Časopis Gymnázia, Alejová 1 v Košiciach

2012/2013 č. 1 cena: 1€

OBSAH

z redakcie Úvodník 3

Redakčná rada 4

rozhovor PaedDr. Helena Duffeková 7

Michal Bertko 8

Michal Richtárik 9

exkurzie Paríž 11

Martin 15

Nižná Myšľa,

Ľubovniansky hrad 16

naše úspechy 17

zo školy Alejácka party, imatrikulácia 19

Školské rádio 20

Filmový klub 21

Pansofia 22

Debatiáda 23

na pobavenie

zaujímavosti Osemsmerovka, vtipy, sudoku 31 Iuventa 24

Expendables 26

MMM 28

Student agency, Biela noc 29

naše akcie, kupón 32

z redakcie 3

Milí spolužiaci!

Držíte v ruke prvé číslo Gymaelu,

tentoraz však s väčším

počtom strán. Po

niekoľkých mesiacoch sa

vám v úvodníku

prihovárame.

Odvtedy sa na našej

škole uskutočnilo veľa

akcií a podujatí, zažili sme

pár voľných dní, zvíťazili

sme v rôznych súťažiach.

A práve tieto

momenty vám chceme

priblížiť v tomto čísle.

Nemôžu chýbať ani rôzne

zaujímavosti, recenzie,

rozhovory, anketa a pod.

Nakoniec nájdete vami očakávaný

neskúšací kupón, ktorý platí v treťom

štvrťroku školského roka

(takže sa časopis oplatí

kúpiť).

Na záver by sme vás

poprosili opäť o spoluprácu.

Ak radi píšete a tvoríte,

napíšte pekný článok, či už o

akcii konajúcej sa na škole,

alebo len nejakú

zaujímavosť a odošlite ju na

email:

hdgymael3@gmail.com.

To by bolo na úvod

asi všetko. Dúfam, že si

čítanie užijete a tešíme sa na

ďalšie stretnutie s vami.

RR časopisu, ktorá sa vám

predstaví v novom zložení

INFORMÁCIE

Gymael

Časopis študentov Gymnázia, Alejová 1 v Košiciach

Číslo 1, 2012/2013, občasník, 8. január 2013

hdgymael3@gmail.com

http://gymalke.edupage.org/kruzky/

Šéfredaktor: Diana Hlaváčová (kvinta A)

Predseda redakčnej rady: Radka Bušovská (kvinta A)

Redakcia: Alexandra Hudáková (II. B), Viktória Telehaničová (III. A), Katarína Lörincová

(IV. A), Silvia Brezovská (IV. A), Michal Richtárik (IV. B), Jozef Ryška (príma A), Tereza

Rudzanová (sekunda), Viktória Brezinová (sekunda), Jakub Chihada (sexta).

Vydáva: Gymnázium, Alejová 1 v Košiciach pod vedením PaedDr. Heleny Duffekovej.

mailto:hdgymael3@gmail.comhttp://gymalke.edupage.org/kruzky/

z redakcie

REDAKČNÁ RADA

Volám sa Viktória Brezinová a chodím do

sekundy. Veľmi rada čítam knihy, časopisy

a počúvam hudbu. Medzi moje záľuby

patrí takisto tanec. K mojim obľúbeným

predmetom patrí matematika. Do tohto

časopisu by som chcela prispievať

článkami hlavne o akciách školy.

Volám sa Sisa, mám 18 rokov a som

študentkou IV. ročníka na tejto škole.

Pripravujem sa na tú slávnu „skúšku

dospelosti“ a popri tom sa snažím venovať

aj veciam, ktoré ma skutočne bavia.

4

ČASOPISU

Napríklad: čítanie kníh, písanie, hudba,

priatelia… Prosto všetko, čo mi pomáha

aspoň trochu odreagovať sa. Veď nie je

všetko o povinnostiach, no nie? Moje

tohtoročné motto: „Ak môžeš, buď

múdrejší než ostatní ľudia. Ale nehovor im

to.“ (Philip Chesterfield)

Ahojte, volám

sa Radka a

chodím do

kvinty A. Vo

voľnom čase

chodím na

keramiku, hrám

na klavíri

a tancujem

v tanečnom

štúdiu Unostar.

Usmievam sa vždy a všade, a keby som

vyrábala elektrinu rozprávaním, tak

zásobujem celé Košice .

Ahojte,

volám sa

Dia,

chodím do

kvinty A,

mám 15

rokov.

Zbožňujem zvieratá, najmä psy. Sama

doma jedného mám. Veľmi rada čítam

knihy - každá je iná a každá je jedinečná.

Rada počúvam hudbu, hrám na klavíri

(ešte len začínam)... Mám neskutočne veľa

záujmov...,

z redakcie

napríklad už piaty rok píšem do nášho

školského časopisu :). A moje motto?

„Každý si je strojcom svojho šťastia.“

Ahoj, volám sa Alexandra Hudáková a

navštevujem II. B triedu. Medzi moje

koníčky patrí hlavne hudba a keď mám

viac času aj nejaká dobrá kniha. Mojím

životným mottom je: „Život je iba taký

dobrý, aký si ho urobíme a ako ho

dokážeme žiť."

Zdravím

všetkých

čitateľov.

Moje

meno je

Jakub

(Čiči),

som

žiakom

sexty a mám 15 rokov. Som bežný študent,

nerád sa učím a rád sa zabávam. Medzi

moje záľuby patria spoločenské vedy

a, samozrejme, šport. V škole som členom

školskej rady, debatného klubu

a novozaloženého filmového klubu.

5

A práve z týchto oblastí vám budem

prinášať svoje príspevky.

Ahojte :) Volám sa Viki a som žiačkou III.

A triedy. Vravia o mne, že som blázon.

Majú úplnú pravdu. Na tomto svete môžu

len blázni byť šťastní a plní radosti. Medzi

moje záľuby patrí čítanie kníh, cestovanie a

fotografovanie. V časopise budem

vystupovať pod pseudonymom Feya.

Volám sa Michal Richtárik a som

študentom IV. B triedy. Mám 20 rokov

a pochádzam z okolia

z redakcie

Kysuckého Nového Mesta. Tento školský

rok som na našej škole šéfredaktorom

školského rádia a taktiež novým členom

redakčnej rady časopisu Gymael. Medzi

moje záľuby patrí hlavne cestovanie

vlakom, čítanie, práca s deťmi a mládežou,

nemčina, hudba a v neposlednom rade moji

priatelia. Pracujem ako čašník, herec,

spevák a animátor voľného času. Mám rád

ľudí a v budúcnosti by som chcel pracovať

vo sfére, v ktorej by som bol čo najviac

v kontakte s nimi, napríklad ako učiteľ.

Kto vie, možno raz budem učiť vaše deti.

Čawte, volám sa Tereza Rudzanová, ale

prezývajú ma Tesi. Tento rok som žiačkou

sekundy. Baví ma atletika, moderný tanec,

počúvanie hudby a rada čítam. Aj preto

som sa rozhodla pomáhať pri tvorbe

časopisu. Do časopisu budem prispievať

hlavne o akciách školy, ale aj článkami

o iných zaujímavostiach.

Volám sa Jozef. Rád píšem slohy.

Venujem sa hre na husliach, okrem toho

6

navštevujem detský folklórny súbor

Abovček. Som členom FSE - Federácia

skautov Európy, oddiel Košice I, kde

spoznávame prírodu a učíme sa žiť

užitočne pre svoju rodinu a vlasť. Nakoľko

bývam na Pereši a na našej ulici býva starší

pán, ktorý vlastní kravu, zajace, sliepky,

ošípané a husi, rád mu občas pomáham.

Volám sa

Katka a som

študentkou IV.

A triedy.

Kedysi som

uvítala

možnosť

pôsobiť

v novinárskom

krúžku

a pripravovať

školský časopis. Som veľmi rada, že si

tento časopis našiel medzi študentmi

gymnázia svojich pravidelných čitateľov

a taktiež dúfam, že nájde aj ďalších

prispievateľov.

rozhovor 7

PaedDr. HELENA DUFFEKOVÁ

1. Ako dlho učíte na našej škole? Na tejto škole som tretí rok. Je pravda, že

pred štrnástimi rokmi som začínala na tejto

škole, učila som dva roky a isté okolnosti

ma prinútili prejsť na inú školu, kde som

učila desať rokov.

2. Ktorú triedu máte najradšej? Ťažká otázka. Samozrejme, ako triedna IV.

A by som mala povedať, že ju mám

najradšej, ale urazila by som ostatné triedy,

v ktorých učím. Do tried prichádzam s tým

vedomím, že každá je iná a musím sa

dopredu pripraviť na úroveň podania

poznatkov a na nečakané reakcie žiakov.

V každej triede sú veľmi šikovní a usilovní

žiaci (čo v dnešnej dobe je zriedkavé), ale

nájdu sa aj takí, ktorým sa veľmi učiť

nechce.

3. Ste triedna v nejakej triede? Ako som už spomínala, tretí rok som

triednou učiteľkou v klasickej triede 4RG.

V triede je 22 žiakov, sú to dobrí žiaci

a každý z nich je v niečom výnimočný. Na

začiatku druhého ročníka sme spolu trochu

bojovali, ale myslím si, že sme si už našli

k sebe cestu. Máme za sebou stužkovú

(veľmi úspešnú) . Čaká nás maturita

a mojím cieľom je úspešne ich doviesť

k tejto skúške dospelosti.

