS uzlov na strane jednotlivých účastníkov. Každý účastník ešte využíva viacero pracovných účastníkov. Každý účastník ešte využíva viacero pracovných staníc (terminálov), ktoré komunikujú z BIPS uzlom účastníka. staníc (terminálov), ktoré komunikujú z BIPS uzlom účastníka.

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike Platby saPlatby sa členiačlenia na normálne a prioritné. na normálne a prioritné. Normálne platbyNormálne platby je možné charakterizovať ako je možné charakterizovať ako

„maloobjemové“„maloobjemové“ platby, spravidla ide o štandardné platby, spravidla ide o štandardné medzibankové a klientske platby, ktoré majú z hľadiska medzibankové a klientske platby, ktoré majú z hľadiska spracovania spracovania nízku prioritunízku prioritu. .

Prioritné platbyPrioritné platby je možné charakterizovať ako je možné charakterizovať ako „veľkoobjemové“„veľkoobjemové“ platby, spravidla ide o  platby, spravidla ide o platby platby medzibankového peňažného trhu,medzibankového peňažného trhu, teda platby mimoriadneho teda platby mimoriadneho ekonomického významu. Prioritné platby majú z hľadiska ekonomického významu. Prioritné platby majú z hľadiska spracovania spracovania najvyššiu prioritu,najvyššiu prioritu, čo znamená, že sú čo znamená, že sú v medzibankovom platobnom systéme v medzibankovom platobnom systéme zúčtované prednostne.zúčtované prednostne.

Priami účastníciPriami účastníci vykonávajú vykonávajú prostredníctvom medzibankového prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS platobného systému SIPS vlastné platbyvlastné platby a platby svojich klientov. a platby svojich klientov.

Nepriamymi účastníkmiNepriamymi účastníkmi systému SIPS sa rozumejú subjekty systému SIPS sa rozumejú subjekty pôsobiace v medzibankovom platobnom styku ako tzv. tretie pôsobiace v medzibankovom platobnom styku ako tzv. tretie strany. Sú nimi strany. Sú nimi nebankové subjekty,nebankové subjekty, ktoré ktoré nemajú v Národnej nemajú v Národnej banke Slovenska vedený účetbanke Slovenska vedený účet na zúčtovanie platieb. na zúčtovanie platieb.

Dátum Klientske prevody Medzibankové prevody Prevody z tretej strany Spolu01.03. 25 378,535  223 659,619  104,672  249 142,826 02.03. 27 708,816  185 626,793  108,422  213 444,030 05.03. 16 700,256  189 780,333  273,184  206 753,773 06.03. 18 461,159  155 577,728  106,409  174 145,296 07.03. 21 135,010  400 020,855  109,938  421 265,803 08.03. 18 331,221  209 302,965  111,254  227 745,440 09.03. 17 136,131  234 132,411  130,271  251 398,813 12.03. 19 009,025  293 260,061  347,491  312 616,578 13.03. 17 848,603  233 760,638  139,770  251 749,010 14.03. 20 000,281  620 915,433  139,192  641 054,905 15.03. 28 797,453  388 606,377  145,137  417 548,967 16.03. 21 438,484  333 535,365  143,130  355 116,978 19.03. 16 266,062  409 592,298  350,665  426 209,026 20.03. 23 940,840  352 169,300  122,484  376 232,624 21.03. 31 820,893  636 069,861  110,961  668 001,714 22.03. 19 805,398  710 119,652  117,188  730 042,238 23.03. 16 533,055  585 398,245  112,242  602 043,542 26.03. 26 199,894  552 535,585  303,907  579 039,386 27.03. 47 616,249  578 949,913  111,786  626 677,948 28.03. 32 100,284  971 587,005  94,270  1 003 781,560 29.03. 23 862,285  593 359,324  93,004  617 314,613 

Priemer 23 337,616  421 807,608  155,970  445 301,194 Podiel 5,24%  94,72%  0,04%  100,00% Spolu 490 089,934  8 857 959,761  3 275,377  9 351 325,070 

Vysvetlivky:

 - maximálna hodnota v danom období

Transakcie medzibankového platobného systému SIPS (objem v mil. Sk)

 - minimálna hodnota v danom období

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike Do 31.12.2003Do 31.12.2003 debetný zostatokdebetný zostatok na účtoch účastníkov na účtoch účastníkov

v Národnej banke Slovenska v Národnej banke Slovenska nebol povolený,nebol povolený, platby boli platby boli spracovávané a zúčtovávané len do výšky kreditného zostatku. spracovávané a zúčtovávané len do výšky kreditného zostatku.

Od 1.1.2004Od 1.1.2004 je plánované, aby účastníci, ktorí spadajú pod je plánované, aby účastníci, ktorí spadajú pod režim povinných minimálnych rezerv, režim povinných minimálnych rezerv, možnosť požiadať možnosť požiadať o vnútrodenný úver.o vnútrodenný úver. Vnútrodenný úver Vnútrodenný úver je splatný len je splatný len v rámci jedného prevádzkového dňav rámci jedného prevádzkového dňa systému SIPS a musí systému SIPS a musí byť byť zabezpečený cennými papiermi,zabezpečený cennými papiermi, ktoré sú evidované ktoré sú evidované v centrálnom registri krátkodobých cenných papierov vedenom v centrálnom registri krátkodobých cenných papierov vedenom Národnou bankou Slovenska. Národnou bankou Slovenska.

Národná banka Slovenska Národná banka Slovenska vydáva jedinečný kódvydáva jedinečný kód každému každému účastníkovi v platobného systému. Je to časť čísla účtu, účastníkovi v platobného systému. Je to časť čísla účtu, potrebných pre vykonanie tuzemského platobného styku. potrebných pre vykonanie tuzemského platobného styku. Bankové spojenie pozostáva z čísla účtu a z Bankové spojenie pozostáva z čísla účtu a z identifikačného kódu.identifikačného kódu. Číslo účtu obsahuje maximálne 16 Číslo účtu obsahuje maximálne 16 číslic a identifikačný kód pozostáva zo štyroch číslic.číslic a identifikačný kód pozostáva zo štyroch číslic.

SIPS - Medzibankový SIPS - Medzibankový platobný systém v platobný systém v

Slovenskej republikeSlovenskej republike IBANIBAN je formát čísla účtu stanovený štandardom, ktorý je formát čísla účtu stanovený štandardom, ktorý vydal ECBSvydal ECBS

(European Committee for Banking Standards), je založený na (European Committee for Banking Standards), je založený na medzinárodnej norme ISO. medzinárodnej norme ISO.

Každá krajinaKaždá krajina Európskeho spoločenstva povinnosť Európskeho spoločenstva povinnosť stanoviť stanoviť národnú dĺžkunárodnú dĺžku a štruktúru IBAN-u určením pozícií, na ktorých je kód a štruktúru IBAN-u určením pozícií, na ktorých je kód banky (identifikačný kód), predčíslie a základné číslo účtu. Národný banky (identifikačný kód), predčíslie a základné číslo účtu. Národný formát čísla účtu IBAN formát čísla účtu IBAN má mať fixnú dĺžku.má mať fixnú dĺžku.

V prípade Slovenskej republikyV prípade Slovenskej republiky sa formát medzinárodného sa formát medzinárodného bankového čísla účtu IBAN stanovil na bankového čísla účtu IBAN stanovil na 24 pozícií24 pozícií (znakov), pričom (znakov), pričom počet znakov môže byť počet znakov môže byť maximálne 34.maximálne 34.

Štruktúra IBAN-u je nasledovná:Štruktúra IBAN-u je nasledovná: prvé 2prvé 2 znaky tvoria znaky tvoria kód krajiny,kód krajiny, druhá časť IBAN-u obsahuje druhá časť IBAN-u obsahuje kontrolnú číslicukontrolnú číslicu (2 číslice) (2 číslice) posledná časťposledná časť obsahuje domáce bankové spojenie, obsahuje domáce bankové spojenie, BBANBBAN ( (BBasic asic

BBank ank AAccount ccount NNumber), ktorým je v prípade Slovenskej republiky umber), ktorým je v prípade Slovenskej republiky identifikačný kód identifikačný kód (4 číslice),(4 číslice), predčíslie účtu (najviac 6 číslic)predčíslie účtu (najviac 6 číslic) a a základné číslo účtuzákladné číslo účtu (najviac 10 číslic).(najviac 10 číslic). Predčíslie a základné Predčíslie a základné číslo účtu sa dopĺňa číslo účtu sa dopĺňa vodiacimi nulami zľavavodiacimi nulami zľava na plný počet číslic na plný počet číslic (spolu najviac 16 číslic).(spolu najviac 16 číslic).