4. Ako sa vám páči váš kolektív učiteľov?

Keďže som aj predtým učila na tejto škole

a v podstate už štrnásť rokov vídavam

niektorých kolegov aj na chodbách, nemala

som problém sa prispôsobiť kolegom

a s novými

kolegami som

sa taktiež veľmi

skoro zblížila.

Mám kolegov –

kamarátov,

priateľov,

ktorými sa

stretávam aj

mimo školy pri

káve

a dokážeme sa

porozprávať nielen o školských veciach.

5. Prečo ste sa rozhodli viesť novinársky krúžok?

Na predchádzajúcej škole som sedem

rokov viedla podrobný krúžok. Najprv sme

vydávali časopis len v elektronickej

podobe, ale neskôr aj v tlačenej. V podstate

žiaci ma k tomu priviedli a keďže

prostredníctvom časopisu sme nadviazali

kontakt aj s jednou českou školou,

pravidelne sme sa stretávali, tak ma to

inšpirovalo pokračovať v tradíciách

a znovu obnoviť vydávanie časopisu aj na

tejto škole.

6. Vždy ste chceli byť učiteľkou? Áno, od malička.

7. Do akej exotickej krajiny by ste chceli ísť?

Do Grécka, ale bojím sa lietania, takže

asi sa tam nedostanem.

8. Aké máte sny? Ja som romantik, stále snívam, ale, čo si

najviac prajem, to je zdravie pre mojich

najbližších.

9. Aké je vaše obľúbené jedlo a pitie?

Nemám konkrétne jedlo, čo mám rada,

ináč by sa som nemohla stravovať

v školskej jedálni. Mám rada všetko, čo je

mäsité a so zemiakmi, pitie – asi

minerálku.

rozhovor

10. Aká je vaša obľúbená farba?

Fialová.

11. Máte rodinu? Áno. Mám dve dcéry.

Staršia sa volá Marienka

a má 22 rokov, Katka, ktorá

mi pomáhala pri

zostavovaní časopisu, má

19 rokov. Som na nich

veľmi pyšná a mám ich

veľmi rada. No, samozrejme, mám aj

8

manžela, s ktorým už žijem a možno

aj niekedy sa aj trápim 25 rokov.

12. Vaše životné heslo? Myslím si, že to moji žiaci aj vedia.

Nie je to môj výrok, ale som si ho

vypožičala od jedného filozofa

a snažím sa ním riadiť: Láska ako

princíp, poriadok ako základ,

pokrok ako cieľ.“

Ďakujem za rozhovor.

Radka, kvinta A

Kto je na našej škole

úspešný?

1. V akej si triede?

Oktáva

2. Máš v triede dobrý kolektív?

Áno, za tých osem rokov sme si vytvorili

celkom dobrý kolektív, čo sa v poslednom

čase len potvrdzuje.

3. Ktorý predmet máš najradšej?

Nemám jeden najobľúbenejší, najviac ma

bavia predmety, z ktorých maturujem.

4. Ktorý predmet veľmi nemusíš?

Vzhľadom na to, že maturujem, tak

nemusím predmety, ktoré nemajú žiaden

súvis s mojou maturitou, ako napríklad

biológia.

1. MICHAL BERTKO

5. Ktoré z ocenení je pre teba

najvýznamnejšie?

Titul majstra Európy z minulého roka

alebo 2-krát druhé miesto na tohoročných

majstrovstvách sveta v nohejbale.

6. Aké boli tvoje pocity na súťažiach?

Určite trochu stres z toho, aké výkony

podám, ale pomaly som sa to naučil

ovládať.

7. Čo robíš vo voľnom čase?

Trénujem, chodím pracovať do záhrady.

8. Máš súrodencov, ak áno, majú tiež

také dobré výsledky ako ty?

Mám mladšieho brata, on momentálne len

začal, ale zatiaľ sa mu celkom darí.

9. Aké jazyky sa učíš? Idú ti?

Anglický a nemecký jazyk, stále na nich

pracujem.

rozhovor

10. Z tvojich úspechov vyplýva, že si

veľmi aktívny v mimoškolských

činnostiach.

Venujem tréningu dosť času, keďže ma to

baví a napĺňa.

11. Aké krúžky navštevuješ na škole?

Nohejbalový, volejbalový.

12. Kam chceš ísť ďalej študovať?

Masarykova univerzita v Brne alebo UPJŠ

v Košiciach.

13. Ako hodnotíš 8 rokov na tejto škole?

Zažil som viaceré zmeny na našej škole,

ale celkovo hodnotím tých osem rokov

kladne.

Kto je na našej škole

úspešný?

1. V akej si triede?

Momentálne navštevujem triedu IV. B

a triednym profesorom mi je p. uč.

Nehilová.

2. Máš v triede dobrý kolektív?

Myslím, že v každej triede sú dobré i zlé

dni a čo sa týka kolektívu, tak nie vždy je

9

2. MICHAL RICHTÁRIK

taký, aký by mal byť. Na druhej strane si

však našu triedu neviem inak predstaviť.

Každý žiak istým spôsobom prispel do

kolektívu kúskom zo seba, a to je to

najdôležitejšie. Stužková slávnosť, ktorá je

výsledkom spoločného úsilia celého

kolektívu, dopadla nad naše očakávania,

a to svedčí o všetkom.

3. Ktorý predmet máš najradšej?

Ťažko si je vybrať spomedzi tej kopy

predmetov, ale najradšej mám geografiu,

biológiu a nemecký jazyk, ktorým by som

sa rád venoval i v budúcnosti.

4. Ktoré z ocenení je pre teba

najvýznamnejšie? Mám veľa ocenení a nedá sa z nich vybrať

len to jedno. Ale, ak by som mohol

spomenúť moje prvé ocenenie, tak to som

získal, keď som mal 6 rokov. Vtedy som

ešte ako škôlkar vyhral 2. miesto

v speváckej súťaži Vianočný zvonček.

5. Aké boli tvoje pocity na súťažiach?

Pocity som mal asi také ako každý. Oblial

ma pot, zrýchlene som dýchal, sčervenel

som, srdce mi šlo z hrude vyskočiť -

typické príznaky stresu. Ale postupom

času som sa naučil ovládať tieto pocity

a dnes nemám absolútne žiaden problém

vystúpiť pred verejnosť. Dúfam, že to tak

bude aj na maturite.

rozhovor

6. Čo robíš vo voľnom čase?

Po škole sa o mne hovorí ako

o multitalente, za čo dotyčným ďakujem.

V realite je to naozaj tak, že sa venujem

skoro všetkému.

7. Máš súrodencov, ak áno, majú tiež

také dobré výsledky ako ty?

Áno mám jedného mladšieho brata

Martina a najmladšiu sestru Ivku. Brat sa

učí za automechanika a sestra nasleduje

v mojich gymnaziálnych šľapajách. Či

majú úspechy ako ja? Myslím, že áno.

Bratovi napríklad závidím to, že onedlho si

pôjde vyzdvihnúť svoj vodičák, kým ja

stále nie a nie začať! Ivke sa darí a úspechy

máme spoločné v umeleckom smere, a to

konkrétne v speve. Máme už spolu čo to

odspievané a teším sa na ďalšie naše duetá!

9. Aké jazyky sa učíš? Idú ti?

Učím sa slovenčinu (ako každý), nemčinu,

ktorú milujem a angličtinu, ktorú naopak

neznášam! Mojím snom bolo učiť sa

nemčinu a francúzštinu. Po maturite by

som sa veľmi rád zapísal na nejaký kurz

francúzštiny a splnil si tým druhú polovicu

tohto sna.

10. Z tvojich úspechov vyplýva, že si

veľmi aktívny v mimoškolských

činnostiach.

To je pravda. Už od základnej školy sa rád

zapájam do rôznych mimoškolských

aktivít ako rôzne súťaže, olympiády,

krúžky atď. Menovať všetky by bolo veľmi

zdĺhavé. Keď sa však naskytne možnosť

niečoho sa zúčastniť, tak sa toho okamžite

chopím, pretože si myslím, že do života mi

bude potrebná každá skúsenosť a určite ma

to obohatí. V budúcnosti mienim v tomto

pokračovať i naďalej a odporúčam to

každému z vás. Netreba sa ničoho báť

a jednoducho skúsiť. Nikdy neviete, ktorá

skúsenosť sa vám môže v budúcnosti zísť.

11. Aké krúžky navštevuješ v škole?

Tento školský rok navštevujem krúžok

školského rádia Prestige, kde zastávam

post šéfredaktora a krúžok redakčnej rady

časopisu Gymael. V minulom školskom

10

roku som bol členom Žiackej rady.

Najradšej by som sa angažoval vo všetkom,

v čom by sa len dalo, ale treba nechať

šancu aj druhým a nezaťažiť seba príliš

veľkou váhou povinností.

12. Kam chceš ísť ďalej študovať?

Najradšej by som ostal tu v Košiciach, no

priatelia ma lákajú do Bratislavy. Popravde

môj odbor v mnou vybranej kombinácii sa

dá študovať len v Bratislave. Ale myslím

si, že aj tu v Košiciach sa nájde niečo pre

mňa. Najradšej by som študoval učiteľstvo

nemeckého jazyka v kombinácii

s biológiou a geografiou. Známi ma však

od učiteľstva odhovárajú a snažia sa do

mňa natlačiť rétoriku alebo menežment.

Uvidím však, čo prinesie maturita. Kto vie,

možno raz budem učiť vaše deti alebo

bude zo mňa nejaký manažér v hoteli alebo

dokonca moderátor v telke.

13. Ako hodnotíš 2 roky na tejto škole?

Najskôr by som chcel povedať, že mi je

ľúto, že som na našej škole strávil len

krátke 2 roky. Deň čo deň si uvedomujem,

že dni strávené so spolužiakmi v triede a s

priateľmi na chodbách sa krátia a každý

študent, tak ako ja, až vo štvrtom ročníku

pochopí, že škola nie je tak strašná.

Práveže už teraz mi škola začína chýbať!

Počas tých dvoch rokov som mal možnosť

spoznať obrovské množstvo skvelých ľudí,

ktorých týmto pozdravujem. Prajem

všetkým študentom veľkú dávku chuti do

štúdia, členom učiteľského zboru veľkú

dávku trpezlivosti so študentmi a všetkým

spoločne veľa úspechov a spoločne

prežitých veselých chvíľ!

exkurzie 11

PARÍŽ – strastiplná cesta

Ráno 4. októbra 2012 o 6.00 hod.

sa skupinka 40-tich študentov, 4 učiteľov

a pána sprievodcu Hoča vydala s veľkým

očakávaním a entuziazmom na cestu do

Francúzska. Rozdelili nás do 4 skupín. Boli

sme delení podľa farieb - my žiaci sme

mali príslušnej farby šiltovku a vedúci

skupiny - učiteľ- mal dáždnik rovnakej

farby. Zelená skupina - žiaci prevažne

z kvinty A s vedúcou skupiny p. p.

Dolhyovou. Žltá skupina - žiaci prevažne

zo septimy B a p. p. Králiková. Červená

skupina - žiaci našej

školy a p. p. Babicová.

A poslednú skupinu –

oranžovú - tvorili žiaci

z GTA s vedúcim ich

profesorom. Na našich

prehliadkach nás

sprevádzal aj syn pána

Hoča, Vlado, ktorý žije

vo Francúzsku.

Na našej ceste sme

čakali všetko, len nie to,

čo sa nám prihodilo. Prvých pár hodín

cesty sme strávili rôznymi činnosťami.

Hraním karát, pozeraním filmov

a podaktorí, prekvapivo, spánkom. Cesta

ubiehala celkom rýchlo, dokonca sme mali

hodinu predstih. Tento predstih sa však

razom zmenil na meškanie, keď nám na

nemeckej diaľnici počas jazdy nepukla

jedna pneumatika, ale rovno dve a to naraz.

V tej chvíli išiel okolo nás nákladiak -

mysleli sme si, že sme do seba nabúrali.

Rana to bola teda poriadna. Potom autobus

divne nadhadzovalo a po pár metroch sme

zastavili na krajnici. Mysleli sme si, že sa

už nič horšie nemôže stať. No v tom

momente sa na našich častiach pneumatík

roztrúsených po diaľnici rozbila limuzína

audi. Od tohto momentu sa začala noc plná

prekvapení. Po tom, čo náš zdatne

nemecky (francúzsky, španielsky,

anglicky...) hovoriaci študent (Mrkva)

vybavil všetky právne opletačky s vodičom

limuzíny, nás postretla šťastná náhoda.

V tej chvíli prechádzal okolo nášho

autobusu bez dvoch pneumatík, povedzme

modernejší autobus s voľnou hodinou

jazdy a bez akýchkoľvek cestujúcich. Milý

vodič nás dopravil na najbližšiu pumpu

s reštauráciou a točiacimi sa toaletami,

ktoré boli pre niektorých jednotlivcov

veľkou atrakciou. Tak sa nasledujúca noc

z nášho poznávacieho zájazdu s cestovkou

FranceRelax zmenila na zážitkový pobyt

s názvom DeutschPumpa. Túto noc sme

strávili hraním

stolného

futbalu, karát

alebo

chodením na

tak zaujímavé

točiace sa

toalety (vstup

0,70 €)

prípadne

spaním na

stoloch,

lavičkách, dlážke...všade, kde sa našlo

miesto. Veď dobrých ľudí sa všade veľa

zmestí. Po namáhavej noci (od 19.00 hod.

predošlého dňa) bolo povedané, že náš

autobus dopravia do najbližšej

autoopravovne. Ak ho opravia, budeme

pokračovať v ceste do Francúzska, ale

stratili sme deň, a ak ho neopravia - pošlú

po nás nový autobus zo Slovenska

a pôjdeme domov. Našťastie náš autobus

opravili a na bojovej porade učiteľského

zboru a pána Hoča sa rozhodlo, že ten

stratený deň si nahradíme, ale spať budeme

v autobuse - keďže sa už nedalo zohnať

nijaké ubytovanie v okolí Paríža. Vydali

sme sa teda znovu na cestu.

Ešte v ten deň (5. októbra) sme sa

navečerali už vo Francúzsku v jednej

z pobočiek reštaurácie Flunch. Keď sme

sa poriadne najedli, pokračovali sme

v ceste. Ešte pred polnocou sme sa kochali

po nočnom Paríži. Na naše apartmány

exkurzie

sme došli okolo 3.00 hod. ráno (6.

októbra). Kým sme sa ubytovali, konečne

poobliekali tie divné obliečky na paplón

a osprchovali sa, bolo už niečo po 5. 00

hod. Potom sme si trochu pospali a ráno sa

vydali na krásny zámok Azay-le-Rideau.

Tento zámok bol sčasti postavený na vode,

okolo neho vládol hmatateľný pokoj

a prekrásna farebná príroda - plno stromov

a najmä sekvojí. Po obhliadke zámku sme

sa vydali na apartmány a odtiaľ sme

putovali na ďalšie zámky: Villandry a

Royal D´Amboise. Pri zámku Villandry sú

nádherné záhrady, ktoré všetci určite

poznáte. Sú neskutočne krásne, farebné,

jedinečné. Bolo tam aj úžasné bludisko.

My sme navštívili iba tri zámky na Loire,

ale tých je celkovo veľmi veľa. Po tomto

obhliadkovom dni sme sa vydali do inej

pobočky reštaurácie Flunch a znova sme sa

s chuťou napapkali. Potom sme sa vracali

do apartmánov, kde sme si našťastie už

pospali trochu viac.

Raňajky pozostávali z každodennej

čerstvej bagety a balíčka, ktorý sme si

uskladnili v chladničke. Balíček obsahoval:

suchú salámu, smotanovú nátierku, nejaké

džemy, čaje, cukry, jablká a pár sladkostí.

Ďalší deň sme sa plavili po

Atlantiku našou luxusnou

dvojposchodovou loďou. Náš hlavný cieľ

bola pevnosť

Bojard, ktorú

sme si obzreli

z každého uhla

v plnej kráse.

Potom sme

mali asi

hodinový

rozchod

v meste La

Rochelle, kde

sme

samostatne

mohli navštíviť miestu Radnicu a všetky

možné obchodíky. Dostali sme však aj

súťažnú úlohu, za ktorú sme mohli získať

sladké koláče - spýtať sa Francúzov na to,

12

čo si myslia o Slovensku. Kto mal viac

odpovedí vo francúzštine vyhral. Napokon

sme sa všetci stretli pred úžasným,

obrovským akváriom Aquarium la

Rochelle, kde sme si pozreli snáď všetky

ryby sveta. Bol to neskutočne pekný

zážitok. Obdivovali sme tú zázračnú krásu

prírody. V akváriu sme mali voľný

rozchod a videli sme snáď všetko - od

Nema po žralokov a medúzy. Rozhodne

odporúčame, niektoré ryby vyzerali priam

rozprávkovo. Bolo to tam nádherné. Potom

sme sa vydali na znovu výdatnú večeru do

Flunch-u. Viackrát sme sa presúvali

metrom. Je to rozhodne nezabudnuteľné.

Tých pár sekúnd, keď boli dvere do metra

otvorené sme strávili v zmätku a strachu,

že niekoho z nás to tam zacvakne alebo

nechá vonku pred metrom. Ale po pár

jazdách sme sa cítili ako doma - tak ako sa

na Slovákov v cudzej krajine patrí. Večer,

keď sme sa vracali domov, sme sa pobalili

a začali upratovať naše apartmány.