Poplatky v platobnom Poplatky v platobnom systéme SIPSsystéme SIPS

Cenová politikaCenová politika Národnej banky Slovenska je Národnej banky Slovenska je zameraná na plnú zameraná na plnú návratnosťnávratnosť nákladov za služby poskytované prostredníctvom nákladov za služby poskytované prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS. medzibankového platobného systému SIPS.

Poplatky sú rozdelené do troch základných okruhov:Poplatky sú rozdelené do troch základných okruhov: - transakčné poplatky, - transakčné poplatky, - mesačné poplatky, - mesačné poplatky, - jednorazové poplatky. - jednorazové poplatky. Jednorazové a mesačnéJednorazové a mesačné poplatky predstavujú poplatky predstavujú fixné nákladyfixné náklady

účastníka za pripojenie do platobného systému a využívanie účastníka za pripojenie do platobného systému a využívanie prenosových liniek, ktoré prenosových liniek, ktoré nezávisia od počtu transakciínezávisia od počtu transakcií realizovaných prostredníctvom SIPS.realizovaných prostredníctvom SIPS.

Výška Výška transakčných poplatkovtransakčných poplatkov závisí od počtu platiebzávisí od počtu platieb zaslaných zaslaných do Národnej banky Slovenska na spracovanie a zúčtovanie. do Národnej banky Slovenska na spracovanie a zúčtovanie.

Je stanovený Je stanovený základný poplatok za jednu vstupnú položku,základný poplatok za jednu vstupnú položku, ktorý je ktorý je následne násobený príslušným koeficientom podľa typu platby následne násobený príslušným koeficientom podľa typu platby (normálna, prioritná) a času, kedy platba vstúpila do systému. (normálna, prioritná) a času, kedy platba vstúpila do systému.

Základný poplatok za spracovanie jednej vstupnej položky Základný poplatok za spracovanie jednej vstupnej položky je 0,25 Sk.je 0,25 Sk.

Poplatky v platobnom Poplatky v platobnom systéme SIPSsystéme SIPS

Pre Pre normálne platbynormálne platby sa rozlišujú sa rozlišujú tri časové pásma:tri časové pásma:

Pre Pre prioritné platbyprioritné platby sa rozlišujú sa rozlišujú dve časové pásma:dve časové pásma:

Každá platbaKaždá platba je je spoplatnená len raz,spoplatnená len raz, Národná banka Národná banka Slovenska neúčtuje poplatky za výstupné položky.Slovenska neúčtuje poplatky za výstupné položky.

Časové pásmo Koeficient zvýšenia Poplatok v Sk

od 15.30 h do 10.00 h nasledujúceho dňa 1 0,25

od 10.00 h do 11.00 h 5 1,25

od 11.00 h do 11.30 h 10 2,5

Časové pásmo Koeficient zvýšenia Poplatok v Sk

od 15.30 h do 11.30 h nasledujúceho dňa 15 3,75

od 11.30 h do 13.30 h 25 6,25

Časový harmonogram prevádzky Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPSplatobného systému SIPS

V

Čas 13.30    15 15.30     17     24     07    11.30    13  13.30    15 15.30      17      24    24    07 11.30    13  13.30    15údržba údržba

APS APS

Čas 13.30    15 15.30 17 24 7 11.30    13 13.30    15 15.30 17 24 24 7 11.30    13 13.30    15

Legenda: D - Prevádzkový deň K - Pracovný deň

Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS

V - Voľný deň7:00 - 13:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania prioritných platieb za prevádzkový deň D od 15:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania normálnych platieb za prevádzkový deň D

Preberanie výsledkov spracovania účastníkom pri núdzovom prenose údajov PSOznamovanie rozdielov týkajúcich sa výsledkov spracovania

Vytvorenie výstupných súborov normálnych platieb

Preberanie výsledkov spracovania účastníkom1)

Zasielanie potvrdeniek a vytvorenie výstupných súborov zo spracovania prioritných platiebPreberanie výstupných súborov zo spracovania prioritných platieb pri núdzovom prenose

Monitorovanie stavu účtu

Spracovanie vstupných údajov v systéme SIPS

Informácie o výsledku kontroly vstupných údajov (chybové správy)

Príjem vstupných údajov pri núdzovom prenose údajov PSPríjem vstupných údajov prioritných platieb typu „obchody s NBS“ do D cez BIPS

Príjem vstupných údajov normálnych platieb cez BIPSPríjem vstupných údajov prioritných platieb cez BIPS

D+1 D+1Prevádzkový deň D

DEŇ K - 1 K K+1

Dohľad nad platobným Dohľad nad platobným stykom v Slovenskej stykom v Slovenskej

republikerepublike Dôležitou činnosťouDôležitou činnosťou centrálnej banky v platobnom styku je centrálnej banky v platobnom styku je

vykonávanie dohľadu nad platobným stykom.vykonávanie dohľadu nad platobným stykom. Cieľom Cieľom dohľadu je dohľadu je ochrániť finančný systémochrániť finančný systém pred systémovým pred systémovým

rizikom, rizikom úverovým, likvidným, prevádzkovým, atď., ako aj rizikom, rizikom úverovým, likvidným, prevádzkovým, atď., ako aj posilniť efektívnosť a bezpečnosť platobných systémov. Dohľad posilniť efektívnosť a bezpečnosť platobných systémov. Dohľad nad platobnými systémami nad platobnými systémami je cielený na systémyje cielený na systémy (napr. (napr. medzibankové platobné systémy), medzibankové platobné systémy), nie na individuálnych nie na individuálnych účastníkov.účastníkov. Ide hlavne o systémovo dôležité platobné systémy. Ide hlavne o systémovo dôležité platobné systémy. Tiež Tiež zahŕňa dohľad nad platobnými nástrojmi.zahŕňa dohľad nad platobnými nástrojmi.

Národná banka Slovenska má v rámci dohľadu nad platobnými Národná banka Slovenska má v rámci dohľadu nad platobnými systémami systémami tri základné ciele:tri základné ciele:

- - udržiavať stabilitu platobného systémuudržiavať stabilitu platobného systému – identifikovať – identifikovať potenciálne riziká, ktorým je vystavený platobný systém potenciálne riziká, ktorým je vystavený platobný systém a podniknúť kroky k ich eliminácií a získaniu kontroly nad nimi, a podniknúť kroky k ich eliminácií a získaniu kontroly nad nimi,

- - zabezpečiť zabezpečiť bezpečné a bezpečné a plynulé fungovanieplynulé fungovanie platobného platobného systému, systému zúčtovania cenných papierov, systému, systému zúčtovania cenných papierov,

- - zabezpečiť dôveruzabezpečiť dôveru verejnosti verejnosti v platobné nástroje,v platobné nástroje, ktoré sú ktoré sú používané. používané.

Rozhodovanie sporov v Rozhodovanie sporov v platobnom styku - platobnom styku - Rozhodcovský súdRozhodcovský súd

Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vznikol vznikol dňa 1. júla 2003.dňa 1. júla 2003. Podnetom na jeho zriadenie bol zákon č. Podnetom na jeho zriadenie bol zákon č. 510/2002 o platobnom styku, ktorý ukladá bankám alebo ich 510/2002 o platobnom styku, ktorý ukladá bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd, ktorý bude záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd, ktorý bude mať právomoc rozhodovať spory v platobnom styku. mať právomoc rozhodovať spory v platobnom styku.

Rozhodcovský súd Rozhodcovský súd má dve komory:má dve komory: Komoru pre rozhodovanie sporov z platobného styku,Komoru pre rozhodovanie sporov z platobného styku, Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych

alebo občianskoprávnych vzťahov.alebo občianskoprávnych vzťahov. Rozhodcovský súd Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať sporynie je oprávnený rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho právao vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva

a iných vecných práv a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,k nehnuteľnostiam, o osobnom stave,o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a

vyrovnacieho konania.vyrovnacieho konania.

Rozhodovanie sporov v Rozhodovanie sporov v platobnom styku - platobnom styku - Rozhodcovský súdRozhodcovský súd

Rozhodcovský súd Rozhodcovský súd je príslušný rozhodovať je príslušný rozhodovať a) a) spory z platobného styku, ktoré vzniklispory z platobného styku, ktoré vznikli medzi medzi 1. vykonávacími inštitúciami a ich klientmi 1. vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní pri vykonávaní

prevodovprevodov peňažných prostriedkov, peňažných prostriedkov, 2. vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a 2. vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a

oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov,vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov,

b) b) spory spory z iných obchodnoprávnych vzťahov alebo z iných obchodnoprávnych vzťahov alebo občianskoprávnych vzťahov ako z platobného styku, občianskoprávnych vzťahov ako z platobného styku, ktoré ktoré vznikli medzi bankami, pobočkami zahraničných bánk, vznikli medzi bankami, pobočkami zahraničných bánk, Národnou bankou SlovenskaNárodnou bankou Slovenska a ďalšími osobami navzájom, ďalej a ďalšími osobami navzájom, ďalej medzi medzi bankami a ich klientmibankami a ich klientmi a tiež spory a tiež spory medzi inými fyzickými medzi inými fyzickými a právnickými osobami navzájom:a právnickými osobami navzájom:

1.1. zo záväzkovoprávnych vzťahov,zo záväzkovoprávnych vzťahov, 2.2. z vecnoprávnych vzťahov k hnuteľným veciam alebo z vecnoprávnych vzťahov k hnuteľným veciam alebo

majetkových práv k cenným papierom,majetkových práv k cenným papierom, 3.3. právnych vzťahovprávnych vzťahov súvisiacich súvisiacich so záložným právom k so záložným právom k

právam alebo cenným papierom,právam alebo cenným papierom,

Systém TARGETSystém TARGET TARGET TARGET ((TTrans-European rans-European AAutomated utomated RReal-time eal-time GGross ross SSettlement ettlement

EExpress xpress TTransfer ) je systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre ransfer ) je systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre platby v eurách, ktorý prevádzkuje Eurosystém. platby v eurách, ktorý prevádzkuje Eurosystém.

Slúži na vysporiadanie operáciíSlúži na vysporiadanie operácií centrálnych bánk, veľké centrálnych bánk, veľké medzibankové prevody medzibankové prevody v euráchv eurách a ďalšie platby v eurách. a ďalšie platby v eurách.

Skladá sa zSkladá sa z navzájom  navzájom prepojených národných systémov RTGSprepojených národných systémov RTGS a a platobného mechanizmu ECB (EPM). ktoré sú platobného mechanizmu ECB (EPM). ktoré sú navzájom prepojené navzájom prepojené tzv. Interlinkingomtzv. Interlinkingom (mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla (mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb v EUR. spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb v EUR.

TARGET TARGET je v prevádzke od začiatkuje v prevádzke od začiatku hospodárskej a hospodárskej a menovej únie menovej únie v roku 1999v roku 1999 a jeho a jeho denný obratdenný obrat predstavuje predstavuje okolo 1 700 mld. okolo 1 700 mld. EUR.EUR.

Systém TARGET bol vyvinutý, aby:Systém TARGET bol vyvinutý, aby: - zabezpečil bezpečný a spoľahlivý - zabezpečil bezpečný a spoľahlivý mechanizmus na zúčtovanie mechanizmus na zúčtovanie

platieb v euráchplatieb v eurách - - zvýšil efektívnosť zahraničných platiebzvýšil efektívnosť zahraničných platieb v eurách, a aby v eurách, a aby - spĺňal potreby menovej politiky ECB a - spĺňal potreby menovej politiky ECB a podporoval integráciu podporoval integráciu

eurového peňažného trhu.eurového peňažného trhu.

Systém TARGET 2Systém TARGET 2 Eurosystém v súčasnosti pracuje na Eurosystém v súčasnosti pracuje na vytvorení systému TARGET2vytvorení systému TARGET2 – –

ďalšej generácie systému TARGET. ďalšej generácie systému TARGET. Nový systém by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2007 a vďaka Nový systém by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2007 a vďaka

harmonizovanej a centralizovanej technickej infraštruktúre by mal harmonizovanej a centralizovanej technickej infraštruktúre by mal dosahovať dosahovať ešte vyššiu úroveň bezpečnosti a efektívnosti.ešte vyššiu úroveň bezpečnosti a efektívnosti.

Systém TARGET2 bude všetkým zúčastneným bankám poskytovať Systém TARGET2 bude všetkým zúčastneným bankám poskytovať rovnako kvalitné služby, funkcie a rozhrania,rovnako kvalitné služby, funkcie a rozhrania, ako aj ako aj jednotnú jednotnú cenovú štruktúru.cenovú štruktúru.