Upratovali sme ich aj ráno. A to teda

poriadne. Ak nám čo i len visel vlas zo

sprchy alebo sme mali obraz nakrivo, pán

Hoč nám pekne vynadal, akí sme

neschopní upratať. Dlážku sme drhli

uterákmi až sa dala lízať. Všetko sa muselo

lesknúť ani nové. V ten deň sme mali

pôvodne odchádzať domov, ale keďže sme

si to nakoniec

o ten stratený

deň predĺžili,

čakala nás noc

v autobuse. My,

zopár

šťastlivých

dievčat, sme

však mali

možnosť

nasledujúcu noc

spať v byte v

Paríži, ktorý

vlastní Vlado. Problém len bol, že nás

dievčat bolo 10 a úžitkovej plochy v izbe

20 m2. Ale to nám nevadilo.

exkurzie

Ďalší deň sme navštívili

Invalidovňu - Les Invalides. No neboli tam

chorí ľudia, ale významné múzeá, hrobky

a vojenská nemocnica. Najväčší význam

tam však mala asi hrobka samého

Napoleona. V Invalidovni sme mali

rozchod, a preto si mohol každý pozrieť,

čo ho najviac zaujalo. Niektorí sa vybrali

do múzeí, iní do obchodíkov so suvenírmi

a niektorí súrne hľadali WC. Potom sme sa

pešo presúvali do krásneho paláca

Ministere de la Justica (Palais de Justice

de Paris), ktorý uchováva neskutočne

významné pamiatky ako Kristovu

handričku (nemyslím to ako vtip, naozaj si

s ňou utieral rany, keď bol na kríži alebo

taká nejaká legenda sa k tomu viaže)

a podobne. To sme si však vtedy pre

dočasnú nedostupnosť pozrieť nemohli, ale

zato sme videli krásne mozaiky na oknách

v paláci. Keď zasvietilo slnko, okná sa

nádherne rozžiarili a krásne odrážali

svetlo. Potom sme sa znovu pešo cez Paríž

presunuli k Notre Damu. Notre Dame je

nádherný, neskutočne veľký a trošičku

zvnútra pripomína náš Dóm sv. Alžbety,

ale aj tak je neporovnateľne úžasný. Keď

sme tam boli my, práve sa tam konala

omša. Po skvelej obhliadke sme sa šli

znovu napapkať, tentoraz do parížskeho

Flunch-u a potom sme sa trošičku rozdelili

na dve skupiny. My dievčatá, ktoré sme

mali cez noc spať v byte, sme išli spolu

s Vladom k autobusu pre základné veci,

13

ktoré si so sebou vezmeme. Náš autobus

parkoval v zaujímavom lese, kde na

každom kroku boli prostitútky a drogoví

díleri. Chudáci naši spolužiaci potom

museli v noci na tom mieste v autobuse

spať . My dievčatá sme sa potom náhlili

za našimi spolužiakmi, ktorí už čakali pod

nočnou Eifelovkou. Prechádzali sme ešte

len cez ulice, keď sa zrazu spoza jednej

z budov ukázala Eifelovka. To bol priam

dych vyrážajúci pohľad. Nikdy sme si

nemysleli, že môže byť až taká krásna.

Nádherne zlatisto vysvetielkovaná,

obrovská nádhera. Neskutočne úchvatná.

Všetky sme mali ústa otvorené dokorán.

Vlado zahlásil, že prehliadku Eifelovky

možno nestihneme. To ste mali potom

vidieť, ako sme šialene utekali cez

červenú, pomedzi autá, len aby sme to

stihli. To by bola neskutočná škoda, ak by

sme zmeškali. Pod Eifelovkou sme sa

stretli s našimi spolužiakmi a radostne sa

všetci vydali k výťahu, ktorý išiel šikmo na

prvé poschodie Eifelovky. Tam sme čakali

v dlhých radoch na ďalší výťah a zatiaľ si

vypočuli romantické požiadanie o ruku (vo

francúzštine). Potom sme prestúpili na

ďalší výťah, ktorý už išiel rovno a dostali

sa znovu o čosi vyššie. Niektorí sme

stresovali či zvládneme takú výšku.

Nakoniec sme ešte schodíkmi vyšli

najvyššie, ako sa dalo. Výhľad na nočný

Paríž bol úžasný. Všetci sme sa fotili

a neskutočne sa tešili. Bolo odtiaľ vidno

exkurzie

všetko. Boli sme vo výške 266 m. Videli

sme vysvietenú Invalidovňu, Notre Dame,

Víťazný oblúk...

Chvíľu sme tam pobudli, no nakoniec sme

sa museli vrátiť dolu. Potom sme išli, my

dievčatá na Vladov byt a zvyšok do

autobusu. My sme sa v byte nejako

potlačili, ale pohodlne sa vyspali. Zato naši

spolužiaci sa báli vystúpiť z autobusu, keď

im bolo treba na WC - mohli sa stať

obeťou znásilnenia, obchodovania

„s bielym mäsom“... Preto vychádzali

najmenej po troch. Mali namáhavú noc :).

Ráno sme sa všetci stretli pred

vstupom do Autosalónu Mondial de

L´Automobile. Nahrádzali sme si teda ten

stratený prvý deň. Vďaka cestovnej

kancelárii sme mali na tento deň

zabezpečené jedlo - raňajky (tradičnú

bagetu) a večeru. Autosalón bol super.

Vyžívali sa v ňom hlavne chlapci. Autá

boli nádherné - z každej značky nejakí

výnimočne krásni zástupcovia. Najkrajšie

autá sveta. Celá výstava mala niekoľko

pavilónov, preto sme dostali mapu. V tento

deň boli dve možnosti - buď zostaneme

v autosalóne po celý deň, alebo po troch

hodinách odídeme do parfumérie,

obchodného centra... Takmer všetky

dievčatá si zvolili druhú možnosť. Vyšli

sme teda s pár učiteľmi a pánom Hočom

z Autosalónu a zbadali sme slovenský

autobus: „Slovenský komorný orchester

Žilina“. Slováci! Šialene sme začali mávať

a potom sme sa trochu s nimi aj

porozprávali. Vydali sme sa do

metra. Blízko vchodu do metra

prebiehal štrajk. My sme išli presne

jeho stredom. Z jednej strany sme

mali štrajkujúcich a po druhej

kukláčov. To sme ale prežívali strach,

aby sme to neschytali. Konečne sme

zišli na nástupište metra a zrazu...,

nemôžeme dýchať, dusíme sa, štípe

nás hrdlo, plačeme - slzia nám oči,

všetko štípe,

14

bolí - a pán Hoč nás začne fotiť. To už

bolo naozaj nemiestne. Poriadne nás tým

nahneval. My sa dusíme, nedýchame a on -

fotí. A prečo to bolo všetko také štipľavé,

nedýchateľné? Pravdepodobne preto, lebo

kukláči pár minút pred nami z metra

vyháňali pomocou slzného plynu

štrajkujúcich.

Po zložitej, bolestivej ceste sme

prišli do parfumérie Fragonard. Výborná

francúzska značka parfumov. Dostali sme

tam výklad v ruštine o výrobe parfumov

a potom sme si ich mohli aj zakúpiť. Za

trochu drahé ceny (napr. 30 ml za 29 €),

ale Francúzsko je Francúzsko a parfum je

parfum. Potom sme sa pár metrom cez

ulicu dostali do obchodného centra

Galeries Lafayete, kde ceny stúpali

nepriamo úmerne s poschodiami (čím

vyššie poschodie, tým nižšia cena). Vyšli

sme však najprv na najvyššie poschodie,

kde bola pre nás pripravená módna

prehliadka Fashionshow Défilé. Bola

super. Potom sme mali dlhý voľný rozchod

po Galeries Lafayete a okolo nej. Zo

srandy sme si obzerali všelijaké divné

kúsky oblečenia v 50 % zľave za 3 500 €.

Toľko sa bežne nachádza na našej kreditke

. Nakúpili sme pár suvenírov, ale pán

Hoč nám stále opakoval, že nemáme nič

kupovať, že keď budeme na Montmartre,

tam bude toho veľa, čo budeme môcť

kúpiť za lacnejšiu cenu. Pochodili sme

potom ešte okolo budov, ale skončili sme

na streche Galeries

exkurzie

Lafayete. Na streche je umelý trávnik so

sedačkami a krásny výhľad na okolité

budovy, ale aj na Eifelovku. Potom sme sa

šli všetci najesť do Flunch-u a zakončili

sme to Le basilique sacré-Coeur, kde sme

si urobili krátku obhliadku a nakoniec sa

vydali na dlho očakávaný Montmartre.

Nesmiem zabudnúť, že sme prechádzali aj

cez Moulin-Rouge - na každom kroku boli

erotické obchody, bary a prostitútky. Ale

nechali sme si aj vyfúkať vlasy, keď sme

sa postavili na taký „poklop“, odkiaľ prúdil

vzduch z metra. Ale späť k Montmartre - je

to niečo ako náš košický blšák. Má to plno

obchodíkov, taký trh. Zjednávali sme tam

Eifelovky na kľúče, nakúpili si pár

suvenírov. Ale celkovo sme mali na

nákupy 8 minút, čo je extrémne málo.

Dokopy sme nekúpili nič. Hlavne, že nám

pán Hoč celý čas tvrdil, že času bude dosť,

nech len nič nekupujeme, na Montmartre

nakúpime najlacnejšie. Pochybujem, že

15 tým myslel - na Montmartre nestihnete

kúpiť nič. Pár učiteľov a žiakov sa

vykašlalo na jeho 8 minút a nakupovali

aspoň 20 minúť, čo je aj tak málo, ale

predsa viac. Stáli sme tam v daždi, všetci

totálne nahnevaní na pána Hoča, že na takú

podstatnú vec nám nedal čas. No, nedalo sa

už nič robiť. Vážili sme si aspoň to málo,

čo sme nakúpili, ale to neskutočne veľa, čo

sme zažili. Dobré aj zlé. Teraz na to

spomíname so smiechom, no vtedy nám

v niektorých situáciách bolo skôr do plaču.