Nová generácia systému TARGET (TARGET2) má Nová generácia systému TARGET (TARGET2) má poskytovať poskytovať harmonizované základné služby,harmonizované základné služby, ktoré by mali lepšie ktoré by mali lepšie

zodpovedať požiadavkám užívateľov zodpovedať požiadavkám užívateľov garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú návratnosť,garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú návratnosť,

jednotková cena má byť založená na najefektívnejšom systéme, tj. jednotková cena má byť založená na najefektívnejšom systéme, tj. systéme s najnižšími nákladmi na jednotku (po štyroch rokoch systéme s najnižšími nákladmi na jednotku (po štyroch rokoch od začiatku prevádzkovania systému TARGET2 bude nutné zrušiť všetky od začiatku prevádzkovania systému TARGET2 bude nutné zrušiť všetky dotácie presahujúce akceptovateľný faktor verejného záujmu) dotácie presahujúce akceptovateľný faktor verejného záujmu)

rýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývojurýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývoju po rozšírení Európskej únie po rozšírení Európskej únie a Eurosystému. a Eurosystému.

Spustenie systému TARGET2 do prevádzky Spustenie systému TARGET2 do prevádzky je plánované k 19.11.2007.je plánované k 19.11.2007.

SWIFT SWIFT SWIFTSWIFT - ( - (SSociety for ociety for WWorldwide orldwide IInterbank nterbank FFinancial inancial TTelecomunication – elecomunication –

Spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú telekomunikáciu)Spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) Zabezpečuje elektronickýZabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový automatizovaný bezdokladový prenos prenos

správ medzi bankami. správ medzi bankami. Po organizačnej a právnej stránke Po organizačnej a právnej stránke je SWIFT družstvo,je SWIFT družstvo, ktoré bolo ktoré bolo

založené 239 bankami z 15 krajín založené 239 bankami z 15 krajín podľa belgických zákonov.podľa belgických zákonov. Registrované je v Bruseli.Registrované je v Bruseli. Riadi ho valné zhromaždenie, ktoré sa skladá Riadi ho valné zhromaždenie, ktoré sa skladá

zo zástupcov členských bánk a schádza sa raz do roka. Valné zo zástupcov členských bánk a schádza sa raz do roka. Valné zhromaždenie volí riaditeľstvo. Majetok družstva je vlastníctvom zhromaždenie volí riaditeľstvo. Majetok družstva je vlastníctvom členských bánk. Má členských bánk. Má dve centrálydve centrály -- Leiden (Hol.) a New York.Leiden (Hol.) a New York.

SWIFT plní tieto úlohy:SWIFT plní tieto úlohy: realizujerealizuje rýchly elektronicky automatizovaný rýchly elektronicky automatizovaný bezdokladový prenos bezdokladový prenos

správspráv medzi bankami medzi bankami zabezpečuje zabezpečuje 24-hodinové využitie pracovného času24-hodinové využitie pracovného času na prenos správ na prenos správ zabezpečujezabezpečuje systém systém proti technickým poruchám a neoprávnenému proti technickým poruchám a neoprávnenému

prístupu iných osôbprístupu iných osôb alebo organizácií, okrem priamych účastníkov alebo organizácií, okrem priamych účastníkov zabezpečuje zabezpečuje používanie štandardných formátovpoužívanie štandardných formátov správ správ zabezpečuje zabezpečuje univerzálny jazyk pre všetkých účastníkovuniverzálny jazyk pre všetkých účastníkov na prenos na prenos

správ, vrátane ich jednotnosti, úspornosti, prehľadnosti a efektívnostispráv, vrátane ich jednotnosti, úspornosti, prehľadnosti a efektívnosti

Medzinárodný platobný Medzinárodný platobný stykstyk Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na

vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi, jednak vo vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným inštitúciám. vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným inštitúciám.

V medzinárodnom platobnom styku sa používajú prevažne V medzinárodnom platobnom styku sa používajú prevažne bezhotovostné formy platenia, platenie v hotovosti sa uskutočňuje bezhotovostné formy platenia, platenie v hotovosti sa uskutočňuje zriedkavo.zriedkavo.

V medzinárodnom platobnom styku poznáme tieto formy V medzinárodnom platobnom styku poznáme tieto formy platenia :platenia :

- - dokumentárne platby,dokumentárne platby, ktorých realizácia je podmienená ktorých realizácia je podmienená predložením presne stanovených dokumentov.predložením presne stanovených dokumentov.