Ale celkovo na to nemôžeme povedať nič

zlé. Rozhodne to bol krásny zážitok na

celý život, hoci takmer vôbec nie podľa

plánu. Nevadí. Rozhodne sme si to užili

naplno. Cestu domov sme už prežili

v poriadku a zdraví a hlavne vyčerpaní sme

došli domov okolo polnoci 11. októbra

2012.

Dia, kvinta A, Aďa, septima B

MARTIN

8.- 9. októbra 2012 sa žiaci tercie A

a tercie B zúčastnili literárno-

prírodovednej exkurzie v Martine. Ako

doprovod s nami boli p. p. Horkavá a p. p.

Štefancová.

Cestovali sme vlakom. A aká bola

cesta? Celkom dobrá, no nemali sme

miestenky, a tak si niektorí posadali na

voľné miesta v kupé a iní sedeli v uličkách.

tesne pred Štrbou nám oznámili, že vo

Východnej sa vykoľajil nákladný vlak, tak

nás v Štrbe presadili do ôsmich, plno

obsadených autobusov. Cestovali sme do

Vrútok, kde nás opäť presadili na vlak do

Martina.

Po výdatnom obede po prehliadke

mesta sme strávili popoludnie v

Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha,

kde sme mali možnosť vyskúšať

nejeden fyzikálny pokus. ktorého

pokusnými zajačikmi sme boli my.

Po uťahanej ceste na ubytovňu sme

sa konečne dostali do svojich izieb

a mohli sme si oddýchnuť. Lenže,

niektorí sa rozhodli, že škoda času na

spanie, a preto celú noc boli hore.

exkurzie

Druhý deň patril návšteve Matice

slovenskej a Slovenského národného

literárneho múzea sprevádzanej výstavou

literárnych expozícií, prehliadkou

martinského cintorína. Naši noční

hrdinovia pri výklade zaspávali, a tak sa p.

p. Horkavá zahrala na národného budiča.

Po ďalšom nabitom dni nás čakala

cesta domov, na ktorej sa, našťastie, nič

nestalo a vrátili sme sa zdraví a plno

zážitkov.

16

Alexandra, tercia B

NIŽNÁ MYŠĽA

9. 10. 2012 sa žiaci prím učili iba

prvé dve hodiny. Zvyšné strávili s pani

profesorkami: Onoferovou, Martinkovou a

Bednarčíkovou na exkurzii v Myšľanskom

obecnom múzeu.

ĽUBOVNIANSKY

Je tam archeologické

nálezisko asi z doby bronzovej. Po pol

kilometrovej ceste sme sa dostali do

múzea, kde sme sa rozdelili na skupiny.

V múzeu sme videli ručne robené hlinené

poháre, džbány, hrobky a veľa ďalších

zaujímavostí. Každý dostal jednu otázku,

na ktorú musel písomne odpovedať. Keď

sme obe triedy skončili, stretli sme sa pri

múzeu a vrátili sme sa do Košíc. Tento výlet sa mi páčil.

(Odporúčam toto múzeum len pre tých,

ktorí nemajú strach z kostier: [je ich tam

veľa].

-JoR-

HRAD

Dňa 11. októbra

sme my, sekunďania,

v rámci dejepisného učiva

išli na školský výlet na

Ľubovniansky hrad a aj do

skanzenu. Pozreli sme

si hrad, miestnosti hradu

a aj výhľad z veže a potom

sme sa presunuli nižšie,

pod hrad, kde bol skanzen.

Tam sme videli napr.

kostol, školu, detský

kútik, dielňu kováča

a iné budovy, ktoré

mali v minulosti.

Po obhliadke

skanzenu sme niečo

kúpili v obchode so

suvenírmi a šťastne sa

vrátili z výletu, plného

zábavy a ponaučenia.

Tesi a Viki, sekunda

naše úspechy 17

V dňoch 08. – 15. 07. 2012 sa v argentínskom

prímorskom letovisku Mar del Plata uskutočnil 53.

ROČNÍK MEDZINÁRODNEJ

MATEMATICKEJ OLYMPIÁDY (IMO). Na

podujatí sa stretlo 548 matematických talentov zo

100 krajín.

Slovensko reprezentovala šestica najlepších

riešiteľov MO. Najúspešnejším z radov mladých

slovenských matematikov sa stal Martin VODIČKA,

ktorý vybojoval ZLATÚ MEDAILU.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan

Čaplovič slávnostne ocenil dňa 14. 11. 2012

významné úspechy žiakov a študentov.

18. - 24. 06. 2012 Mexico City Galeje team - víťaz v kategórii

SUPERTEAM SECONDARY DANCE

http://www.galeje.sk/galeria/galeria_oceneni_2011_2012/medzinarodna-roboticka-sutaz-robocup-2012/

naše úspechy 18

Regionálne kolo v orientačnom

behu 1. miesto

zo školy 19

ALEJÁCKA PARTY, IMATRIKULÁCIA

Tento rok sa Alejácka party konala

30. októbra 2012.

O 15.00 hod. sa táto party začala

privítaním prímanov v aule, pri ktorom sa

oficiálne začlenili do alejáckej rodiny.

Potom sa všetci presunuli do telocvične

a nasledoval ďalší program. Večerom nás

sprevádzali žiačky tercie v úlohe

moderátoriek. Pripravené boli rôzne

súťaže, do ktorých sa zapájali celé triedy

alebo niekoľkí zástupcovia z každej triedy.

Všetci sa zabávali a tancovali na

diskotéke.

Každý mal na svojej vstupenke

nejaké číslo. Tieto čísla sa použili

v tombole a víťazi získali pekné ceny. Po

tombole sme sa zabavili aj pri stoličkovom

tanci.

Počas celého večera bol otvorený aj

bufet, kde sme si mohli kúpiť palacinky

a hot dogy. Atmosféra bola počas celého

večera skvelá a všetci si tento večer určite

užili.

Viki, sekunda

Aj tento rok sme

vítali našich nových

spolužiakov na

jedinečnej slávnosti-

imatrikulácii. Tak ako

každý rok, aj táto sa

konala v Gesclube 14.

novembra a oficiálne

začínala o 17. 00 hod.

Tento rok sme

imatrikulovali žiakov I.

A a I. B triedy. Pevne

verím, že sa im ich imatrikulácia páčila.

Na začiatku vystúpila Sandra so

svojou kapelou. Imatrikulácia bola v štýle

„beach“, a preto moderátori predstavovali

našich nových spolužiakov pri tanečnom

podliezaní tyče.

Tradične aj teraz

medzi sebou

súťažili triedy - 60

sekundovka

(zháňali sedem

vecí, ktoré dostali

za úlohu

zhromaždiť),

ochutnávanie

a následne hádanie

chuti, hudobná

súťaž v uhádnutí

interpreta a názvu piesne, balenie

opačného pohlavia v istej situácii... A

nakoniec sa víťazom súťaže stala I. B

trieda.

Pán riaditeľ si pri príhovore nasadil

mexický klobúk a nabudil tak znovu letnú

atmosféru.

zo školy

Potom sa začala diskotéka, ktorú

odštartovali prváci a učiteľský zbor na

pieseň Gangnam style. (Bolo celkom

vtipné sledovať ich tanec :)) Diskotéka

bola úžasná a trvala nespočetne dlho, ale

boli medzi ňou aj prestávky, kedy hrala

kapela alebo okolo 23.00 hod. bola

tombola.

Prváci mali zjavne šťastie, lebo

väčšinu cien vyhrali práve oni.

Imatrikulácia sa končila o polnoci, ale pár

ľudí už odišlo skôr, aby nemuseli

upratovať :).

Musím to zhodnotiť tak, že to bolo

naozaj super. Verím, že všetci, ktorí tam

boli, sa poriadne zabavili. A tí, čo tam

neboli, môžu len ľutovať. Ale podstatné je,

20

aby si to užili prváci a som presvedčená, že

tento cieľ sa splnil.

Dia, kvinta A

ŠKOLSKÉ RÁDIO - PRESTIGE

Mnohí z vás si už určite všimli, že počas

veľkých prestávok nám namiesto žiackeho

ruchu znie po chodbách i triedach hudba.

Áno, je to naše školské rádio Prestige,

ktoré by som vám rád predstavil.

Školské rádio vzniklo v minulom školskom

roku pod názvom Mixstyle a jeho prvé

vysielanie sa uskutočnilo 6. decembra

2011 (Mikuláš). Pod vedením Žiackej rady

sa snažilo spestrovať čas veľkých

prestávok každý školský deň.

Rádio prešlo mnohými zmenami:

personálne obsadenie vysielacieho tímu,

vysielacia miestnosť, vedenie a pod. Rádio

až do konca minulého školského roka

pracovalo pod vedením Žiackej rady.

Tento školský rok rádio pracuje pod

novým menom Prestige a je vyčlenené zo

Žiackej rady s vlastným vedením. Našou

koordinátorkou a hlavnou vedúcou osobou

je p. prof. Sakmárová. Náš tím sa ďalej

skladá zo šéfredaktora (Michal Richtárik),

technických pracovníkov (Jakub Bohucký

a Slavomír Dzuričko) a vysielacích dvojíc

(Zuzka Bednárová, Sandra Ruszinyáková,

Saška Hudáková, Danka Lazoriková,

Terka Rudzanová, Monika Rusková,

Monika Bullová, Lenka Krupeľáková,

zo školy

Ester Katreniaková, Radka Bušovská

a Alica Hodurová).

Tento školský rok fungujeme aj formou

krúžku (Žiacke rádio), aby sme pomohli

vykryť finančné náklady na technické

vybavenie a zariadenia.

Momentálne

očakávame dodanie

sady dvoch

bezdrôtových

mikrofónov a nového

počítača, ktorý bol

vyradený zo

spoločnosti U. S. Steel.

Naša vysielacia

miestnosť sa nachádza

na prízemí oproti

učebni dejepisu (číslo dverí 68).

Stretávame sa každý utorok cez 8.

vyučovaciu hodinu v učebni dejepisu.

Nášmu tímu veľmi záleží na spokojnosti

našich poslucháčov, koniec koncov, rádio

nie je o nás, ale o VÁS! Preto sme zriadili

na facebooku stránku, do ktorej máte

možnosť pridávať vaše nápady, návrhy,

pripomienky a, samozrejme, piesne na

želanie. Skupinu si nájdete jednoducho,

keď do vyhľadávacieho poľa zadáte názov

„Prestige rádio Alejová - piesne na

21

želanie“. Naši technici každý deň pred

vysielaním navštívia túto stránku, aby

vedeli, akú pesničku a s akým odkazom

majú zahrať.

Výnimočným je tento školský rok preto, že

sa úplne zmenil štýl

celého vysielania

oproti minulému

školskému roku.

Máme pre vás

prichystané rôzne

aktivity a súťaže, za

ktoré môžete byť

ocenení hodnotnými

cenami. Avšak

vyhráva len ten, kto

sa do súťaže zapojí!

Na záver by som chcel poďakovať vedeniu

školy za to, že nám umožnilo takýmto

spôsobom spestrovať náš študentský život

na tejto škole, vám, za trpezlivosť a ochotu

nás počúvať a, samozrejme, celému tímu

rádia Prestige!

CHCEŠ SA PRIDAŤ K NÁM?

Tak neváhaj, prihlás sa do nášho tímu

a staň sa moderátorom nášho rádia!

Prihlásiť sa je možné u p. prof. Sakmárovej

(kabinet dejepisu) alebo u šéfredaktora

(Michal Richtárik, IV. B).

Tešíme sa na teba!

FILMOVÝ

Na škole sa rozbieha nový projekt, ktorý

nesie názov Filmový klub. Možno vám pri

tomto názve napadne: „Načo filmový

klub? Veď každý si vie film stiahnuť doma

či pozrieť v kine.“ No náš filmový klub

nebude o takomto type filmov.

Namiesto nich sa budú

premietať dokumenty

poukazujúce na niektoré

z mnohých aktuálnych

spoločenských problémov,

resp. spoločenskú tému.

Napríklad, ide o témy

KLUB

ako medzikultúrny dialóg, ľudské práva,

diskriminácia menšín, náboženstvo

a mnohé ďalšie. Následne sa o danom

dokumente bude viesť diskusia, v ideálnom

prípade aj s hosťom, ktorý sa v danej

problematike vyzná. Pokiaľ vás

teda zaujímajú dokumenty a radi

by ste si zlepšili prehľad v tom, čo

sa okolo nás deje, určite vás radi na

našich stretnutiach filmového

klubu uvidíme. Nájdete nás aj na

Facebooku ako skupinu „Filmový

Klub Alejová“.

zo školy 22

PANFOFHIA

Vo štvrtok 15. 11. sa

žiaci prím, sekundy

a tercií presunuli na

Jedlíkovu ulicu, kde

sme sa zúčastnili

predstavenia

Stratený svet

fyzikálnych

experimentov.

Na začiatku

sme počúvali hudbu, lebo niektoré triedy

meškali. Povedali sme si, že fyzika nie sú len

vzorce, o Archimedovi a Pascalovi,

o zákonoch, ktoré vymysleli. Ukázali sme si

pokus s fénom a loptičkou. Pred záverom sme

pozreli ukážku filmu

súvisiacu s fyzikou. Niektorí šikovní fyzici

dostali aj cenu.

Jozef, príma B

Vesmír v orechovej škrupinke - túto

prednášku realizuje Pansophia - spoločnosť

pre vedu a vzdelanie. Tejto prednášky sa

zúčastnila aj naša škola 15. novembra.

Predstavenie bolo realizované s

použitím najmodernejšej audiovizuálnej a

výpočtovej techniky. Obrazový materiál bol

premietaný na veľkoformátové plátna a

predstavenie bolo doplnené o živé hudobné

vystúpenie, týkajúce sa prednášanej témy.

Cieľom tejto prednášky bolo ukázať

kozmologický pohľad na stvorenie sveta vo

svetle najmodernejších fyzikálnych poznatkov

o vesmíre, v ktorom žijeme. Program je

koncipovaný variabilne pre študentov

stredných škôl, predovšetkým gymnázií.

Prostredníctvom tejto prednášky sme sa mohli

dozvedieť o fascinujúcich počiatkoch

vesmíru, o jeho stavbe a štruktúre.

Ako vznikol svet? Aké sú počiatky

vesmíru? Na takéto, a množstvo iných otázok

nám zodpovedal pútavým spôsobom

pracovník Pansophie.

Čo to vlastne Pansophia je ?

Pansophia je nezisková organizácia

poskytujúca verejnoprospešné služby.

Vznikla za účelom poskytovania a šírenia

informácií zo všetkých prírodných a

humanitných odborov laickej i odbornej

verejnosti, s hlavným zameraním na deti a

mládež.

zo školy

Pansophia kladie veľký

dôraz na rozvoj

estetického cítenia a

myslenia kráčajúceho

ruka v ruke s logickým

a vedeckým pohľadom

na svet, pri zachovaní

individuálnych

vlastností a daností

23

jednotlivca, v zmysle vyjadrenia

„Vidieť a cítiť v matematike hudbu a

v hudbe matematiku“. Ďalším z

cieľov Pansophie je pomôcť

vhodnou formou pri rozvíjaní

prirodzených vlastností človeka,

ktoré sú v každom z nás - zvedavosť,

skúmanie a túžba po poznaní.

Alexandra, II. B

DEBATIÁDA

Formát

Debatiády ako

debatnej súťaže

pre žiakov

základných a

stredných škôl,

ktorí sa ešte

nezapojili do

debatného

programu SDA

(Slovenská

debatná asociácia) je známy už dlhšie a jeho

premiéru v Košiciach zorganizovala vedúca

debatného klubu Alejová pani profesorka

Ľudka Onoferová.

Prvé kolá debatiády sa konali v roku

2010 na Gymnáziu, Alejová, kde debatovalo

26 žiakov vo veku 12 - 14 rokov. V školskom

roku 2010/2011 sa podarilo tento turnaj

vyhrať žiakom z Alejovej, a to konkrétne

Jakubovi Chihadovi a Adamovi Kollárovi.

Ďalšími víťazkami z Alejovej boli Kristína

Mišlanová a Žaneta Semanišinová.

Tak toto boli začiatky debatiády.

Pani profesorka Onoferová úspešne

pokračuje v organizácii týchto podujatí.

Počas toho, ako ste sa rehabilitovali

po imatrikulácii

na našej škole,

sa konalo prvé

kolo debiatiády

v roku 2012.

Súťaže sa

zúčastnilo celkom

41 tímov a z toho 2

tímy

reprezentovali

Alejovú. Dokonca

sme tu aj mali

súťažiacich

z Bratislavy či

Banskej Bystrice. Gratulujeme Viktórii

Iglódyovej a Soni Babinskej za druhé miesto

v prvej kategórii. Sme zvedaví, ako sa

našim mladým debatérom bude dariť počas

zvyšku sezóny a dúfame, že búdu pokračovať

vo výhernej tradícii Alejovej.

Verím, že sa medzi našimi

najmladšími spolužiakmi nájdu ďalší

talentovaní debatéri. Pokiaľ by tu boli nejakí

záujemcovia, neváhajte kontaktovať pani

profesorku Onoferovú.

Jakub, sexta

zaujímavosti 24

IUVENTA

Dávid Králik: Príbeh jedného „loosera“

Už na základke ma triedna zhodnotila ako

debila, ktorý je predurčený na kariéru

murára, a to sa so mnou tiahlo až do

deviatky. Bol som...Ako to vraví moja

dcéra? „Looser?“... Lenže, prešlo pár

rokov a je zo mňa celkom iný človek.

Ľudia si ma vážia, volajú ma na

konferencie, píšem do rôznych odborných

i laických časopisov, robím speakera,

prednášam, hodnotím projekty, s priateľmi

zakladám vlastnú školu, rozbieham s

jedným bláznom iniciatívu iní-alternatíva k

rutine (www.ini.sk) a dokonca mi čochvíľa

vyjde rozprávková knižka. Predstavte si tú

absurditu. Triedny hlupák a „outsider“ sa

stane uznávaným, váženým a úspešným

človekom. Svet je celý naruby!

„Ako je to možné?“ spýtal by sa jeden.

Nuž, stalo sa to celkom náhodou

a neplánovane. Vo svojom voľnom čase

som organizoval rozličné športové

a kultúrne podujatia, realizoval som

s deckami všakovaké akcie a výlety, hľadal

cesty, ako decká zaujať netradičnými

prejavmi počas vyučovania i mimo neho.