Patri sem napríklad:Patri sem napríklad: Platenie dokumentárnym akreditívom Platenie dokumentárnym akreditívom Dokumentárne inkasoDokumentárne inkaso Banková záruka Banková záruka - - hladké platby,hladké platby, pri ktorých sa nevyžaduje predloženie osobitne pri ktorých sa nevyžaduje predloženie osobitne

určených dokumentov. Používajú sa pri obchodných i určených dokumentov. Používajú sa pri obchodných i neobchodných platbách. Je to najjednoduchší spôsob, ale z pohľadu neobchodných platbách. Je to najjednoduchší spôsob, ale z pohľadu platiaceho aj najrizikovejší. platiaceho aj najrizikovejší.

Medzinárodný platobný Medzinárodný platobný styk – nostro a loro účtystyk – nostro a loro účty

Účty, ktoré vedie Účty, ktoré vedie domácadomáca banka banka pre zahraničnú bankupre zahraničnú banku,, sa sa nazývajú nazývajú loroloro účty. Spravidla sa vedú účty. Spravidla sa vedú v domácej mene.v domácej mene.

Účty, ktoré vedie Účty, ktoré vedie zahraničnázahraničná banka banka pre domácu bankupre domácu banku,, sa sa nazývajú nazývajú nostronostro účty. Sú spravidla vedené účty. Sú spravidla vedené v zahraničnej v zahraničnej mene.mene.

Platby sa Platby sa uskutočňujú pomocou bankového prevoduuskutočňujú pomocou bankového prevodu, , ktorý môže byť daný listom, telefónom, ďalekopisom, ktorý môže byť daný listom, telefónom, ďalekopisom, telegramom alebo terminálmi. telegramom alebo terminálmi.

ZákladomZákladom týchto bankových prevodov týchto bankových prevodov sú vzájomné sú vzájomné dohody medzi domácou bankou a zahraničnými dohody medzi domácou bankou a zahraničnými bankami,bankami, ktoré upravujú nielen všeobecné podmienky ktoré upravujú nielen všeobecné podmienky spolupráce, ale aj operatívno-technické otázky prevodov. spolupráce, ale aj operatívno-technické otázky prevodov.

SEPA - Single Euro SEPA - Single Euro Payments AreaPayments Area SEPASEPA ( (SSingle ingle EEuro uro PPayment ayment AArea)rea)

Projekt SEPA predstavuje Projekt SEPA predstavuje ďalší významný krokďalší významný krok na ceste na ceste k užšej k užšej európskej integrácii. európskej integrácii.

SEPA SEPA umožní umožní klientom klientom realizovať bezhotovostné platby v euráchrealizovať bezhotovostné platby v eurách v v prospech príjemcov prospech príjemcov na akomkoľvek mieste v eurozónena akomkoľvek mieste v eurozóne z jedného z jedného bankového účtu bankového účtu pomocou jednotného súboru platobných nástrojov.pomocou jednotného súboru platobných nástrojov.

Všetky retailové platby v euráchVšetky retailové platby v eurách sa tak sa tak stanú „domácimi“ platbamistanú „domácimi“ platbami a v rámci eurozóny a v rámci eurozóny už medzi domácimi a cezhraničnými platbami už medzi domácimi a cezhraničnými platbami nebude žiadny rozdiel.nebude žiadny rozdiel.

Je to Je to oblasť v ktorej budú môcťoblasť v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách,realizovať a prijímať platby v eurách, či už či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých za rovnakých základných podmienok,základných podmienok, práv a povinností a práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. nachádzajú.

Cieľom Cieľom SEPA je SEPA je prispieť k európskej integráciiprispieť k európskej integrácii vytvorením vytvorením konkurenčného a inovatívneho trhu služieb retailového platobného styku v konkurenčného a inovatívneho trhu služieb retailového platobného styku v eurozóne, ktorý prinesie eurozóne, ktorý prinesie vyššiu úroveň služieb, efektívnejšie vyššiu úroveň služieb, efektívnejšie produkty a cenovo výhodnejšie možnosti realizácie platieb. produkty a cenovo výhodnejšie možnosti realizácie platieb.

SEPA – Fázy SEPASEPA – Fázy SEPA Prvá fázaPrvá fáza – fáza – fáza plánovaniaplánovania – v súčasnosti je takmer – v súčasnosti je takmer dokončená.dokončená.

Práce na návrhu nových schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné Práce na návrhu nových schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné karty a platobnej infraštruktúry. karty a platobnej infraštruktúry.