Všetky tie vyššie spomínané aktivity

rozvíjali moje komunikačné

a prezentačné schopnosti, tiež ma nútili

efektívne pracovať s ľuďmi a organizovať ich prácu, aby sme všetko

stihli (čo sa nám prirodzene nie vždy

podarilo :), oprášil som svoju detskú

fantáziu a prezliekol ju do odevu s názvom

kreativita, no a napokon to hlavné, naučil

som sa motivovať seba i druhých, aby

sme ako tím, v konečnom dôsledku podali

nadľudské výkony. A dnes som tým, kým

som ;)

Prečo vám toto všetko rozprávam (píšem)?

Lebo práve tie zručnosti, ktoré som ja

získal v bežnom živote, máte vy možnosť

nadobudnúť v rámci národného projektu

KomPrax – Kompetencie pre prax

(www.komprax.sk). Pravdepodobne tajne

dúfam, že vás môj príbeh bude

inšpirovať...Držím vám všetkým palce...

(Sem si dopíšte svoj vlastný príbeh)...

adios

Mgr. Dávid Králik

Autor v minulosti viedol kampaň

„Uznanie“ v rámci národného projektu

KomPrax – kompetencie pre prax,

momentálne pracuje na vytvorení siete

kvalitnejších stredných škôl.

A práve Iuventa je miesto, kde ťa

podporia!

„Podporujeme mladých ľudí, aby poznali,

vedeli a mohli využívať príležitosti pre

kvalitnejší život.“

Misia IUVENTY

IUVENTA – Slovenský inštitút

mládeže je štátna inštitúcia priamo riadená

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu

a športu SR. Svojmu modernému

smerovaniu vďačí v mnohom Európskej

únii. Venuje sa predovšetkým práci

s mládežou mimo školského a rodinného

prostredia a snaží sa o výchovu aktívnej

mládeže, ktorá bude raz schopná uplatniť

sa v budúcom živote. Svojimi programami

dáva množstvo rôznych príležitostí pre

mládež talentovanú, cestovania chtivú

alebo štúdia žiaducu. Jednoducho

povedané: IUVENTA sa zaujíma o to, čo

http://www.ini.sk/http://www.komprax.sk/

zaujímavosti

mladí ľudia potrebujú a následne pracuje

na tom, aby vedeli o možnostiach ako to

dosiahnuť. Cieľovou skupinou IUVENTY

sú mladí ľudia vo veku od 13 do 30 rokov

IUVENTA je jedinou štátnou

inštitúciou v našej krajine, ktorá sa venuje

práci s mládežou. Samozrejme,

spolupracuje s centrami voľného času

a mimovládnymi organizáciami a oslovuje

v niektorých programoch a projektoch

priamo aj školy. Do povedomia študentov

sme by chceli dostať tri hlavné projekty,

ktoré zastrešujeme a do ktorých sa môžu

zapojiť aj vaši študenti.

Aktuálny projekt IUVENTY –

KomPrax

(Kompetencie

pre prax) sa

snaží zlepšiť

kompetencie

mladých ľudí,

ktoré

nenadobudnú

počas školskej

dochádzky.

Mladí ľudia

priamo tvoria

a organizujú

malé projekty, v ktorých si precvičia svoje

schopnosti, mnoho sa naučia a robia niečo

prospešné pre svoje okolie. Tým sa môžu

výrazne posunúť ďalej aj pri hľadaní si

zamestnania a vôbec pri uplatnení sa na

trhu práce. Všetky bližšie informácie

nájdete na www.komprax.sk alebo na

interaktívnej FB stránke:

http://www.facebook.com/komprax.

Asi „najeurópskejším“ zo všetkých

programov či akcií je práve Mládež

v akcii. Bol zriadený Európskou komisiou,

Európskym parlamentom a členskými

štátmi Európskej únie a je určený mládeži

od 13 – 30 rokov, predovšetkým však

mladým ľuďom vo veku od 15 do 28 rokov

25

a zameriava sa na podporu aktívneho

občianstva mladých ľudí, povzbudenie

tolerancie medzi mladými ľuďmi,

podporenie vzájomného porozumenia

mladých ľudí atď. Na stránke

www.mladezvakcii.sk si nájdete všetky

informácie o tomto projekte a v prípade

záujmu vám veľmi radi poradíme aj na FB

stránke

http://www.facebook.com/mladezvakcii.

Posledný projekt, ktorý

spomenieme v tomto úvodnom článku

o našej inštitúcii je Eurodesk - európska

informačná sieť, ktorá poskytuje nielen

informácie, ale aj rady pre mladých ľudí

a tých, ktorí sa mladým venujú. Eurodesk

poskytuje informácie o možnostiach

získania finančných prostriedkov na

vzdelávacie, voľno-časové

aktivity či stáže. Informuje

o aktuálnych výzvach,

súťažiach, návodoch, ako

sa k týmto aktivitám

dostanete. A ako sa

dostanete k Eurodesku?

Všetky informácie sú

poskytované bezplatne, na

základe telefonickej,

písomnej alebo

elektronickej žiadosti.

Niektoré z informácií môžete nájsť priamo

na www.eurodesk.sk alebo

na www.eurodesk.eu.

IUVENTA – Slovenský inštitút

mládeže skrýva v sebe obrovský potenciál.

Potenciál organizácie, ktorá je tu

predovšetkým pre mladých ľudí a tých,

ktorí s nimi pracujú. V maximálnej možnej

miere pracuje na tom, aby mládež poznala

svoje možnosti a efektívne ich vedela

využiť. Zastrešuje projekty, programy,

pomáha mladým cestovať za poznaním,

získavať zručnosti potrebné pre prax,

a teda aj ich neskoré uplatnenie na trhu

práce a nevynecháva ani skupinu

talentovaných ľudí.

http://www.komprax.sk/http://www.facebook.com/kompraxhttp://www.mladezvakcii.sk/http://www.facebook.com/mladezvakciihttp://www.eurodesk.sk/http://www.eurodesk.eu/

zaujímavosti

EXPENDABLES

26

„Tá vec patrí do múzea.“

„To aj my.“

Uplynuli viac ako dva

roky od chvíle, čo do svetových

kín vstúpil fenomén s názvom

Expendables. Som si istá, že

väčšina o ňom už počula. Nie

preto, že ho režíroval a napísal

oscarový Sylvester Stallone. Ani

preto, že to mal byť najakčnejší

film roka 2010. Ale preto, pretože

Stallonemu sa podarilo niečo, čo nikomu

predtým – zvolal do jedného filmu

najväčšie hviezdy akčných filmov 80.

rokov. Pamätám si, že keď sa táto správa

prvýkrát rozšírila, vyvolala záplavy

hurónskeho smiechu a vzápätí zvedavosť,

ako sa Slyovi podarí do jedného filmu

nasúkať seba, Jason Stathama, Dolpha

Lundgrena, Jeta Liho, Mickeyho Rourka

spolu s Ericom Robertsom, Randym

Couturom, a Terrym Crewsom.

Nehovoriac o Terminátorovi Arnoldovi

Schwarzeneggerovi a Johnovi McClanovi

Bruceovi Willisovi. No Slyovi sa to

podarilo.

Natočil

akčný

film,

ktorý

mal

hlavu aj

pätu,

ktorý dal

dostatok

priestoru

všetkým, ktorí si to vyžadovali (a v tomto

prípade to boli naozaj všetci) a milovníci

akčňákov si to ešte aj užili.

A keďže bol prvý diel mimoriadne

úspešný nielen komerčne, ale aj u divákov,

Sly sa rozhodol, že príde s druhým dielom,

do ktorého zlanáril aj Univerzálneho

vojaka Jean Clauda Van Damma

a dokonca aj chlapíka, ktorému sa podarilo

prestrihnúť kábel

od wi-fi –

nesmrteľného

Chucka Norrisa.

Táto správa opäť

vyvolala saldu

smiechu a ešte

väčšiu zvedavosť,

či sa Slyovi

podarí zopakovať

úspech prvého

dielu a či neskĺzne len do chabého

kopírovania samého seba (niežeby sa to

niekedy predtým stalo). A nie. Pán

scenárista to opäť dokázal. Vydoloval zo

svojej mysle príbeh, ktorý je tentokrát ešte

zaujímavejší ako ten prvý.

Žoldnieri pod vedením Barneyho Rossa

(Sly) dostanú úlohu od Mr. Churcha

(Bruce Willis), keďže svoju

predchádzajúcu misiu pre neho dosť

pokazili. Ak sa im táto podarí, vymažú sa

im staré dlhy a môžu si pokojne nažívať aj

naďalej. Pri akcii im však zomrie jeden z

ich priateľov – Bill the Kid (Liam

Hemsworth) a Rossov tím prisahá pomstu.

Čosi sa však pokazí, a tak tímu

prichádza na pomoc Booker

(Chuck) aj Trench (Arnie)

a popritom sypú jednu hlášku za

druhou. Je neuveriteľné

a zároveň veľmi pekné, ako sa

Sly pohral s reputáciami

všetkých svojich akčných

kolegov a dokázal prispôsobiť

scenár ich potrebám a povahám.

Ani jedna minúta nie je nudná,

film plynie hladučko ako loď na pokojnom

mori a zároveň nesmierne pobaví, pretože

Sly si dokáže urobiť srandu nielen zo seba,

ale aj zo svojich priateľov. A oni to

nielenže akceptujú, oni sa na tom aj

podieľajú a očividne zabávajú. A práve to

je na tom to najmilšie a divák odchádza

z kina pobavený, v skvelej nálade práve

zaujímavosti

preto, že si naši akňáči neboja zo seba

urobiť srandu.

Som síce dievča, no zároveň som

veľkou fanúšičkou Slya Stalloneho a jeho

filmy doslova hlcem. A zhltla som aj tento,

aj s navijakom, aj rybárovou rukou,

pretože Sly sa znova prekonal a mne

ostáva len dúfať, že pri písaní ďalšieho

dielu, v ktorom by sa mal objaviť napríklad

aj Nicolas Cage a ak vydá, tak aj Steven

Seagal, sa znova rozšupne a prekoná sa

ešte viac.

MMM

27

Marika

2012

Tak ako každá jeseň, aj táto bola

svedkom jednej z najvýznamnejších

udalostí na Slovensku, ktorá sa udiala prvú

októbrovú nedeľu, konkrétne 7. 10. 2012.

Na tomto najstaršom európskom

maratóne si v tento deň mohli športovci

vychutnať v poradí 89. ročník

Medzinárodného maratónu mieru.

Na štart sa postavilo takmer 7500

bežcov celkovo z 52 krajín. Kto si netrúfol

na 42 km dlhú trať, mohol

okúsiť polmaratón, ktorý má

dĺžku 21 km alebo

minimaratón v dĺžke 4,2 km.

Istou motiváciou sa po

prvýkrát stala odmena pre

účastníkov minimaratónu,

ktorí zdolali trať dlhú 4200

m. Odmenou bol kov

v originálnom dizajne, ktorý

si mohli zavesiť na krk ako

pomyselnú medailu.

Víťazom maratónu sa

stal Lawrence Kimaiyo z Kene, ktorý sa

stal zároveň aj novým rekordmanom.

Rovnako z Kene skončili na druhom aj

treťom mieste muži Philemon Gitia Baaru

a Evans Kipkogei Ruto

Iba 22-ročný Kimaiyo pokoril svojho

krajana Gilberta Chepkwonyho z roku

2010 o minútu a 32 sekúnd.

Feya, III. A

zaujímavosti

STUDENT

Mnohí z vás možno radi cestujú,

radi spoznávajú nové miesta a radi skúšajú

niečo nové. Ak sa spýtam, aké

POHODLNÉ druhy dopravy poznáte, iste

poviete: auto, vlak, lietadlo… Zišiel by

vám niekedy na um autobus? Vravíte si:

„Čože? Veď prídem o kríže a nohy ma

zrazia na zem, len čo vystúpim. „Moja

odpoveď?“ Spoločnosť Student Agency.

Poďme si najprv povedať, čo to

spoločnosť Student Agency vlastne je. Je

to autobusová spoločnosť, ktorej cieľom je

dopraviť vás tam, kam presne mierite. Či si

vyberiete Brno, Prahu, Viedeň, alebo iné

mesto, Student Agency vás pohodlne

dovezie kamkoľvek. Prečo píšem

pohodlne? Táto spoločnosť je nielen 3.

najúspešnejšou spoločnosťou, ale trúfam si

28

AGENCY

povedať, že i o pohodlie cestujúcich je

postarané viac ako dosť. Pohodlné sedadlá,

funkčné WC stále k dispozícii, denná tlač,

televízia, v ktorej beží široký výber filmov,

rádio so 6 stanicami… V každom autobuse

je steward/ka, ktorý/á je ochotný/á

kedykoľvek pomôcť či poradiť. Máte

možnosť si zakúpiť v autobuse

občerstvenie a aby toho nebolo málo,

nielenže je autobus klimatizovaný, ale

v cene cestovného lístka sú i teplé nápoje

zdarma koľko len chcete. Pýtate sa: „A

cena?“ Jednoducho študentská! Tak čo?

Máte chuť cestovať?

Sisa, IV. A

BIELA

NOC

Košická Biela noc sa od

roku 2010 svojou

kvalitou a

výnimočnosťou radí

medzi najvýznamnejšie,

najrozsiahlejšie

a najnavštevovanejšie

umelecké podujatia

nielen v Košiciach, ale

i celom Slovensku.

Podľa dohody

s Parížom nastáva vždy

v prvú októbrovú

sobotu, čo pre Košice znamená predvečer

Medzinárodného

maratónu mieru. Tým

mesto získava pre

európskych, ale

i slovenských

návštevníkov jedinečný

a atraktívny kultúrny

víkend.

Tento rok sa

o unikátnu nočnú

atmosféru postarala

zaujímavosti

takmer štyridsiatka svetelných, zvukových

a špeciálnych umeleckých inštalácií,

interaktívnych a mobilných objektov

a sôch, ale aj mapping, tanečné a hudobné

improvizácie v podaní 150 umelcov

z deviatich európskych krajín. Organizátori

spolu s viac než 200 dobrovoľníkmi,

z ktorých niektorí boli i z našej školy ,

pozvali širokú verejnosť do košických ulíc

už tradičným sloganom: „Garantujeme, že

nezaspíte!“

Biela noc svojou unikátnosťou,

zaujímavosťou, umeleckou kvalitou

a rôznorodosťou dokazuje, že aj súčasné

umenie vie pritiahnuť masy divákov

všetkých vekových kategórií. Podporuje

kultúrny turizmus v meste a vďaka umeniu

návštevníci prežívajú raz v roku netradičnú

noc plnú nových zážitkov a stretnutí.

Tento ročník okrem rozšírenia

aktivít do širšieho centra

mesta, priniesol aj

špecializované dielne

a program pre deti. Novinkou

je i „trvalá stopa“, ktorú Biela

noc v meste zanechala, a to

v podobe diela Dušana

Zahoranského. Jeho socha

nazvaná Otthon je umiestnená

na Kuzmányho sídlisku. Na

jej stavbu využil polámané,

29

nefunkčné prašiaky ako symbol sídliska,

aby nám pripomenul, že aj sídlisko je

domov a je miestom pre život. V tomto

verejnom priestore ostane ako dar autora

mestu.

Aký je môj názor na Bielu noc?

Som toho názoru, že toto podujatie

každoročne obohacuje nielen Košičanov,

ale i ľudí z iných kútov sveta. Tento rok

som navštívil Bielu noc po prvý raz a spolu

s inými návštevníkmi som mal veľmi

dobrý celkový dojem. Najviac na mňa

zapôsobila videoprojekcia na Urbanovej

veži, ktorú by som si veľmi rád pozrel

naživo ešte raz. Jedinou nevýhodou bolo,

že tento ročník bol chudobnejší o zážitok

z nočných parkov, ktoré sú tento rok

v rozsiahlej rekonštrukcii vrátane

mestského parku pri Staničnom námestí,

ktorý nás po minulé roky

obdaril krásnymi

zážitkami z inštalácií

nočných lámp. Napriek

tomu som s celkovou

atmosférou veľmi

spokojný a som rád, že

podujatie celoeurópskeho

rozmeru, zavítalo i k nám

do Košíc.

Už teraz sa teším

na ďalšie ročníky!

Richard, IV. B

na pobavenie

Pripravili sme pre vás niečo na pobavenie.

Tí najšikovnejší (prví traja) po vylúštení

osemsmerovky a sudoku môžu získať

sladkú odmenu.

30

Stačí, ak správne odpovede donesiete p. p.

Duffekovej.

Literárny spolok

V poradí prvé dvojciferné prvočíslo

na pobavenie 31

Slovensko je kultúrny národ. Máme krčmy v kultúrnych domoch.

*** AKO ZISTIŤ ČI SI DIEŤA 21. STOROČIA ***

1. Omylom vyťukáš svoj PIN-kód na mikrovlnku.

2. Na trojčlennú rodinu máš 15 rôznych telefónnych čísel.

3. Človeku sediacemu vedľa teba posielaš e-maily.

4. So známymi nemáš kontakt, pretože nemáš ich e-mailovú adresu.

5. Na pokeci máš 300 priateľov, ale najlepšieho kamoša v skutočnosti nemáš.

5. Zavoláš mame či je doma, zatiaľ čo vchádzaš bránkou do dvora.

6. Na konci každej reklamy je internetová adresa.

7. Keď odídeš z domu bez mobilu, spanikáriš a okamžite sa poň vrátiš.

8. Ráno zapneš počítač skôr, ako si urobíš raňajky.

10. Keď prídeš zo školy, zapneš najskôr telku, až potom si vyzlečieš bundu.

11. Zatiaľ, čo toto čítaš, usmievaš sa a prikyvuješ.

12. Si príliš zaneprázdnená, aby si zbadala, že na zozname chýba 9. bod.

13. Naozaj si sa pozrela či v zozname chýba 9. bod.

14. Zdá sa, že si nezbadala ani to, že na zozname sú dve 5.

15. Aj to si sa opäť pozrela.

16. A teraz sa smeješ sama na sebe. xD

17. Prečo asi...?

Pýta sa otec sedemnásťročného syna:

- Kam ideš? A prečo si so sebou berieš tú baterku?

- Na rande.

- To ja som v tvojich rokoch žiadnu baterku nepotreboval.

- No, ale pozri sa, čo si si priviedol domov!

http://krizovky.durica.sk/sk/sudoku/2/

http://krizovky.durica.sk/sk/sudoku/2/

naše akcie GYMAEL 1/12/13