Druhá fázaDruhá fáza – fáza – fáza implementácieimplementácie – Bude trvať až – Bude trvať až do konca roka do konca roka 2007.2007. Bude sa venovať Bude sa venovať príprave na zavedenie nových príprave na zavedenie nových nástrojov,nástrojov, štandardov a infraštruktúr SEPA. Bude štandardov a infraštruktúr SEPA. Bude prebiehať prebiehať testovanie.testovanie. Monitorovať prípravy rôznych účastníkov platobného Monitorovať prípravy rôznych účastníkov platobného systému na spustenie SEPA. systému na spustenie SEPA.

Posledná fázaPosledná fáza bude fázou bude fázou migráciemigrácie,, Národné platobné schémy Národné platobné schémy budú fungovať súbežne s novými systémami SEPA. Zákazníci budú fungovať súbežne s novými systémami SEPA. Zákazníci budú budú mať k dispozícii „staré“ národné nástroje i nové nástroje mať k dispozícii „staré“ národné nástroje i nové nástroje SEPA.SEPA. Cieľom je dosiahnuť, Cieľom je dosiahnuť, aby trh postupne samovoľne prešiel aby trh postupne samovoľne prešiel na nástroje SEPA,na nástroje SEPA, a aby a aby do konca roka 2010do konca roka 2010 došlo k migrácii došlo k migrácii podstatnej časti transakcií.podstatnej časti transakcií.

SEPA - Single Euro SEPA - Single Euro Payments AreaPayments Area Ekonomika eurozóny Ekonomika eurozóny zatiaľ nevyužíva zatiaľ nevyužíva

všetky výhody menovej únie.všetky výhody menovej únie. Zákazníci sa stretávajú s komplikáciami,Zákazníci sa stretávajú s komplikáciami,

pretože ich spracovanie často trvá dlhšie. pretože ich spracovanie často trvá dlhšie. Kým sa táto situácia nezmení,Kým sa táto situácia nezmení, euro euro

nemožno považovať za plne funkčnú nemožno považovať za plne funkčnú jednotnú menu.jednotnú menu. Napriek zavedeniu eura v Napriek zavedeniu eura v roku 1999 sa elektronické roku 1999 sa elektronické platby malej platby malej hodnotyhodnoty (t. j. retailové platby) v rôznych (t. j. retailové platby) v rôznych krajinách eurozóny krajinách eurozóny aj naďalej spracovávajú aj naďalej spracovávajú odlišným spôsobom.odlišným spôsobom.

V takomto prostredí preto V takomto prostredí preto podniky,podniky, ktoré realizujú veľké množstvo ktoré realizujú veľké množstvo cezhraničných platieb, cezhraničných platieb, musia mať otvorené bankové účty v musia mať otvorené bankové účty v mnohých krajinách,mnohých krajinách, v ktorých obchodujú, aby tak mohli efektívne v ktorých obchodujú, aby tak mohli efektívne riadiť realizáciu svojich platieb. Táto fragmentácia riadiť realizáciu svojich platieb. Táto fragmentácia brzdí inovácie a brzdí inovácie a konkurenciu na úrovni eurozóny.konkurenciu na úrovni eurozóny. Na účastníkov platobného styku Na účastníkov platobného styku sa okrem toho môžu vzťahovať sa okrem toho môžu vzťahovať odlišné pravidlá a požiadavky.odlišné pravidlá a požiadavky. Vďaka vytvoreniu jednotného rámca bude možné ponúkať inovatívne Vďaka vytvoreniu jednotného rámca bude možné ponúkať inovatívne platobné riešenia všetkým bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín. platobné riešenia všetkým bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín. Európski finančníci a politici už Európski finančníci a politici už intenzívne diskutujúintenzívne diskutujú aj aj o ďalšom o ďalšom jednotnom systéme,jednotnom systéme, ktorý sa bude týkať obchodovania ktorý sa bude týkať obchodovania s cennými s cennými papiermi.papiermi. Pod názvom Pod názvom T2S (Target 2 Securities)T2S (Target 2 Securities) upraví inú upraví inú významnú časť finančného trhu. Vytvorí predpoklady, významnú časť finančného trhu. Vytvorí predpoklady, aby aby aj v tejto aj v tejto oblasti v prospech celého spoločenstva oblasti v prospech celého spoločenstva zanikol monopol zanikol monopol jednotlivých štátov.jednotlivých štátov.

Ďakujeme za pozornosť. Ďakujeme za pozornosť.

Sú nejaké otázky? Sú nejaké otázky? Ak vieme, radi odpovieme.Ak vieme, radi odpovieme.